Blog 03. august 2020

Najväčší slovenský export

Peter Kováč
Peter Kováč
Prečo odchádzajú slovenskí študenti v takých veľkých počtoch do zahraničia?
Prečo odchádzajú slovenskí študenti v takých veľkých počtoch do zahraničia?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Peter Kováč

Najväčší slovenský export

Zo Slovenska každý rok na začiatku jesene pravidelne uteká obrovský počet mladých ľudí na vysoké školy v zahraničí. Sú často predmetom žartov či politických kampaní, no jedno je neodškriepiteľné - Slovensko má s odlivom mladých mozgov veľký problém. Podľa posledných údajov študuje v zahraničí vyše 30-tisíc Slovákov. Čísla stúpajú každý rok, maturantov od podávania prihlášok do zahraničia tento rok neodradila ani koronakríza. V rámci OECD je Slovenskou krajinou s druhým najvyšším podielom vysokoškolákov, ktorí študujú v zahraničí. Ako jeden z tých, ktorí na jeseň nastúpia na zahraničné univerzity sa často (aj sám seba) pýtam: Prečo?

Pri cestovaní (nielen) po Európe sa ma často ľudia pýtajú, čím je Slovensko významné. Ak sa už aj ako-tak zhodneme na jeho geografickej polohe (polovica sveta by nás najradšej zaradila do Juhoslávie, či niekde do ZSSR, tí vzdelanejší o nás naposledy počuli ako o súčasti Česko-Slovenka), nemajú si s čím našu malebnú krajinu spojiť. Vo februári sa ma istý stand-up komik v Edinburghu opýtal, aký je náš najväčší export do zahraničia. Moju odpoveď, že sú ním študenti zobral veľmi rozpačito.

Čísla, ktoré tak často v súvislosti s danou problematikou vidíme v médiach sa nám tak často zdajú nepochopiteľné. Štúdium na Slovensku je predsa zadarmo, určite nie je nekvalitné, necháva študujúcim možnosť zamestnať sa aj popri škole a ak sú Slováci niečím známy, je to predsa ich patriotizmus, ktorý niekedy eskaluje do kategórií od patriotizmu ďaleko vzdialených. Ako to, že napriek tomuto všetkému sa stále viac a viac mladých rozhoduje Slovensko tak skoro opustiť? Je to dilema, pred ktorou stojím aj ja sám.

Ak sa opýtate akéhokoľvek (nielen) mladého Slováka v zahraničí, prečo sa rozhodol tak, ako sa rozhodol, je veľká šanca, že dostane pocit, že ho z jeho rozhodnutia obviňujete a nerozumiete, ako sa mohol pridať k légiam nevďačníkov, ktorí sa na svoju rodnú zem, ktorá ich odchovala, vykašľal a hneď, ako dostal krídla, vyletel z hniezda. Žiadna vďačnosť, žiadny cit. Realita je však málokedy taká čiernobiela. Väčšina Slovákov, ktorých či už v zahraničí stretnem, alebo čítam ich články, hovoria oveľa zložitejší a rozmanitejší príbeh.

Najčastejšie to začína v maturitnom ročníku. Po (minimálne) štyroch rokoch memorovania a mechanickej práce s údajmi (česť výnimkám) stojí mladý človek pred snáď prvým skutočne dôležitým rozhodnutím vo svojom živote - Čo ďalej? Je to otázka, na ktorú je stále ťažšie v mladom veku nájsť uspokojivú odpoveď. Či už je to dobou, prostredím, alebo jednoducho rozhodovacou paralýzou, mladí ľudia majú dnes jednoducho problém určiť si v devätnástich priority, víziu a životné ciele. Toto často vedie k urýchleným rozhodnutiam, ktoré neskôr ľutujú, menia a opravujú ich následky.

Z analýzy v rámci projektu To dá rozum vzišlo, že takmer tretina študentov na Slovensku ukončuje vysokoškolské štúdium bez získania diplomu. Na rozdiel od ostatných krajín EÚ sa však väčšina študentov sa už na vysokú školu nevracia a vzdelanie si nikdy nedokončí. Tento jav súvisí s nízkymi nárokmi, ktoré fakulty kladú na uchádzačov pri vstupe do vzdelávania. Slovenské vysoké školy teda príjmu veľký počet študentov bez prijímacích skúšok, no veľká časť z nich práve kvôli nízko nastaveným očakávaniam školu predbežne neúspešne ukončí.

Veľa mladých ľudí si totiž na Slovensku nevyberie školu, ktorá by zodpovedajla ich záujmom a schopnostiam. V tomto smere zohráva významnú rolu kariérové poradenstvo. Ak ste však študentom akejkoľvek slovenskej strednej školy, alebo tam študujú vaše deti alebo známi, viete ako táto problematika vyzerá v praxi. S riešením ďaleko v nedohľadne. Ako som už spomínal, len minimum stredoškolákov štúdium ukončí s pevnou predstavou o svojej budúcnosti.

Vtom príde ponuka. Buď ju mladý človek uvidí na internete, dopočuje sa to od kamarátov, alebo kdekoľvek inde. Stačí si predsa vyskúšať urobiť jednoduché internetové vyhľadávanie o "štúdiu v zahraničí" a vyskočí na vás plejáda agentúr, ich ponúk, blogov o skúsenostiach a reklám na rôzne štipendiá. Začína to budiť dojem, ktorý je neskutočne cool. Je to niečo nové, je to výzva. Je to možnosť odlíšiť sa od ostatných. Napriek tomu, že to zvonka vyzerá zložito, zistíte, aké je to v realite jednoduché. Susedné Česko a Rakúsko vás prijímu aj bez prijímačiek, stačí vyplniť niekoľko papierov, a je to - je z vás zahraničný študent.

K tomu sa samozrejme pridáva aj neporovnateľná kvalita štúdia medzi Slovenskom a zahraničím. Či ide o vyučovacie metódy, tradíciu inštitúcií, či o postavenie na svetových rebríčkoch, v každom ohľade naše vysoké školstvo za aj tými najbližšími susedmi zaostáva. Rovnako je to aj pri aklimatizácii študentov, najmá pri tvorbe podporných nástrojov, ktoré uľahčujú adaptáciu študentov na vysokoškolské prostredie. V tomto máme v čom (nielen) našich susedov dobiehať.

A predsa, nebudeme si klamať - Drvivá väčšina zahraničných škôl je jednoducho ďalej, ako tie slovenské.

Zahraničným vysokým školám totiž dostatočne na svojich študentoch záleží na tom, aby si aj tých zahraničných udržali a preto by vám aj mnohí Slováci povedali o svojom prechode zo slovenského systému založenom najmä na spomínanom memorovaní k učeniu sa argumentovať a prezentovať svoje myšlienky vo svetle faktov prijatých na vyučovaní. Bez ohľadu na to, aký ťažký tento proces mohol byť.

Veľa Slovákov svoje štúdium v zahraničí začína s nádejou návratu na Slovensko po dokončení štúdia, no kariérne príležitosti počas bakalárskeho aj magisterského štúdia, ktorých integrácia do štúdia je napríklad aj v Česku na oveľa vyššej úrovni robia z práce v obore hneď po ukončení štúdia oveľa jasnejšiu a jednoduchšiu možnosť. Toto je pre študentov jeden z najväčších dôvodov odchodu do zahraničia - zamestnajú sa popri štúdiu v obore, ktorý študujú a zaistia si tak pracovné miesto už vopred. Koľko slovenských vysokoškolákov skončí školu iba s "papierom" a nejasnou budúcnosťou pred sebou...

Ako som už spomínal, sám sa v októbri chystám na zahraničnú univerzitu, konkrétne do susedného Rakúska. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, či už v kontexte záujmu o verejné dianie na Slovensku alebo skutočnej túžbe tu v dospelosti žiť. Vo svetle nedávnych škandálov s diplomovými prácami však svoje rozhodnutie neľutujem. Vo svojom článku aj rozhodovaní som sa snažil opierať o čo najobjektívnejšie fakty a skúsenosti (či už vlastné, alebo mojich rovesníkov), no udalosti posledných mesiacov vo mne zanechali dojem, že je dobrým rozhodnutím neštudovať v krajine, kde dvaja terajší ústavní činitelia svoj titul získali podvodom. Pri ústavných činiteľoch to totiž ani náhodou nekončí. Kým nebude Slovensko krajinou, kde vysoké školy sú váženými inštitúciami a kde sa za podvody na nich vyvodzuje skutočná zodpovednosť, bude to rovnako dobrým dôvodom odchodu mladých ľudí do zahraničia ako všetky ostatné.

Naše školstvo zrejme skutočne ešte potrebuje dospieť.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0