Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Kultúra
04. august 2020

Nový film o Havlovi

Ísť či nejsť do kina?

Film Havel bol očakávaný. Každý silný životný príbeh, navyše s happy endom, filmárov priťahuje. Viselo to už vo vzduchu.

Ísť či nejsť do kina?

Viktor Dvořák ako Václav Havel. FOTO – Bontonfilm

Prv než sa pustím do filmu o Havlovi, pripomeniem inú vec, s ktorou zápasíme my Slováci – príbeh Štefánika. Pritom v jeho prípade je tu už aj dostatočný časový odstup, historické zhodnotenie jeho počinov, a napriek tomu ‒ zo všetkých filmových aj divadelných pokusov, ktoré som videla, som bola v rozpakoch. Ale uznávam: Takú košatú a aj rozporuplnú historickú postavu je zrejme ťažké vtlačiť do jedného filmu či hry.  Aby to nenudilo, neidealizovalo, nesplošťovalo a ani nevybočovalo príliš od reality. Hrozne ťažké zadanie. Preto cítim istý rešpekt ku každému takémuto pokusu, ak nie je úplne plytký či hlúpy.

Fungovalo to skôr vtedy, keď mali tvorcovia menšie ambície, napríklad ukázať len jeden motív z jeho života a na ňom ukázať fascinujúcu osobnosť hrdinu. Lebo tam bola aspoň šanca, že to nebude také to tradičné letom-svetom o Štefánikovi: astronóm, dobrodruh, milujú ho ženy, hoci ani nie je veľmi atraktívny a večne je chorý, stratí vieru, sklame tým otca, rád lieta, stane sa generálom, získa srdce markízy a popritom sa zaslúži o štát. Viete všetko a nič.

Havel v podaní Dvořáka s neodmysliteľnou cigaretou. FOTO – Bontonfilm

Späť k Havlovi. Niekto tie pokusy o stvárnenie Havla vo filme musel začať. Bolo jasné, že aj svet čaká na film o Havlovi, ktorý sa stal medzinárodnou celebritou so silným posolstvom. Preto očakávania pri prvom pokuse boli veľké, premiéra honosná, článkov, rozhovorov, recenzií veľa.

Prvolezcom sa stal režisér Slávek Horák (ročník 1975, autor oceňovaného filmu Domáca starostlivosť). Horák napísal aj scenár spolu s Rudolfom Suchánkom. Nie je to človek, ktorý by Havla osobne poznal, jeho podobu si už tvoril sám zo sprostredkovaných zdrojov, teda spomienok, kníh, dokumentov. To malo aj svoju výhodu, nepodliehal už nekritickému obdivu ani silným osobným dojmom, nepatril ani k Havlovmu hradnému „dvoru“. V tomto mal voľnejšie ruky.

Naozaj je ťažké a zradné vtesnať Havlov myšlienkový vývoj a jeho počínanie do jednoduchého filmového príbehu. Zdieľať

Aj preto sa dalo očakávať, že príde tvrdá kritika. Ešte stále žije veľa ľudí, ktorí si na Havla pamätajú a uchovávajú si naňho veľmi pietne spomienky. Ale nejde len o to, že si už v spomienkach možno Havla idealizujú.

Skôr je to tak, že dobre vedia, aká komplikovaná osobnosť to bola a aké ťažké a zradné je vtesnať Havlov myšlienkový vývoj a jeho počínanie do jednoduchého filmového príbehu.

Pritom to zjednodušovanie je nutné a má právo aj na autorskú umeleckú licenciu. Lenže nesmie ísť celkom proti charakteru skutočnej osoby. A zdá sa, podľa mnohých reakcií ľudí, ktorí Havla poznali, že práve toto sa stalo.

Rešpektovaný český kultúrny kritik Jiří Peňás, ktorý píše pre Echo a zvyčajne používa v recenziách láskavo jemný a empatický slovník, o filme Havel napísal, že osobne považuje film za „kopu nezmyslov a banalít a u tvorcov za dôkaz absencie súdnosti a hlavne úplného nepochopenia, kto Havel bol, aký bol a v čom bola jeho sila“.

Dagmar Kusá, dcéra slovenského disidenta Miroslava Kusého, vo svojej recenzii filmu vyčíta, že Havla tam bolo prekvapivo málo. „Málo z jeho osobnosti a života, málo hĺbky a nuáns.“ Film podľa nej pripomína iba dvojrozmerného Havla, „nie je to teda pohľad na Havla dramatika, mysliteľa ani disidenta, ale predovšetkým na Havla v súkromí – ako chlapa s početnými neduhmi a slabosťami“.

To už vyzeralo tak, že sa na ten film ani nepôjdem pozrieť. Načo sa trápiť! Ale občas treba vidieť aj pokus, ktorý bol ambiciózny, ale nevyšiel. Niekedy vás práve zlý film prinúti rozmýšľať, polemizovať s ním a jasne formulovať vlastné výhrady a postoje. Aj to má svoj zmysel. Dokonca aj v prípade, že sa človek neživí písaním recenzií.

Aňa Geislerová hrá Olgu Havlovú výborne, ale predsa len je aj ona jednorozmerná. Zdieľať

Havel nie je nudný film, lebo je tu aj naháňačka s autami, aj dramatické scény vo väzení, aj vtipné zábery na policajtov strážiacich Havlovu chalupu úplne absurdným spôsobom. A je tu aj veľa vzťahových tém, manželských trápení, zamilovaných či flirtujúcich pohľadov, lebo veď vieme, Havel a ženy, to je bohatá téma!

Viacero recenzentov si všimlo – a samotného režiséra toto ich zistenie aj potešilo – akoby autorov viac zaujala Olga Havlová. Ona ich akoby viac fascinovala a trochu to preto postavili tak, akoby ona bola tým jediným kľúčom k Havlovej sile. Vytvárajú ilúziu, že ona mu nielen vytvárala dobré zázemie, organizovala praktický život, dodávala mu istú zemitosť, ale podľa tvorcov práve Olga výrazne prispievala aj k Havlovmu myšlienkového dozrievaniu a formulovaniu ideí.

Inzercia

Aňa Geislerová ako Olga Havlová. FOTO – Bontonfilm

Havel je popri nej detinský, občas aj zbabelý či trápny muž, taký ten nesebaistý chlapík, ktorého musí za ruku viesť silná žena. Aňa Geislerová hrá Olgu Havlovú výborne, ale predsa len je aj ona jednorozmerná. Žena bez úsmevu, utrápená, prísna, dirigujúca. Človek by sa ani nedivil, že muž od takejto ženy uteká k iným.

Ale Dagmar Kusá tvrdí, že z Olgy Havlovej tvorcovia vypreparovali jej láskavosť a milotu. Mnohí jej priatelia spomínajú aj na jej zmysel pre humor, odpor k pátosu či sentimentu. Toto vo filmovej Olge nehľadajte. Je to silná, no utrápená žena, ktorá musí podopierať slabého muža a ten ju za to podvádza. Skvelý príbeh do červenej knižnice. Ale život v podmienkach disentu nebol melodrámou, bola to tvrdá existenciálna skúsenosť.

Tvorcovia chceli postihnúť veľký výsek Havlovho života, od roku 1968 po rok 1989. A chceli doň vtesnať všetky kľúčové veci: Havlov prerod z dramatika na politika, pokus o robotnícky život, jeho zlyhanie vo väzení, vyrovnávanie sa s vlastnou slabosťou, utrpenie vo väzení, vzťah k ostatným prúdom či ľuďom disentu, vznik Charty 77 ‒ a napokon veľké finále: prerod na prezidenta. Jeho súčasťou je aj asi najslabšia línia filmu – vzťah Havla s Dubčekom.  

Aj Havel predsa zlyhal, keď to eštebákom vo väzení podpísal, a okrem toho to bol nemravný smilník a totálny slaboch. Zdieľať

Tých motívov a ambícií bolo vo filme priveľa, takže nutne tu musí byť veľa zjednodušených skratiek, aby divák dianie či posun v deji pochopil aj z krátkeho záberu či zvuku. Niekedy sa tá skratka dá prijať, keď neprezutý eštebák prehľadáva Havlovcom spálňu a Olga ho prinúti vyzuť sa. No niekedy sú tie skratky a zjednodušenia až nestráviteľné, napríklad celá postava Jana Patočku.

Ale najviac je zjednodušený samotný Havel. Ten, kto ho nemá rád – a tých ľudí je aj na Slovensku veľmi veľa – si z filmu odnesie to, že aj Havel zlyhal, keď to eštebákom vo väzení podpísal, a okrem toho to bol nemravný smilník a totálny slaboch, ktorého držala len silná žena. Vlastne, tento typ diváka bude spokojný a nebude ľutovať, že šiel do kina.

Viktor Dvořák a Aňa Geislerová alebo manželia Havlovci na Magorovej oslave. FOTO – Bontonfilm

Ten, kto chce mať z Havla jednorozmerného hrdinu bez bázne a hany, si odnesie domov emóciu zo sentimentálnych či melodramatických slov o svedomí a morálke. Jeho vzťahy k ženám prejde s povzdychom, že aj tí najdokonalejší majú svoje slabôstky. A pri scéne, keď sa ten neistý človek odhodlá, že chce byť prezidentom, možno aj uroní slzu. Aj tento divák bude spokojný s tým, že do kina išiel.

Viacero nezorientovaných divákov, ktorí netušia historické súvislosti, sa v deji môže stratiť a upnú sa len na dve línie: ako sa z disidenta stal prezident a ako Havel riešil svoje vzťahy so ženami. Ostatné súvislosti radšej vytesnia z hlavy.

Havel bol nosič ideí a hľadač cesty, ktorá vedie von z osobného i spoločenského úpadku. Zdieľať

Ale ten, kto by chcel pochopiť, v čom bola naozajstná Havlova sila, toho film príliš neosloví. Napriek tomu, že herec Viktor Dvořák sa na Havla naozaj podobá a dokáže zahrať jeho vonkajšie znaky, jeho plachosť, istú neohrabanosť, prehnanú zdvorilosť, nedokáže zahrať tú charizmu, ktorá z toho človeka sálala. Jeho myšlienkovú silu, ktorou sa ostatní inšpirovali, ktorá ich priťahovala a ktorej sa aj podrobovali. V celej tej biede normalizačných rokov cítili, že Havel je nositeľ ideí a poctivý hľadač jednej z možných a úspešných ciest, ktorá vedie von z osobného i spoločenského úpadku.

Je to film, ktorý je prvolezcom. Možno aj trochu vypočítavým, lebo isto počíta s tým, že o prvý film s Havlovým príbehom bude záujem doma i vo svete. Určite budú aj ďalšie pokusy, možno lepšie, možno horšie.

No dúfajme, že z Havla nevyťaží filmový priemysel iba dva druhy príbehov: o dokonalom hrdinovi, ktorého treba iba bezmedzne velebiť, alebo o postavičke, ktorá zvádzala ženy, dráždila okolie luxusnými autami a občas dačo písala na stroji.

 

Odporúčame

Levy prichádzajú

Z našich kníh

Levy prichádzajú

Počas leta vám formou podcastov prinášame vybrané kapitoly z našich najúspešnejších kníh. Tento týždeň si môžete vypočuť kapitolu Európsky príbeh slovenskej kresťanskej demokracie z knihy Levy prichádzajú.