Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
28. júl 2020

Konflikt veľmocí

Schyľuje sa k studenej vojne medzi USA a Čínou?

Nepriateľské akcie medzi Pekingom a Washingtonom sa stále viac vyhrocujú. V slede udalostí ide však len o vrchol ľadovca.

Schyľuje sa k studenej vojne medzi USA a Čínou?

Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching počas stretnutia na summite skupiny G20. FOTO TASR/AP

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa minulý týždeň posunula zatvorením konzulátu v Texase svoju konfrontáciu s Pekingom na novú úroveň. Hoci sa to v danej situácii javí ako použitie čínskej karty pred novembrovými prezidentskými voľbami, postaviť sa Číne je dnes na mieste.

Houston, máme problém

Spojené štáty na začiatku minulého týždňa nariadili zatvorenie čínskeho konzulátu v Houstone v štáte Texas. Podľa ministerstva zahraničných vecí totiž čínski diplomati porušovali americké zákony a vykonávali špionážne operácie rôzneho charakteru. Sám minister zahraničia Mike Pompeo označil tento konzulát za hniezdo špiónov a východiskový bod pre operácie, ktorých cieľom bolo nezákonné získavanie obchodných tajomstiev amerických spoločností.

Konzulát v Houstone má pomerne strategickú polohu. Nachádza sa blízko jedného z najväčších lekárskych komplexov na svete, ktoré je závislé od výskumných univerzít v okolí. Nie je tiež tajomstvom, že čínsky konzulát sa v minulosti využíval na nábor špičkových čínskych i zahraničných odborníkov pre Spojené štáty, ale i pre ich následný import späť do Číny.

Na riziko krádeže duševného vlastníctva zo strany zahraničných zamestnancov už roky upozorňuje americké univerzity FBI. Začiatkom tohto mesiaca jej riaditeľ Christopher Wray dokonca uviedol, že agentúra registruje nový prípad čínskej špionáže približne každých 10 hodín.

Ešte pred zatvorením konzulátu v Houstone však došlo k zadržaniu niekoľkých čínskych vedcov, ktorých hlavným zamestnávateľom mala byť práve čínska ľudová armáda. Ich ústrednou úlohou bola podľa obvinenia krádež informácií amerických inštitúcií a ich zasielanie nadriadeným v Číne. Ako problematický sa ukázal aj čínsky konzulát v San Franciscu, na ktorom sa pred zadržaním ukrývala vedkyňa Juan Tangová, podozrivá z vízových podvodov, teda zo zatajovania svojej príslušnosti k čínskej armáde.

Medzi obvinenými v posledných dňoch však figurujú aj čínski hackeri, a to konkrétne za snahy ukradnúť zistenia výskumu firiem pracujúcich na vývoji vakcíny proti koronavírusu.

Sťahovanie čínskeho konzulátu z mesta Houston v americkom štáte Texas. FOTO TASR/AP

Čína na svoju reakciu nenechala dlho čakať a len pár dní na to, čo dali Američania 72 hodín na vysťahovanie čínskemu konzulátu v Houstone, pristúpila k uzavretiu amerického konzulátu v meste Čcheng-tu v juhozápadnej provincií S’-čchuan. V prvom rade išlo o recipročnú akciu, i keď podľa Pekingu personál diplomatickej misie tiež ohrozoval bezpečnosť a záujmy Číny.

Čo sa týka amerického konzulátu v Čcheng-tu založenom v roku 1985, nejde o strategicky najdôležitejší bod na území Číny. Tým je okrem veľvyslanectva skôr konzulát v Šanghaji. No rovnako bol pre Spojené štáty dôležitý, pretože umožňoval USA zhromažďovať informácie o Tibete. Napriek tomu obom krajinám zostávajú u svojho suseda naďalej štyri konzuláty i veľvyslanectvá v hlavných mestách.

Trumpova administratíva však už predtým podnikla kroky na zrušenie víz tisícok čínskych postgraduálnych študentov a výskumných pracovníkov v Spojených štátoch, ktorí majú priame väzby na univerzity pridružené k Čínskej ľudovej armáde. Pritom Číňania dnes predstavujú najväčšiu skupinu zahraničných študentov v Spojených štátoch.

Spojené štáty v poslednom období tiež sprísnili vízový proces týkajúci sa návštevy, štúdia alebo imigrácie Číňanov. Administratíva však zvažuje aj všeobecný zákaz cestovania do USA 92 miliónom členov vládnucej komunistickej strany Číny, ako aj možné vyhostenie všetkých členov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v krajine. A to by pravdepodobne viedlo k ďalším odvetným opatreniam.

Diplomatická prestrelka vo forme uzatvorenia konzulátov je však súčasťou stupňovania napätia medzi dvomi najväčšími svetovými ekonomikami. Podľa viacerých analytikov sú vzťahy medzi Čínou a USA za posledných 50 rokov najhoršie. V súvislosti so spormi o obchod, problematickými technológiami, pandémiou koronavírusu či zavádzaním nových obmedzovaní Číny v Hongkongu ide však skôr o pokračujúci trend.

Zamestnanec odstraňuje tabuľu s nápisom amerického konzulátu v čínskom meste Čcheng-tu. FOTO TASR/AP

Pompeov prejav ako z obdobia studenej vojny

Olej do ohňa sváru prilial svojím prejavom v minulotýždňovej napätej atmosfére aj americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorý sa dlhodobo netají svojou antipatiou k Číne a už v minulosti ju označil za hlavnú bezpečnostnú hrozbu krajiny. 

Minulý týždeň vo štvrtok však zašiel o krok ďalej a otvorene vyzval „slobodné národy“, aby sa postavili Pekingu a zvíťazili nad novou tyraniou Číny. Za zbabelcov označil tých spojencov USA, ktorí sa jej nechcú postaviť, čím nepriamo narážal na Nemecko.

Rovnako povedal, že „Čína je v súčasnosti čoraz autoritárskejšia doma a agresívnejšia vo svojej nevraživosti voči slobode všade inde.“ Vyhlásil, že takmer 50 rokov spolupráce s Čínou zlyhalo a Peking podľa neho po celé desaťročia len sebecky využíval štedrosť Spojených štátov a Západu.

„Ak slobodný svet nezmení komunistickú Čínu, komunistická Čína zmení nás,“ znelo jeho varovanie. Americkú konkurenciu s Pekingom označil za existenčný boj medzi slobodou a útlakom. Podľa Pompea Spojené štáty nesmú ďalej prehliadať zásadné politické a ideologické rozdiely medzi obomi krajinami. V rámci prejavu tiež ostro kritizoval predchádzajúce americké administratívy či tiež obchodné spoločnosti za ich priveľmi zhovievavý postoj k Číne.

Prejav mal aj inú symbolickú rovinu. Odohral sa v prezidentskej knižnici Richarda Nixona v meste Yorba Linda v štáte Kalifornia. Bol to práve prezident Nixom, ktorý sa v roku 1972 zasadil za normalizáciou vzťahov s komunistickou Čínou.

Mike Pompeo počas svojho prejavu v Prezidentskej knižnici Richarda Nixona v meste Yorba Linda v štáte Kalifornia. FOTO TASR/AP

Krátky exkurz americko-čínskeho napätia

Napätie medzi obomi krajinami však nie je žiadnou novinkou, ale len ďalším momentom v zostupnej špirále vzťahov medzi bojujúcimi ekonomickými mocnosťami, ktoré spolu predstavujú 40 percent svetovej ekonomickej produkcie a vzájomne sa potrebujú. USA a Čína sú už od roku 2018 v takzvanej colnej vojne. Hoci ešte v januári bolo v tejto veci vyhlásené prímerie, väčšina taríf sa napriek tomu neznížila.

USA uvalili v októbri minulého roka sankcie aj proti čínskym technologickým firmám podieľajúcim sa na represiách voči moslimskej menšine Ujgurov. Nielen Spojené štáty totiž Čínu obviňujú z hromadného zadržiavania, náboženského prenasledovania a násilnej sterilizácie Ujgurov v západnej provincií Sin-ťiang. Podľa odhadov amerického ministerstva zahraničných vecí uväznila ľudová republika v mene boja proti terorizmu až dva milióny Ujgurov. Zatiaľ čo Peking nazýva svoj program „deradikalizáciou“, zdá sa, že ide skôr o pokus s cieľom odstrániť kultúru danej menšiny a zamedziť jej šíreniu.

Inzercia

Tento mesiac tiež Trumpova vláda v súvislosti s porušovaním ľudských práv Ujgurov uvalila sankcie na množstvo čínskych úradníkov vrátane vedúceho člena komunistickej strany.

Od novembra minulého roku USA sankcionujú aj čínskych a hongkonských úradníkov, ktorí potláčajú disidentov a obhajcov demokracie v Hongkongu. Potom, čo Čína schválila rozsiahly nový bezpečnostný zákon, Trump uviedol, že podnikol kroky na ukončenie preferenčného obchodného štatútu Hongkongu so Spojenými štátmi.

Unikol koronavírus z čínskeho laboratória alebo ide o konšpiračnú teóriu? Zdieľať

V máji Trumpova administratíva tiež schválila predaj zbraní Taiwanu vo výške 180 miliónov dolárov, ktorý je súčasťou oveľa väčšieho obchodu so zbraňami. To, pochopiteľne, rozhnevalo čínske orgány, ktoré považujú samosprávny ostrov za súčasť Číny. Republikán Ted Yoho nedávno ohlásil plán na predloženie legislatívy týkajúcej sa „zákona o zabránení invázie na Taiwane“, ktorý by USA zaviazal k vojne proti Číne, ak Peking zaútočí na Taiwan.

V spojitosti s technológiami Spojené štáty obviňujú čínske spoločnosti aj z krádeže know-how amerických firiem a rovnako blokujú technologickú spoločnosť Huawei.

Vzťah medzi vládou Trumpa a vládnucou komunistickou stranou Číny okrem mnohých opodstatnených sporov v oblasti obchodu, obrany, technológií, diplomacie, dodržiavania práv či médií významne poznačila aj svetová pandémia koronavírusu.

Trump označoval koronavírus ako čínsky vírus či „kung flu“ a kritizoval prepisovanie faktov o ochorení Covid-19 zo strany Číny, ako aj umlčiavanie vedcov a lekárov. Okrem toho jeho administratíva tiež opakovane kritizovala reakciu Svetovej zdravotníckej organizácie na pandémiu a jej podriadenosť voči Pekingu.

Prezident Trump tak nariadil Spojeným štátom vystúpiť na budúci rok z organizácie, ktorú financovali a podporovali celé desaťročia. USA spolu s ďalšími štátmi požadujú tiež medzinárodné vyšetrovanie pôvodu koronavírusu. Čínska vláda síce tvrdí, že sa pripojí ku globálnemu vyšetrovaniu pandémie, ale až po skončení krízy.

Čína má s mocnosťami problém, no oproti USA má navrch

Okrem konfliktu so Spojenými štátmi má však Čína problém aj s inými krajinami. Či už ide o časté spory medzi viacerými krajinami v Juhočínskom mori, alebo o nedávny konflikt na himalájskych hraniciach s Indiou, ktorý viedol k zablokovaniu stovky čínskych podnikov na území Indie, medzi inými aj siete WeChat a TikTok.

Alebo koniec takzvanej „zlatej éry“ vzťahov Číny s Veľkou Britániou z dôvodu situácie v Hongkongu, pričom obyvateľom tohto územia ponúkla Británia svoje občianstvo. Spojené kráľovstvo sa tiež pridalo k Američanom v rámci blokovania spoločnosti Huawei pri prevádzkovaní 5G sietí na britských ostrovoch.

Zásah v Hongkongu doviedol na bod mrazu aj vzťahy Čínskej ľudovej republiky s Austráliou, no úpadok spečatilo rozhodnutie Číny, ktorá na svojom území odsúdila na trest smrti občana Austrálie, a to za pašovanie drog. Čína si nerozumie už ani s Kanadou, v ktorej pokračuje vydávanie finančnej riaditeľky spoločnosti Huawei Meng Wan-čou do Spojených štátov. Na oplátku tak začali čínske súdy riešiť obvinenie proti dvom zadržaným Kanaďanom, ktorých upodozrieva zo špionáže a odcudzenia štátnych tajomstiev.

Pod väčšiu kontrolu sa dostávajú aj Konfuciove inštitúty rozšírené po univerzitách na celom svete, ktoré boli napríklad vo Švédsku pred časom zakázané.

Je tak zrejmé, že voči Číne sa aj na základe americkej iniciatívy a čínskeho zlyhania počas pandémie koronavírusu začína vytvárať akýsi blok krajín, ktoré sú v rôznych spektrách v rozpore s politikou Číny. 

Príkladom môže byť aj Európska únia, ktorá čím ďalej, tým viac začína vnímať Čínu ako systémového rivala, pomaly tiež diverzifikuje svoje dodávateľské reťazce a stále viac si uvedomuje informačnú propagandu zo strany komunistickej mašinérie. Stále sa však zdráha pristúpiť k tvrdším krokom.

Čína má však už dnes vytvorený blok krajín, ktoré si kúpila svojimi zárukami za dlhy či investíciami strategického záujmu a inými silnými obchodnými prepojeniami. Po Amerike napríklad prevzala ekonomický vplyv nad väčšinou krajín Latinskej Ameriky. Či už ide o Čile, Argentínu, Mexiko, Ekvádor, Venezuelu alebo Bolíviu. Alebo krajiny ako Panama či Salvádor, ktoré zavretím svojej diplomatickej misie na Taiwane dostali na oplátku investície do infraštruktúry. A aj v takej Brazílii sa zvyšuje vývoz do Číny, hoci prezident Jair Bolsonaro kritizuje Čínu za „svetovú nadvládu“.

Nehovoriac o štátoch Afriky, v ktorej je Čína najväčším veriteľom. Africké krajiny si od Číny požičali až 150 miliárd dolárov – podľa univerzity Johna Hopkinsa ide takmer o 20% ich zahraničného dlhu. Výsledkom toho je aj samotné zvolenie Etiópčana Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa na čelo Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý vo voľbách rozdrvil britského kandidáta podporovaného Spojenými štátmi.

A stále viac sa čínska obchodná politika v zahraničí ukazuje aj pri hlasovaniach v Organizácii spojených národov. Čína vedie štyri z 15 špecializovaných agentúr OSN a v Rade OSN pre ľudské práva nemá šancu prejsť žiaden kritický návrh západných krajín, ako to bolo aj v prípade Ujgurov.

Studená vojna nie je v hre

Vzhľadom na to, že súčasná svetová ekonomická situácia nie je priaznivá, rozdelenie sveta na dva bloky pravdepodobne neprichádza do úvahy. Na rozdiel od Sovietskeho zväzu, Čína je dnes pevne ukotvená ako súčasť globalizovaného sveta a nie je možné ju len tak ľahko zo schémy svetového obchodu odstrániť. Akékoľvek väčšie blokovanie by krajine, ktorá by sa o to pokúsila, prinieslo obrovské hospodárske náklady. 

Hoci Pompeo i prezidentov poradca Peter Navarro sa už dlhšie zasadzujú za komplexnú hospodársku rozluku medzi týmito dvoma krajinami, nie je tomu tak dávno čo chcel Trump uzavrieť obchodnú dohodu a rozvíjať svoje priateľstvo s čínskym vodcom Si Ťin-Pchingom.

V súčasnej situácii svoju rolu určite hrá aj predvolebný marketing. Podobne ako vo voľbách v roku 2016, aj teraz ide určite o tému, ktorá môže medzi voličmi rezonuje. Čína je totiž v Amerike stále populárna téma, na ktorej sa zhodnú aj republikáni s demokratmi.

V čínskych vládnych kruhov sa domnievajú, že cieľom Trumpovej administratívy je zabrániť krajine dobiehať ekonomickú silu Ameriky. No výrazne odstrihnúť Čínu od svetovej ekonomiky nie je reálne.

Číňania a ani Trump však podľa všetkého nehľadajú otvorenú konfrontáciu. Určite nie vojenskú. Ak aj k akejsi obdobe studenej vojny dôjde, pôjde skôr o technologický boj či o naťahovanie sa vo forme ciel a taríf.

Hoci postaviť sa Číne je viac než žiadúce, kroky Trumpovej administratívy sa momentálne skôr javia ako odvrátenie pozornosti pred novembrovými voľbami od rozpačitého postupu pri zvládaní pandémie koronavírusu v USA. Napriek tomu však signifikantnú rolu na stabilizovaní epidemiologickej situácie v krajine majú predovšetkým vlády jednotlivých štátov. Maslo má však na hlave Trump, a to najmä pre množstvo protichodných krokov či nezmyselných tvítov. Či táto situácia pomôže Trumpovi k znovuzvoleniu, ukážu novembrové voľby. Čína však bez ohľadu na to napína svaly a koleduje si o príučku.

Odporúčame