Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
04. august 2020, 11:12

V kauze vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa v stredu očakáva rozsudok

Prokurátor navrhuje všetkým obžalovaným 25-ročný trest odňatia slobody.

V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa v stredu očakáva na pôde Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vynesenie rozsudku. Prokurátor navrhuje všetkým obžalovaným 25-ročný trest odňatia slobody.

V ostatných pojednávacích dňoch sa v Pezinku prednášali záverečné reči prokurátora, splnomocnencov, obhajoby a samotných obžalovaných. Za kľúčové dôkazy obhajoby považuje prokurátor svedectvá najmä Zoltána Andruskóa, Miroslava M. a Petra Tótha. Práve týchto svedkov a vykonávateľa vraždy sa snažili obhajcovia a obžalovaní v závere pojednávania spochybniť ako nedôveryhodných.

Ďalším výrazným dôkazom by mal byť podľa prokurátora a splnomocnencov aj komunikácia cez aplikáciu Threema. V nej si mali obžalovaní Marian Kočner a Alena Zsuzsová písať v šifrách, ktoré majú naznačovať objednávku vraždy Kuciaka. To oni odmietajú, obhajca Kočnera Marek Para tvrdí, že ako šifru si môžeme zobrať akékoľvek slovo.

Dôkazom sú okrem rôznych vecných stôp aj fotky zo sledovania novinárov. Tie mali podľa prokurátora putovať od sledovacieho komanda Petra Tótha k Marianovi Kočnerovi, u ktorého aj našli USB kľúč s fotkami aj Jána Kuciaka. 

Ďalším argumentom obžaloby je motív. Podľa prokurátora mal Kočner objednať vraždu Kuciaka ako pomstu za články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. V záverečnej reči upozorňoval aj na Kuciakov článok o kauze Donovaly po ktorom publikovaní Mariana Kočnera obvinili. To obhajoba opätovne spochybňuje s tým, že o Kočnerovi píšu novinári od 90. rokov a Kuciak nebol v tomto výnimočný. Splnomocnenec Kuciakovcov Daniel Lipšic v súvislosti s motívom spomenul aj prípad objednávky vrážd jeho samotného a prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho. Spoločný motív na tieto štyri vraždy mohol mať podľa neho na Slovensku iba Marian Kočner .
 

Inzercia

Dnes treba vedieť

20. november 2015, 08:52

Kultúra zažila najlepšie volebné obdobie od roku 1993, tvrdí Jarjabek

V priebehu takmer 23 rokov doterajšieho vývoja Slovenskej republiky je ťažké nájsť volebné obdobie, v ktorom by nedochádzalo k rušeniu kultúrnych inštitúcií a, naopak, dochádzalo k ich postupnému rozvoju. Pre uplynulé štyri roky to však podľa predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka (Smer-SD) platí.