Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
29. júl 2020

Prázdna Bratislava

Keď sa Čumilovi prihovárajú návštevníci po slovensky

Boli sme sa pozrieť v centre hlavného mesta, ktoré toto leto zápasí s dôsledkami koronakrízy. 

Keď sa Čumilovi prihovárajú návštevníci po slovensky
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Boli sme sa pozrieť v centre hlavného mesta, ktoré toto leto zápasí s dôsledkami koronakrízy. 

Keby známa socha Čumila pri bratislavskom Hlavnom námestí mohla rozprávať, zrejme by sa poriadne posťažovala. Zvyknutá na záujem množstva skupiniek turistov z blízka i z ďaleka, je vo štvrtok popoludní takmer opustená. Nad vykúkajúcim chlapíkom sa však predsa len niekto zľutuje. Zopár fotiek s Čumilom si spraví mladá rodina s prekvapivým jazykom – slovenčinou. 

Minulý rok bol pritom pre Bratislavu z hľadiska návštevnosti rekordný, keď sa v nej ubytovalo 1 400 000 ľudí. Svoj podiel na tom má aj viacero podujatí, ako napríklad hokejové majstrovstvá sveta, no v posledných rokoch si Bratislava zvykla na čoraz vyšší záujem turistov. 

„Začiatok tohto roka mal nábeh prekonať minuloročný rekord,“ hovorí Maroš Plitko z Bratislavskej organizácie cestovného ruchu. Koronavírus dobré vyhliadky zastavil a mesto sa vyprázdnilo. A ani po uvoľnení opatrení a s príchodom letných prázdnin nevyzerá všetko ružovo. Očividne, prázdnejšie ulice centra mesta nás vylákali, aby sme sa pozreli, ako veľmi bolestivá je strata turistov v hlavnom meste. 

Žili z turistov, museli zatvoriť

Karanténne opatrenia a málo turistov sa podpisuje pod situáciu v podnikoch, obchodoch a mnohých ďalších sektoroch. „Šok, neistota, ale aj chuť bojovať. To bol pre nás začiatok tohtoročnej sezóny,“ spomína Veronika Sodomková, manažérka obchodu In Vivo, ktorý sa nachádza kúsok pod Michalskou bránou. 

„Najprv sme riešili zamestnancov. Nechceli sme prepúšťať,“ vraví. Napriek tomu z vlaňajších deviatich stálych pracovníkov a trinástich brigádnikov zostali len štyria ľudia. „Tí musia pracovať s maximálnym nasadením, osvojiť si prácu kolegov a zároveň sa zorientovať v meniacich sa podmienkach štátnej podpory,“ vymenúva Sodomková. Za vyše dvadsať rokov v odbore nezažila také extrémne ťažké obdobie.

Nič sa podľa nej nezlepšilo ani s uvoľnením opatrení. Obchodík s keramikou navštevujú hlavne zahraniční turisti. „Chodili k nám zákazníci z Rakúska, Nemecka, Ameriky, Ázie či Brazílie, z celého sveta.“ Po medzinárodnej klientele sa však tohto roku v Bratislave zľahla zem. Nepomáhajú ani domáci. „Z pôvodných tržieb nám zostalo sedem percent. V auguste po dvadsiatich troch rokoch náš kamenný obchod zatvoríme,“ zakončuje manažérka.

Pri Čumilovi nie je tlačenica ani skupinky Aziatov.

V meste je to skôr o individuálnych návštevníkoch. 

Obchodík s keramikou v auguste zatvoria. 

Najhorší scenár napísala koronakríza aj reštaurácii Hradná Hviezda na Bratislavskom hrade. Turistami vyhľadávaná reštaurácia už zatvorila. „Deväťdesiat percent z tržby pochádzalo od turistov, z akcií domácich a zahraničných firiem a z cestovných kancelárií. Toto všetko vypadlo,“ vysvetľuje spolumajiteľ reštaurácie Viktor Kováč. 

Podľa jeho slov vlastník priestoru, Národná rada Slovenskej republiky, odmietla reštaurácii odpustiť alebo znížiť nájom. „No aj keby sa to stalo, pre výpadok v tržbách by sme celý rok 2020 robili zadarmo,“ spresňuje Kováč. V Kancelárii Národnej rady SR tvrdia, že zľavy z nájomného im ako správcovi štátneho majetku neumožňuje zákon o správe majetku štátu. 

Viktor Kováč má na hradnom kopci ešte jednu reštauráciu, Modrú Hviezdu. Tú zatvoriť nemuseli. „ Zahraniční hostia sa boja cestovať, nemáme žiadne rezervácie. Len sem-tam niekto náhodne príde,“ dodáva. Z pôvodných dvoch zmien prešli na jednu a zo siedmich dní v týždni na päť. „Takto snáď prežijeme, aj vďaka tomu, že tento priestor vlastníme,“ dúfa Kováč.

„Budúcnosť? Rozhodne kvalita“

Dôvod na lepšiu náladu má Martina Hlinová, ktorá prevádzkuje v Starom Meste viacero podnikov. Sedíme na novej terase Bratislavskej reštaurácie na Námestí SNP, krátko popoludní zíva prázdnotou. „Večer sa zaplní, ešte je príliš teplo,“ hovorí podnikateľka Hlinová a vysvetľuje, čo ich zachránilo pred vážnejšími dôsledkami koronakrízy.  

„Zmenu cítime, zažívame výrazné zníženie tržieb, no zároveň máme šťastie v nešťastí, že sme sa nikdy neorientovali len na zahraničných klientov. Pre nás boli vždy dôležití študenti a pracujúci domáci,“ ozrejmuje Hlinová s tým, že odliv študentov z hlavného mesta pocítili. Za dôležitý faktor považuje aj to, že ich reštaurácie nie sú úplne na rane turistom, ako je to priamo v uličkách Starého Mesta.  

Čo bude znamenať súčasná situácia pre gastro biznis? Podľa Hlinovej je cestou orientácia na domácich turistov a sústrediť sa na kvalitu. „Neurobiť chybu, je to boj o domáceho zákazníka, musíme robiť dobré obedové menu a kvalitné pivo, aby sa k nám vracal domáci zákazník. Korona preverí, kto na tom ako je,“ dodáva. 

Večer mesto značne ožíva, hoci pohľadu na prázdne stoly sa ani po zotmení nedá vyhnúť. O voľné lavice na reštauračnej terase sa opierajú dvaja čašníci na Ventúrskej ulici. „Oproti vlaňajšku je to mínus 70 percent tržieb,“ prizná jeden z nich. „Našťastie, nám to stačí na prežitie,“ dodáva. Reštaurácia je orientovaná čisto na turistov, tieto dni sú to najmä Nemci, Rakúšania, Česi a Poliaci. A Slováci? „Domáci nie sú naučení chodiť do týchto častí mesta do reštaurácie, takže veľmi nám nepomôžu,“ smutne dopĺňa čašník. 

Inzercia

Reštaurácia Modrá Hviezda prežije, jej sestra Hradná Hviezda zhasla.  

Ojedinelý úkaz – skupina turistov. 

Komu ukázať mesto?

Veselo nie je ani pri ruskom kolese na nábreží Dunaja. „Takmer bez turistov, slabota,“ hodnotí štyridsiatnik z obsluhy. „Chodia najviac po nemecky hovoriaci, plus Česi, Poliaci, aj ruštinu počujeme,“ vraví s tým, že celkovo o atrakcie je minimálny záujem. 

Dosvedčuje to aj brigádnička pri stánku s ponukou na prehliadku mesta. „Pred dvoma rokmi, keď som tu bola, sme mali sedem vozidiel, teraz ledva naplníme dve,“ hovorí mladá žena. Záujem majú aj Slováci, čo si veru nepamätá. Motivujú aj zľavami.  

Keď do Bratislavy nepríde nik cudzí, nie je komu hlavné mesto ukazovať. Turistickí sprievodcovia majú voľné leto. Takýto postoj prezentuje sprievodca Mladen Heruc. V odbore pracuje už štyridsaťtri rokov a za celý ten čas nemal tak málo objednávok ako toto leto. I keď vie po nemecky, anglicky, chorvátsky, srbsky, česky a slovensky, nie je mu to na nič.

„Poslednú akciu v angličtine som robil vo februári. Od polovice júna som mal len deväť zákaziek, všetky v slovenčine,“ opisuje Chorvát. Minulý rok v takomto čase sa tešil z dvoch až troch akcií každý deň. „V auguste by mohla byť aj nemčina, ale podľa predpokladov sa situácia zlepší až budúce leto. Dovtedy musíme vydržať,“ konštatuje. A veríme mu, veď za niekoľko hodín v centre stretneme len jedinú organizovanú skupinku, po nemecky hovoriacich turistov. 

Nová atrakcia pri Dunaji – ruské koleso. 

V centre mesta zostáva aj po zotmení dosť prázdnych miest. 

Slováci, spoznajte svoje hlavné mesto

Vedenie hlavného mesta zareagovalo na nelichotivú situáciu viacerými aktivitami. Rozbehli projekt Turistom vo vlastnom meste, kde cielia na Bratislavčanky a Bratislavčanov, ktorí môžu využiť relatívne prázdne mesto a spoznávať ho lepšie. „Chceme, aby objavili poklady, ktoré tu máme, navštívili múzeá a galérie, vyskúšali si atrakcie, či využili bezplatné prehliadky nielen centra mesta, ale aj mestských častí,“ hovorí Plitko z Bratislavskej organizácie cestovného ruchu. 

Druhý projekt je kampaň 72-hodinové mesto, ktoré propaguje Bratislavu ako destináciu na viac ako len jeden deň. „Každý návštevník si môže pripraviť vlastný trojdňový itinerár na základe svojich preferencií, prenocovať v Bratislave tri noci za cenu dvoch a získať Bratislava CARD City & Region na 72 hodín za cenu 48-hodinovej. Naším zámerom je motivovať Slovákov aj Bratislavčanov navštíviť a spoznať svoje hlavné mesto. Tým chceme pomôcť podnikateľom v cestovnom ruchu,“ dodal. 

Okrem sprievodcov či gastro prevádzok pociťujú, samozrejme, výrazný prepad ubytovacie zariadenia, ktoré prišli nielen o svojich ubytovaných klientov, ale aj o konferenčných návštevníkov. „Niektoré hotely po kríze ešte stále neotvorili,“ pripomína Plitko. 

Mesto verí, že návrat do normálu postupne príde a bude plynulejší. Uvedomujú si však, že Bratislava je závislá od globálnej situácie, preto treba terajší stav využiť a zaujať hlavne domáceho návštevníka. Potom bude možno v hlavnom meste menej prázdnych terás – a možno aj viac optimizmu. Minimálne viac ako mal najstarší pán obsluhujúci ruské kolo pri Dunaji. „Pamätajte, už nič nebude ako predtým,“ povedal nám a otočil sa k atrakcii. 

Foto – autori

Odporúčame