Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Komentáre a názory
29. júl 2020

Nová definícia

Čo je vlastne znásilnenie?

V Škandinávii zavádzajú novú definíciu znásilnenia, táto téma dorazí aj k nám. Ako by sa k nej mali postaviť konzervatívni muži?

Čo je vlastne znásilnenie?

Ilustračné foto – Flickr.com/Ronnie Edlund

Nedávno som sa vo Fínsku zaoberal zvlášť nepríjemnou témou. Presne dva roky po tom, čo vo Švédsku vstúpil do platnosti „zákon o súhlase s pohlavným stykom,“ prezentovala „task force“ fínskej ministerky spravodlivosti návrh podobného fínskeho zákona.

Prísnosť švédskej legislatívy asi nikto na svete neprekoná, v kľúčovom bode je však švédsky a fínsky prístup rovnaký: človek môže byť odsúdený za znásilnenie aj vtedy, ak nepoužil násilie, ak nehrozil násilím a ak sa obeť nebránila.

Reakcia zamrznutia

Možno tá fínska debata pôsobí u nás ešte trochu exoticky, som však presvedčený, že dorazí aj sem. Rád by som bol na to pripravený, preto sa snažím sformovať si svoj názor už teraz. Nemám na to hotovú odpoveď. Ako sa má k tejto téme postaviť niekto, kto je - po prvé, chlap, po druhé, kresťan a po tretie, konzervatívec?

Nie je to téma, na ktorú sa dá aplikovať nejaká osvedčená svetonázorová šablóna. Napríklad s genderizmom je to ľahšie, ide o ideologický konštrukt údajného sociálneho konštruktu. Príčetný človek vidí na prvý pohľad, že je to uletená hovadina, oproti ktorej ešte aj socíkovský marxizmus-leninizmus vyčnieva ako poctivá veda.

S feminizmom je to iné. Ženské pohlavie nesporne existuje, ženy teda jestvujú, ani netvoria nejakú nafúkanú menšinu, ale väčšinu ľudstva. Ako chlapi si máme ženy vážiť, máme ich chrániť a nosiť na rukách. Osobne mám život za prekrásny hlavne preto, že na zemeguli sú ženy.

Znásilnenie (možno spolu s vraždou) je to najodpornejšie, čo muž môže spáchať. Zaslúži si tvrdý a odstrašujúci trest.

Kresťanstvo proti sprísneniu legislatívy týkajúcej sa znásilnenia nepodáva nejaký zreteľný argument. Boj žien o svoje práva je dlhý a spravodlivý, v histórii sa dá porovnať už len s bojom proti otrokárstvu. Rané rímske kresťanstvo prilákalo masy žien a otrokov tým, že boli v týchto komunitách rešpektovaní.

Žiaľ, to ešte nebol koniec histórie, neskôr to boli „kresťanské vlády“, ktoré utláčali ženy a znovuzavádzali otrokárstvo. Faktom zostáva, že zrušenie otrokárstva a zrovnoprávnenie žien sa uskutočnilo na pôde kresťanských európskych krajín.

Čo sa týka sexuálnej morálky, som vyznávačom najrigidnejšieho náboženstva vôbec. Práve na chlapov vytiahol náš zakladateľ dlhý bič: „Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil.“ Je to prísne, na takúto skutkovú podstatu trestu nepomyslela ešte ani švédska vláda. Samozrejme, treba rozlišovať medzi svetským zákonom a individuálnym formovaním svedomia. Biblia nás však určite nabáda, aby sme si všimli aj ten zdanlivo najmenší sexuálny prehrešok.

Škandinávske krajiny majú v prospech sprísnenia definície znásilnenia jeden silný argument. Veľká časť obetí znásilnenia – v jednej švédskej štúdii až 70 percent – hovoria, že sa nebránili, lebo sa dostali do stavu „reakcie zamrznutia“. Z toho, čo mi ženy o takýchto skúsenostiach rozprávali, mi to príde ako realistické číslo. Nemôžeme žene vyčítať, že z útoku (úplne neznámeho alebo naopak veľmi blízkeho človeka) je taká rozrušená, že sa v tom šoku nebráni. Asi to nie je zriedkavé a asi to zostalo často bez trestu.

Ako vysvetľuje fínska „task force“ vo svojom dokumente, „obeť môže byť v stave strachu, omámená alebo spiaca, čím nemala príležitosť vysloviť alebo vyjadriť svoju ochotu. Pohlavný styk by bol považovaný za znásilnenie aj za takejto okolnosti“.

Takéto chápanie znásilnenia sa mi zdá filozoficky a morálne správne. Necítim sa v tejto problematike doma, radšej nech o tom rozhodnú ženy, ale príde mi to správne. Áno, myslím si, že k znásilneniam bez násilia a odporu dochádza a sú trestuhodné.

Problém so „zákonmi o súhlase“ je však praktický. Ten švédsky zákon viedol k nárastu odsúdení za znásilnenie o 75 percent a viedol aj k absurditám ako novej appke na mobile, s ktorou si partneri pred avizovanou súložou udeľujú taký súhlas, ktorý obstojí aj pred eventuálnym súdom. Fínsko zrejme nechce byť takto na smiech a chce súhlas vo svojom zákone definovať čo najširšie – či už „verbálnou komunikáciou, gestami alebo iným správaním“.

Skúška našej cnosti

Je jasné, že práve švédska legislatíva sa dá zneužiť. Stačí, že sa na to nájde sudca a nevinnému človeku možno zničiť život. Už sa to stalo v jednom veľmi prominentnom prípade, šéf Wikileaks Julian Assange bol v roku 2010 súdený podľa staršieho švedského zákona – neochota použiť kondóm so súhlasiacou partnerkou je v tamojšom právnom poriadku „menej závažným znásilnením“. Assange už desať rokov nie je slobodným človekom.

Fínska debata ma zaujala tým, že Fíni majú od minulého roku preslávenú ženskú vládu - predsedkyňami všetkých piatich koaličných strán sú ženy. Štyri z piatich šéfiek sú fotogenické tridsiatničky, dve sú prislušníčky švédskej menšiny, dve mali otca alkoholika a premiérka bola vychovaná lesbickým párom. Fínky dostali ako prvé v Európe volebné právo, to bolo v roku 1906 a v roku 1907 mali vôbec prvú poslankyňu na svete.

Pre mňa ako reportéra je práca v škandinávskych krajinách príjemná: úrady sú dostupné a na vysokých postoch sa to len tak hemží zaujímavými ženami. Kto vedie boj za vstup Islandu do EÚ? Žena! Kto vedie boje na všetkých ostatných islandských barikádach? Žena pirátka! Kto vedie urputný boj proti vykorisťovaniu prisťahovalcov vo Fínsku? Policajtka na východofínskom vidieku! V Škandinávii je skôr problém nájsť zaujímavého chlapa.

S témou fínskeho zákona o súhlase som mal smolu. Krajina Európskej únie s najženskejšou vládou je v časoch korony najuzavretejšia – mne ako Rakúšanovi napríklad len 13. júla otvorili hranice a už 27. júla ich zase zatvorili. V tom krátkom okne príležitosti sa mi napokon podarilo prísť do Fínska. Smola bola v tom, že hneď po predstavení návrhu tej „task force“ všetci zdrhli na dovolenky. Odcestovala aj ministerka spravodlivosti Anna-Maja Henriksson, mimochodom šéfka večne vládnucej strany švédskej menšiny, ktorú som sa chcel pýtať na prípadný švédsky vplyv. V práci zostal len jej „špeciálny poradca“ Niklas Mannfolk, ďalší fínsky Švéd, ktorý sa však cítil v danej problematike „nekompetentný“.

Zostalo mi už len pozerať si životopisy odcestovaných členov „task force“, ktorí fínsky zákon vypracovali. Obsadenie tej komisie bolo predsa len výpovedné. Sedem z deviatich členov boli ženy, to je pri tejto téme v poriadku. Piati z deviatich mali profesionálne zázemie, ktoré ich predurčovalo do takéhoto orgánu: univerzitná právnička, funkcionárka advokátskej komory, profesor trestného práva, právnička-psychologička, detská psychologička.

Zaujímaví boli štyria: spolupracovníčka fínskej pobočky Amnesty International, ktorá na twitteri velebila švédsky zákon o súhlase a karhala poľskú a maďarskú vládu. Autorka rozsiahlej analýzy diskurzu o obriezke pohlavných orgánov. Okresná sudkyňa, ktorá vo svojej veľmi krátkej twitterovej kariére len retweetovala správy z Guardianu a z ľudskoprávnej organizácie „Human Rights Watch“, ktorej George Soros daroval 100 miliónov dolárov. A ešte tu bol postdoktorand na Sorosovej peštianskej univerzite CEU.

Z toho je zjavné, že ľavicovo-liberálna fínska vláda nezverila svoju politiku v sexuálnom trestnom práve primárne kresťanským konzervatívnym chlapom. To však neznamená, že zámer a výsledok je zlý.

Naopak, došiel som k záveru, že by sme mali tiež diskutovať o sprísnení definície znásilnenia. Mali by sme byť dokonca iniciatívni, nech s tým nemusia prísť sorosovci. Boje proti zákonom o súhlase sa podľa mňa neoplatí viesť, nepotrebujeme ďalší zbytočný front. Mali by sme sa zapájať do debaty, otvorene a konštruktívne, a zabrániť zneužiteľnosti zákona.

Dlhodobo sme nálepkovaní ako falošní bigotní svätuškári, čo doma po návrate z kostola surovo zmlátia ženu. Táto debata je šancou ukázať, že my, kresťanskí konzervatívni chlapi, nie sme takí. Je to skúška našej cnosti.

Inzercia

Odporúčame