Nezabudnuteľné leto v židovskom tábore

Otáčaním posledných dní v júnovom kalendári sa každý zamýšľa ako čo najplnohodnotnejšie prežiť prichádzajúce leto. O tom, že ja ho strávim v detskom židovskom ortodoxnom tábore v Amerike, sa mi počas školského roka ani nesnívalo...
Stačilo tak málo - vyplniť žiadosť v slovenskej agentúre a rozoslať ju do amerických táborov. Potom treba už len čakať, ktorý tábor si vás vyberie. Som vďačná, že si ma do kolektívu vybral Camp Nesher, organizujúci tábory pre deti amerických Židov v Pennsylvánii. A tak som koncom júna sadla do lietadla smerujúceho na iný kontinent.

Prespala som na letisku
Cesta lietadlom z nášho hlavného mesta do Prahy trvala hodinu. Našťastie pre mňa. Keďže som sa leteckou dopravou prepravovala po prvý raz, môj žalúdok sa začal nebezpečne ozývať, a preto pristátie v Česku vďačne privítal. A to som ani netušila, že to bol len slabý odvar toho, čo mám ešte pred sebou. Na trase Praha – Paríž nastali problémy. Vo francúzskej metropole zúrila búrka, ktorá nedovolila nášmu lietadlu pristáť. Krúžili sme vo vzduchu už viac než pol hodiny, keď nám pilot oznámil, že musíme kvôli búrke letieť do Bruselu. Hoci som sa po štyroch hodinách predsa len dočkala Paríža, lietadlo do New Yorku už odletelo bezo mňa a ja som sa bezradná ocitla na letisku. Spočiatku som si naivne myslela, že dostanem aspoň hotel na prespanie, no realita bola iná. Prvú noc som strávila na parížskom letisku a moja cesta do USA sa nevyvíjala podľa vysnených plánov.

Konečne v tábore
New York ma nesklamal. Ukázal mi to, o čom sníva dieťa pri pozeraní televízie. Brooklyn, Broadway, Sochu slobody, Wall street, Manhattan, Ground Zero, ale aj typické žlté taxíky či školské autobusy. Ja som však mala namierené inam.
Do Pennsylvánie. O Židoch som nevedela vôbec nič. So základnými pravidlami judaizmu nás, medzinárodný personál, oboznámil riaditeľ tábora. Zvláštne sa nám javil PDA, tzv. spôsob správania sa na verejnosti. Dievčatá a chlapci sa podľa neho nesmeli držať za ruky, bozkávať sa, tancovať spolu, kúpať sa spolu na kúpalisku či mať pohlavný styk. Flirtovať či intímne sa zbližovať so Židmi bolo pre nežidovský personál prísne zakázané.
Náplňou mojej práce v kempe bola pomoc v kuchyni. Ortodoxné pravidlá neobišli ani prípravu jedla. Aby sa zabránilo zmiešaniu živočíšnych a rastlinných výrobkov, čo je podstatou kóšer jedla, strava sa varila v dvoch oddelených kuchyniach. Raňajky a obed mala na starosti modrá, denná kuchyňa, ktorá pripravovala mliečnu stravu a varenie večere bolo úlohou červenej, mäsovej kuchyne. Žiadne nádoby, hrnce a už vôbec nie jedlo, nesmeli byť prenesené z jednej kuchyne do druhej. Ku koncu tábora si ma dodržiavanie týchto pravidiel tak chytilo, že som kričala na každého, kto si pochutnával na jogurte v mäsovej kuchyni: „Čo to robíš? To nie je kóšer!“

Šabat alebo šábes?
Vyvrcholením celého týždňa bol šabat, začínajúci sa v piatok po západe slnka a končiaci západom slnka na nasledujúci deň – v sobotu. Na moju otázku, prečo tento deň viacerí nazývajú šábes, sa mi dostalo odpovede, že je to len iná výslovnosť toho istého sviatku. Po večerných modlitbách v synagóge nasledovala slávnostná večera, pri ktorej sa každý piatok podávalo kurča so zemiakmi a zelenými fazuľami. Oslava šabatu sa nezaobišla bez hlasného búchania do stolov, spevu, ba dokonca i tanca, no podotýkam, zvlášť chlapci, zvlášť dievčatá. Sobota je v židovstve posvätným dňom, preto sa nesmelo robiť absolútne nič. Variť, športovať, zapnúť či zhasnúť svetlo, zodvihnúť telefón, pokrčiť papier, šoférovať auto – to všetko bolo v sobotu zakázané. Deti nesmeli dokonca prekročiť vyznačenú líniu, my v kuchyni sme nemohli zamiešať fazule variace sa ešte od piatkového večera, a preto nám vždy otrasne prihoreli. Sobota bola skrátka dňom oddychu, pretože podľa tóry Boh stvoril deň za šesť dní a na siedmy deň odpočíval, a ním bola sobota.

Vo voľnom čase na Niagarské
Popri práci nám ostalo veľa času i na zábavu. Večery vypĺňal basketbal, volejbal, tenis a nový druh športu - internet, cez víkend zasa golf, plávanie, streľba z luku či šplhanie sa na lanách. Príjemnou zmenou boli i hry bingo a kolky, o zábavu sa postarala i súťaž Nesher Idol, obdoba našej Slovensko hľadá Superstar, z ktorej vzišiel spevácky víťaz tábora Nesher. Počas voľných dní sme mali k dispozícií žltý školský autobus, ktorý vedúcich a personál zaviezol do mesta na nákupy. Jeden víkend však bol špeciálny. Vybrali sme sa totiž na Niagarské vodopády, vzdialené od nášho tábora päť hodín cesty. Vidieť na vlastné oči valiace sa tony vody, ktoré bičujú svojimi kvapkami vašu tvár, je dokonalým zážitkom. A pocit, keď ležíte na tráve upierajúc zrak na tento prírodný výtvor, vám môžu len závidieť.

Nádherné leto
Dni v tábore mi ubiehali takou neuveriteľnou rýchlosťou, že som mala pocit, ako by som v ňom namiesto ôsmich týždňov strávila len jeden. No záver sa blížil a bol riadne smutný. Dlho som neplakala tak intenzívne ako v posledný táborový večer. Hoci bolo v kempe 400 detí a 200 vedúcich, všetci sme boli jednou veľkou rodinou a keď sa má rodina na dlhý čas rozísť, slzám sa neubránite.
A čo dal tábor mne osobne? V prvom rade dobrých priateľov z rôznych kútov sveta, zlepšenie sa v angličtine a zahĺbenie sa do židovskej kultúry. Veľa nových zážitkov, spoznanie neznámej krajiny a možnosť odporúčať podobné strávenie leta všetkým svojim kamarátom.

Veronika Ševčíková
Autorka je študentka žurnalistiky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo