Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
04. august 2020, 11:32

K návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy bolo 16 zásadných pripomienok

K návrhu z dielne rezortu práce mali zásadné pripomienky zástupcovia zamestnávateľov, niektoré ministerstvá, ale aj odborári. 

K návrhu zákona o minimálnej mzde bolo vznesených 37 pripomienok, z toho 16 bolo zásadných. Po tom, ako sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli, ministerstvo práce predložilo návrh na jej zvýšenie na 620 eur v hrubom a chce zaviesť aj tzv. štartovaciu minimálnu mzdu pre dlhodobo nezamestnaných vo výške 465 eur v hrubom vyjadrení. Práve k týmto parametrom je najviac výhrad.

"V súčasnosti sa uskutočňujú rozporové konania k zásadným pripomienkam, následne návrh predloží ministerstvo na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.

Zástupcovia zamestnávateľov poukazujú na viaceré riziká zvýšenia minimálnej mzdy v budúcom roku aj v dôsledku koronakrízy. Asociácia priemyselných zväzov počas pripomienkovania upozornila na to, že aj analytici ministerstva financií odporúčajú zmraziť minimálnu mzdu pre budúci rok na úrovni 580 eur vrátane potreby úpravy mechanizmu jej určovania do budúcnosti. Zmrazenie minimálnej mzdy na súčasnej úrovni požaduje aj rezort hospodárstva.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR hovorí tiež o tom, že opatrenia štátu sú veľmi protichodné. "Na jednej strane poskytuje podnikateľom štátnu pomoc a na druhej strane im zvyšuje mzdové náklady zvýšením minimálnej mzdy. Navyše poskytovaná štátna pomoc nie je dostatočná už v súčasnosti, po zvýšení mzdových nákladov prostredníctvom minimálnej mzdy bude účinok poskytovanej štátnej pomoci ešte nižší. Za uvedenej situácie považujeme ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy za kontraproduktívne," uviedla AZZZ SR v jednej zo zásadných pripomienok.

Kritická je k návrhu aj Republiková únia zamestnávateľov. Tiež požaduje zmrazenie, zrušenie platenia odvodov z príplatkov za prácu nadčas, v noci a počas víkendov, ako aj odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre ďalšie zákony.

Rezort zdravotníctva požaduje lepšie vyčísliť vplyv rastu minimálnej mzdy. "Dotknutou skupinou budú aj zamestnanci zdravotníckych zariadení. Analýzu vplyvov je potrebné doplniť tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu sa očakáva zvýšenie príjmov a výdavkov zdravotných poisťovní, aby bolo možné posúdiť, či alebo v akom rozsahu bude takéto zvýšenie príjmov zdravotných poisťovní postačujúce na krytie zvýšenej ceny práce zamestnancov zdravotníckych zariadení," uviedlo ministerstvo.
   

Inzercia

Dnes treba vedieť

pred 9 hodinami

Súhrn víkendových udalostí:

pred 9 hodinami

Tisíce ľudí pochodovali centrom Berlína a žiadali, aby nemecká vláda urobila viac na pomoc migrantom z tábora Moria na gréckom ostrove Lesbos, ktorý zničil požiar. V meste Düsseldorf sa zasa niekoľko tisíc demonštrantov zúčastnilo na zhromaždení namierenom proti opatreniam zavedených na zamedzenie šírenia koronavírusu.

pred 13 hodinami

Komplexnú novelu zákona o vysokých školách chce ministerstvo školstva predstaviť v prvej polovici budúceho roka. V diskusnej relácii TA3 V Politike to uviedol minister školstva Branislav Gröhling. Ak zákon prejde, platiť bude od 1. januára 2021.