Pre tých, čo ešte pochybujú

Slovenský štát, vojnový slovenský štát, klérofašistický štát, fašistický štát, Slovenská republika, prvá SR atď.

Tak to sú asi najčastejšie pomenovania tohto historického štátneho útvaru, ktorý bol na Slovensku v rokoch 1939-1945. Aj v dnešnej dobe, čiže 69 rokov od jeho vzniku, vyvoláva každá spomienka na toto obdobie rozporuplné reakcie. Už len vyššie uvedený výpočet jeho pomenovaní správne naznačuje, že niečo tu teda nebude v poriadku. Za každým názvom sa skrývajú rôzne názorové skupiny. Jeho advokáti, ale aj odporcovia. Je veľmi smutné, že po toľkých rokoch sme sa nedokázali zhodnúť ani na jeho názve. Hlavným dôvodom je samozrejme osud našich slovenských Židov.

Veľmi častým slovným spojením, ktorý sa v tejto súvislosti spomína, je tzv. menšie zlo.
Menším zlom malo byť vyhlásenie štátu, menším zlom bola kolaborácia s Hitlerom, autoritatívne vládnutie a v neposlednom rade bolo menším zlom aj „vyvážanie Židov.“ Zaujímavé, však? To menšie zlo je asi najlepším synonymom pre tento štát. Divím sa, že doteraz nikto neprišiel s označením „Štát menšieho zla.“ Bolo by to nanajvýš výstižné. Čo však to zázračné slovné spojenie znamená?

Pre mňa osobne je to len ďalší nezmyselný pojem. A hlavne v súvislostiach, ktoré sa týkajú kardinálnych otázok. Otázok ľudského života a smrti. Vyvezenie slovenských Židov sa v konečnom dôsledku nedá nazvať nijako inak ako vraždou. Vražda nevinných a bezmocných. Môže byť vražda v našom prípade menším zlom? Môžeme v tomto kontexte vôbec hovoriť o menšom alebo väčšom zle? V zásade nie. Vražda predsa zostane vždy vraždou, zločin vždy zločinom a zlo vždy zlom. Nech je akokoľvek veľké. Akékoľvek „meranie“ zla zlom samotným je scestné. A každý, kto zlo v tejto súvislosti „váži“ alebo „meria“ ním samotným, je obhajcom zla. Jeho advokátom. Menšie zlo je v podstate relativizované zlo.

Riešením by teda mohlo byť jednoznačné a jasné pomenovanie dobra a zla. Ich hranica je totiž v zásadných otázkach veľmi výrazná. A s tým sa treba raz a navždy zmieriť. Zlo sa má teda porovnávať výlučne s dobrom. V ich vzájomnom porovnaní nám potom nemôže vzniknúť hybridný nezmysel - menšie zlo.

Tragický osud desiatok tisíc slovenských Židov je teda večným varovaním. Varovaním, pri ktorom je všetko ostatné nedôležité. Je nepodstatné, že to bol náš, slovenský štát. Rovnako to, že bol prvý, ktorí sme kedy mali. Takisto neobstojí, že „vládol blahobyt“. To všetko sú v porovnaní s osudom našich židovských spoluobčanov malichernosti. Kto mi neverí, nech sa na chvíľku zamyslí. Nech si predstaví, že práve on je vyhnaný z vlastnej krajiny ako posledný pes. Nech si predstaví, že práve jemu barbarsky vyvražďujú celú rodinu. Každému z nás musí pritom prebehnúť mráz po chrbte. Máme po tejto predstave chuť povedať, že to bol náš štát? Presnejšie- náš štát a cynicky - ich smrť? Smrť Židov, s ktorou nemal vtedajší štát nič spoločné? Oddeliť tieto spojené nádoby?

Dosť bolo menšieho zla.

Dušan Čurila

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo