Výber: O zrade Východu a zrade na hranici

Výber zahraničnej tlače bude dnes o vzťahoch Západu a Východu a o tom, čo jedna strana vníma ako zradu a druhá ako vlastný záujem.

11. júl 2015, Mukačevo, Ukrajina: Miesto prestrelky medzi políciou a ozbrojencami z Pravého sektora

Keď sa minulý týždeň stretli ukrajinský a slovenský premiér, Arsenij Jaceňuk a Robert Fico, padali tvrdé slová. A na veľké prekvapenie, tunajšie médiá im nevenovali primeranú pozornosť. "Rád by som použil normálne výrazy, ale použijem expresívne. Jednoducho, robia z nás idiotov," povedal Robert Fico v reakcii na zámer vybudovať druhú líniu plynovodu Nordstream, ktorá opäť – tak ako tá prvá – obíde krajiny východnej Európy a spojí Rusko s Nemeckom a Západom. Pri prvom Nordstreame sa cítili zradení najmä Poliaci a Ukrajinci, teraz sa k oklamaným počítame aj my. Lenže čo je zrada z jednej strany, môže byť úplne niečím iným zo strany druhej. 

Pozrime sa na Ukrajinu. Na jednej strane v Kyjeve zomierali ľudia vo viere, že ich krajina si zaslúži európsku budúcnosť, na strane druhej, občas sa človek musí pýtať, či to isté chcú aj nové kyjevské elity, ktoré doviedol Majdan k moci. Dôkaz? Hranica a napohľad ospalé Zakarpatie.

 + + +

Pred niekoľkými týždňami ale bolo všetko inak a aj slovenské médiá pomerne intenzívne riešili kauzu streľby v Mukačeve, na Zakarpatskej Ukrajine, ktorú vyvolali príslušníci organizácie Pravý sektor. Už vtedy sa  ako najpravdepodobnejší dôvod incidentu spomínal boj o rozdelenie vplyvu v pašeráckom biznise na Zakarpatsku. Túto líniu potvrdzuje vo svojom investigatívno–reportážnom texte s názvom Zlatá hranica aj ukrajinský časopis Focus (text nie je voľne dostupný). Ide však ešte ďalej a poukazuje na zapojenie štruktúr ukrajinského štátu do tohto biznisu. Toto tvrdenie ilustruje aj známym prípadom 700-metrového  podzemného tunela z ukrajinskej na slovenskú stranu, cez ktorý kontraband prevážali elektricky poháňané vozíky. Po odhalení tunela v roku 2012 boli na ukrajinskej strane odsúdení traja ľudia, ktorí však podľa Focusu zjavne zohrali rolu obetných baránkov, keďže nie je možné, aby trojica sama zorganizovala akciu takéhoto rozsahu. „V Užhorode nikto neverí, že tunel pracoval bez vedomia SBU (ukrajinská civilná kontrarozviedka) a veľká časť čiernych príjmov neodchádzala do Kyjeva,“  píše Focus. Túto interpretáciu podporuje podľa časopisu aj fakt, že pozemky, ktoré so vstupom do tunela susedia, patria od roku 2004 práve SBU.

Ohromujúci je aj časopisom popísaný objem pašeráckeho biznisu, ktorý prebiaha na hraniciach Ukrajiny s Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Ukrajine patrí po Turecku druhé miesto na svete v počte skonfiškovaných pašovaných cigariet. Napriek tomu sa podľa ukrajinského ministerstva zdravotníctva ročne prostredníctvom pašeráckych kanálov z krajiny vyvezie od 5 do 10 miliárd kusov cigariet. Dokonca niektoré tabakové fabriky vyrábajú cigarety priamo pre pašerákov, s miernymi zmenami dizajnu na škatuľke, aby od seba odvrátili pozornosť.

Hoci najviac rozruchu v súvislosti s pašovaním cigariet vyvolalo odhalenie už spomínaného tunela, oveľa populárnejšie je pašovanie vzduchom. Ešte pred niekoľkými rokmi bolo v kurze najmä rogalo. V Užhorode sa dodnes s obľubou rozpráva príhoda, ako v roku 2013 zadržali jedného z veliteľov Pravého sektora na Zakarpatsku  Romana Stojka (zúčastnil sa aj prestrelky v Mukačeve), keď na rogale priletel zo slovenskej strany. Pohraničníkom tvrdil, že sa práve vrátil z „nočnej rybačky“. Dnes sa však už na pašovanie oveľa častejšie používajú nepilotované drony, ktoré dokážu cez hranicu prepraviť 10 až 15 kartónov cigariet.

Po mukačevskej streľbe prebehli medzi pohraničníkmi na Zakarpatsku veľké personálne čistky a mnohí dôstojníci boli z tejto lukratívnej hranice prevelení inde. Tieto rošády však nebudú stačiť. Platy pohraničníkov sa v priemere pohybujú okolo 100 eur, a tak spolupráca s pašeráckymi skupinami je pre nich obrovským lákadlom. Celý systém je veľmi lukratívny tiež pre skorumpované štátne kádre, ktoré stále sedia na dôležitých miestach v Kyjeve. „Hoci dôležití hráči tohto biznisu momentálne zaliezli na dno, je len otázkou času, kedy začnú opäť budovať mosty a nadväzovať vzťahy s dôležitými tvárami v zelených baretoch,“ píše Focus.

+ + + 

Zrada je témou aj pre poľský konzervatívny týždenník Do Rzeczy. Historik a publicista, autor viacerých polemických kníh z dejín Poľska Piotr Zychowicz napísal článok Všetky zrady Západu (text nie je voľne dostupný), kde hľadá odpoveď na otázku, prečo Západ opakovane v dejinách zradil Poľsko. A hoci Poliaci sa často radi utápajú vo svojom bolestínstve a mučeníctve (niektorí veria, že „Poľsko je ako Kritus, ukrižované medzi dvomi lotrami,“ medzi Nemeckom a Ruskom), Zychowicz tému uchopuje racionálne. Pointou textu je, že Briti a Francúzi Poliakov „nezrádzali“, iba konali vo vlastnom záujme.

Keď Nemci vyhrali prusko-francúzsku vojnu v roku 1871 a ponížili Paríž vo Versailles, Francúzi si zobrali ponaučenie, že proti silnému Nemecku už nemôžu bojovať sami ani na jednom západnom fronte. Úvaha bola aktuálna hneď na začiatku nového storočia, ako píše Zychowicz, „prvá svetová vojna je kľúčom, ako pochopiť rolu, akú zohrávalo Poľsko vo francúzskej (zahraničnej) politike v medzivojnovom dvadsaťročí. Od samého začiatku sme boli pre Paríž iba substitútom Ruska. Keď v roku 1917 padol cársky režim a nahradil ho nepredvídateľný boľševizmus, Paríž musel nájsť na východe nového spojenca proti Nemcom.“ Preto Francúzi uzavreli pakt s Poľskom (1921), ale aj Československom (1924). Svoje záväzky však Francúzi videli diferencovane, dôkazom nebol len Mníchov, ale omnoho skôr aj medzinárodná konferencia v švajčiarskom Locarne (1925), ktorej sa zúčastnila aj československá či poľská delegácia, ale uzavreté zmluvy garantovali hranice Nemecka na západe, nie na východe. Zychowicz ukazuje, ako hrali Francúzi s Poľskom mocenskú hru, aby priťahovali pozornosť Nemecka (a teda Hitlera) na východ, a nie na Západ. Ako totiž zistila britská tajná služba, Hitler chcel pôvodne začať vojnu na Západe, Paríž a Londýn preto podnikli cielené kroky, aby vtiahli Poľsko do hry, aby Nemci najskôr zaútočili na východe a Západ sa tak vyhol prvej vlne agresivity.

Poliakmi pohŕdali aj Angličania, neskrývane najmä premiér Lloyd George či neskorší minister zahraničných vecí Austen Chamberlaine, ktorý sa preslávil výrokom, že „kvôli poľskému koridoru nebude nikdy žiadna britská vláda riskovať kosti jediného britského granátnika“.

Nemilým dôkazom bola návšteva Leninovho špeciálneho vyslanca Leva Kameneva v roku 1920 v Londýne, ktorý počas ruskej ofenzívy na Varšavu predstavil britskej komore parlamentu mierové podmienky pre Poľsko, ktoré – ako hovorí v tom istom vydaní časopisu Do Rzeczy historik Andrzej Nowak – by znamenali totálnu sovietizáciu Poľska. A britský premiér následne vyzval parlament, aby takéto podmienky podporil.

Prečo to Briti robili? A prečo podobný prístup k Poľsku zopakoval aj Winston Churchill v Teheráne a na Jalte? Zychowicz pozná odpoveď: Nebola to žiadna zrada, bolo to sledovanie britského záujmu, nič viac. Ako povedal istý francúzsky generál, poraziť Nemcov bez východného frontu je čistá absurdita. A preto Churchill potreboval Stalina, preto mu robil nevyhnutné ústupky a preto mu nebola cudzia predstava, že pre Európu bude dobre, ak bude mať Stalin hranicu s Nemeckom.

Ako píše Zychowicz, strategické uvažovanie Britov a Francúzov sa potvrdilo, bez Rusov si porážku Hitlera nemožno predstaviť, hlavným bojiskom bol vo vojne východný front a vďaka tomu, že v priebehu roku 1939 rozhodol Hitler o zmene prvého útoku a presmeroval ho na východ – na Poľsko. Ako by sa však malo poučiť z uplynulého storočia Poľsko? „Ak chceme uniknúť ďalším katastrofám, neoplatí sa nám dôverovať iluzórnym sľubom zámorských spojencov. A ani papierovým garanciám, aj keby pochádzali od najväčších a najmocnejších vojensko-politických organizácií na svete.“

+ + + 

Robert Fico má teda v hneve nad Nordstream II. v niečom podstatnom pravdu. Ale považovať to za zradu môže len niekto, kto niekedy veril, že Európska únia znamená koniec štátov a ich záujmov. A taký naivný Fico nikdy nebol.

Jaroslav Daniška, Jozef Majchrák

Foto: Profimedia.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo