Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Politika
18. júl 2020

K veci

Kultúra rušenia je kultúrou zbabelosti

Naštvaní budú, podobne ako chudobní, vždy medzi nami.

Kultúra rušenia je kultúrou zbabelosti

Ilustračné FOTO – Pixabay

Šomranie nie je len čosi, čo robí Boží ľud na púšti. Je to bežná črta ľudského života už odvtedy, čo sa Eva spýtala: „Ale prečo nemôžeme jesť to jablko?“ a keď Adam povedal Bohu: „Áno, jasné, všetky zvieratá sú super, ale ja som aj tak sám.“

Vždy budú ľudia, ktorí sa budú sťažovať. Násilníci sú tu už odvtedy, čo Kain vymlátil život zo svojho brata Ábela. Vždy sme tu však nemali (aspoň nie v takých veľkých počtoch) práve to množstvo zbabelcov, ktorí sa odmietajú takýmto ľuďom postaviť.

S jedným priateľom máme vtip o fráze: „Žiadam priveľa, keď...?“ Kedykoľvek niečo uvediete touto otázkou, rozumie sa, že žiadate priveľa, ale nemalo by to byť priveľa. Ak poviete: „Žiadam priveľa, keď chcem, aby mi čašník priniesol to, čo som si objednal?“ – je to preto, lebo to nedoniesol.

Takže sa pýtam: Žiadam priveľa, keď chcem, aby sa generálni riaditelia firiem a vedúci predstavitelia univerzít – ktorí dostanú jednu z tých čoraz všadeprítomnejších a morálne nadradenejších sťažností na niekoho alebo niečo s cieľom len sa ukázať, že mám ten správny názor – jednoducho iba vzmužili a povedali: „Nie, prepáčte, ja neustúpim pred vaším emocionálnym vydieraním. Choďte si s tým niekam inam.“?

Zdalo by sa, že na túto otázku je rovnaká odpoveď ako na: Žiadam priveľa, keď chcem, aby boli politici dôslední vo svojich prejavoch morálneho rozhorčenia?

Čo keby vedenie niektorej univerzity v určitom bode jednej z týchto hádok jednoducho vydalo stanovisko, ktoré by hovorilo:

 

Mrzí ma, že ste urazení, ale jedným z našich základných princípov je sloboda prejavu. Rešpektujeme Vaše právo protestovať a sťažovať sa, ale to isté právo, ktoré chráni Vás, chráni aj ich. Nebudeme zastavovať slobodnú výmenu ideí. Ak chcete zastavovať slobodnú výmenu ideí, potom chcete inú inštitúciu – a pravdepodobne aj inú krajinu. Nepomýlili ste si nás vari s Východným Nemeckom niekedy v 50. rokoch? Môžete si teda pozbierať dav, aký len chcete, či už na internete, alebo pred našou budovou, ale my neustúpime pred požiadavkami iracionálneho davu. Príďte a obhájte si svoju vec solídnymi argumentmi. Sľubujeme, že budeme s rešpektom počúvať. Ale prosíme, pochopte, máme zásadu: „Každý sa môže vyjadriť, nezakazujeme nikoho.“ Ak svoju vec dobre obhájite, možnože by sme zmenili svoju prax. No keď prídete iba s nactiutŕhaním a vyhrážaním sa násilím, jednoducho zatvoríme dvere a pôjdeme si po svojej robote. A prosím, nechápte nás zle: budeme brániť majetok a dedičstvo, ktoré nám odovzdali naši predkovia. Preto ak sem prídete búrať, ničiť a nie diskutovať, dáme vás zatknúť. Ak predpokladáte, že naša vôľa obrániť to, čo tu bolo vybudované, je slabšia než Vaša vôľa to zničiť, robíte veľmi veľkú chybu.

 

Istá priateľka píše: „Každá univerzita, ktorá si želá prežiť, by v prvom rade mohla prestať šermovať slovom ,vodcovstvo‘ bez toho, aby niekedy nejaké praktizovala. Civilizovaní ľudia nepraktizujú kultúru rušenia a určite by to nemali robiť kresťania. Keď sa dav snažil zrušiť ženu prichytenú pri cudzoložstve, Ježiš jej bol silným obhajcom.“

„Vodcovia,“ pokračuje, „nehádžu dobrých ľudí pod autobus za triviálne záležitosti.“ Vodcovia vedú, nielen „riadia“. Pomáhajú spojiť rozličné skupiny ľudí do jedného spoločenstva. Nekatapultujú niekoho, len čo sa k dverám dostaví dav. Lótovi nepomohlo, keď davu pred dverami ponúkol, že mu predhodí svoju dcéru, a nepomôže to ani žiadnemu z dnešných zbabelých levov.

Inzercia

Nik nemôže garantovať úspech na súčasnom vzdelávacom trhu. Bolo by však pekné, keby sa aspoň jedna univerzita propagovala ako miesto pre štúdium, ak máte odvahu a odhodlanie konfrontovať svoje myšlienky s najlepšími hlavami všetkých čias. Môžete nesúhlasiť. Môžete dôrazne nesúhlasiť. Budeme radi. No musíte si pripraviť silné, premyslené argumenty. Ak chcete „bezpečný priestor“, zostaňte doma a žite u rodičov v pivnici.

Chcete dostať diplom bez veľkého úsilia a schopností? Choďte niekam inam. Pre nás nie ste dosť tvrdý. Tu si ho budete musieť zaslúžiť. Bude to intenzívne. No po štyroch rokoch si vytvoríte vzťahy, ktoré vydržia po celý život, a naučíte sa byť zrelý a odolný tak, že sa na to nebude chytať žiaden z vašich rovesníkov z akejkoľvek inej inštitúcie. Tí budú kričať a mať záchvaty hnevu. Vy budete vážne rozprávať s inými, ktorí s vami nesúhlasia, premýšľať o problémoch a spolu s nimi stavať.

My nerozmaznávame ľudí, ktorí chcú byť „manažérmi“ – formujeme slúžiacich lídrov. A zistíte to podľa tohto. Neženieme sa len otrocky za akýmkoľvek výstrelkom, za ktorým náhodou utekajú ostatní v akademickom svete. Nie sme plášť, ktorý sa točí za prevládajúcimi vetrami. Máme princípy. Tie nás vedú. My ich nezapredávame. Sme ochotní o nich pochybovať, analyzovať ich a podrobiť vážnej kritike. Nechrlíme však prázdne slogany, ktoré nemajú žiadny význam.

Týchto princípov sa čo najvernejšie držíme, lebo sme presvedčení, že sú najlepším prostriedkom ľudského rozvoja, či už ako jednotlivcov, alebo ako spoločnosti. Nemusia sa vám páčiť a nemusia sa páčiť ani nám. Musíme sa však naučiť žiť spolu v pokoji. Ak chcete, aby sme sa klaňali vašim modlám, mrzí nás to, ale odpovedáme: nie. Preto je asi najlepšie vyjasniť si to hneď na začiatku.

Takéto vyhlásenie chcem veru počuť. Alebo žiadam priveľa?

 

Randall Smith je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov) sa dá v súčasnosti kúpiť na Amazone a v Emmaus Academic Press.

Pôvodný článok: Cancel Culture is Coward Culture

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Múdry hlas vidieckeho kňaza

Múdry hlas vidieckeho kňaza

„Súčasná spoločnosť sa už neuspokojuje s tým, že bude spravovať naše spoločné dedičstvo.“ A hoci to vraví fiktívna postava v roku 1937, pokojne sa to mohlo povedať i v roku 2020.