Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
30. júl 2020

Gender

Predpojatosť voči Zuzane Brixovej

Nová úradníčka na Krajniakovom ministerstve nestihla ešte ani nastúpiť, ale už je spochybňovaná.

Predpojatosť voči Zuzane Brixovej

Zuzana Brixová. Foto: Archív Z. Brixovej.

Nástupkyňou Oľgy Pietruchovej na čele ministerského odboru, ktorý má v agende rovnosť žien a mužov bude právnička Zuzana Brixová.

Stačilo len niekoľko hodín od oznámenia tejto správy, aby Brixová zistila, že od prvého dňa vo funkcii bude čeliť mediálnej predpojatosti. Napriek tomu, že nemá za sebou kauzy, ani žiadnu politickú minulosť. Stačí, že má kritický názor na Istanbulský dohovor.

Tón udala svojím komentárom s názvom Ďalšia u Krajniaka, čo straší rodom Jana Shemesh v Denníku N. V súvislosti s Brixovej nomináciou v ňom okrem iného tvrdí: „Ide skôr o to, aby mal Krajniak ideologicky jednotné ministerstvo a na odborných miestach ľudí, ktorí sa pojmu rod boja ako čert svätenej vody a strašia ním verejnosť. Odbornosť tak nahradí ideológia blízka Katolíckej cirkvi a vzdialená medzinárodným dohovorom a normám.“

Takéto tvrdenie je nielen absurdné, pretože z neho de facto vyplýva, že ak má niekto konzervatívne názory, nemôže byť odborník. Zároveň však podsúva skreslený pohľad na to, čo konzervatívcom na Istanbulskom dohovore v súvislosti s definíciou rodu prekáža.

Vadí im najmä to, že Istanbulský dohovor nedefinuje rod ako biologickú, ale ako sociálnu kategóriu. Konkrétne sa v ňom napríklad píše: „Pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“

Aj konzervatívni kritici pripúšťajú, že Istanbulský dohovor obsahuje niektoré užitočné ustanovenia. Majú však obavu, že prostredníctvom neho sa do nášho právneho a vzdelávacieho systému dostane definícia rodu, ktorá ignoruje biologickú realitu. Tieto výhrady vo svojich textoch formulovala aj Brixová.

Mimochodom, viaceré definície, s ktorými tento dokument pracuje, prekážajú aj niektorým liberálom menej progresívneho razenia. Napríklad Richard Sulík, ktorého strana ratifikáciu Istanbulského dohovoru podporuje, tiež otvorene hovorí, že sociálne konštrukcie rodu, ktoré obsahuje, považuje za úlety, s ktorými sa nevie stotožniť.

Inzercia

Iste, Istanbulský dohovor je dnes jedným zo symbolických bojísk v kultúrnych sporoch medzi konzervatívcami a progresívcami. Nielen na Slovensku.

Agenda boja proti domácemu násiliu, či rovnosti medzi mužmi nestojí a nepadá s jedným dokumentom. Zdieľať

Lenže agenda boja proti domácemu násiliu či rovnosti medzi mužmi a ženami, ktorej sa má Brixová venovať, je oveľa komplexnejšia a pestrejšia. Nestojí a nepadá s jedným dokumentom.

Angažuje sa v nej aj množstvo konzervatívnych aktivistov a organizácií a na tomto poli sa dá určite veľa pozitívneho urobiť aj bez ohľadu na Istanbulský dohovor.

Zároveň platí, že každý minister má právo vybrať si svojich spolupracovníkov. Ani to, že sa do týchto personálnych rozhodnutí premieta aj jeho hodnotový svet, nie je žiaden dôvod na pohoršenie. V tejto krajine žijú ľudia s rôznymi názormi a prístup k verejným funkciám majú aj konzervatívci. Navyše Zuzana Brixová prešla riadným výberovým konaním.

Tomu, že progresívne kruhy nie sú z Brixovej príchodu na ministerstvo nadšené, sa dá rozumieť.

Ale vytváranie atmosféry, že Istanbulský dohovor je posvätnou kravou v boji proti násiliu voči ženám a vykresľovanie tých, čo s ním majú problém, ako ohrozenie tohto ušľachtilého cieľa, je značne mimo reality.

Aj keď v ostatných rokoch sa tento názor v našom mediálnom svete dosť hlboko zakorenil.

Odporúčame