Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Spoločnosť
12. júl 2020

Justícia

Bude to beh na dlhé trate, som však optimista

Rozhovor s predsedom Súdnej rady Jánom Mazákom o väzbe pre Bödöra aj reformných návrhoch ministerky Kolíkovej. 

Bude to beh na dlhé trate, som však optimista

Ján Mazák počas zasadnutia Súdnej rady 29. júna 2020. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Nový šéf Súdnej rady Ján Mazák si myslí, že sudca Michal Truban mal pri rozhodovaní o väzbe Norberta Bödöra oznámiť možnú zaujatosť. Medzi členmi Súdnej rady vníma záujem obnoviť dôveryhodnosť verejnosti v justíciu, hoci i keď sa to podarí, budeme stáť – ako vraví – pred druhým problémom. 

Ako ste vnímali reakcie verejnosti na rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana v prípade väzby obvineného Norberta Bödöra a následnú diskusiu? Boli reakcie verejnosti a médií adekvátne alebo ste aj vy mali pochybnosti o nezaujatosti rozhodnutia? 

Sudca má v rukách obrovskú moc aj zodpovednosť, a preto by mal ozaj citlivo zvažovať svoju nestrannosť. Akýkoľvek tieň pochybnosti o jeho nezaujatosti by ho mal viesť k adekvátnemu opatreniu. K vylúčeniu z konania a rozhodovania. 

Je to aj tento prípad?

V prípade sudcu Trubana sa pred jeho rozhodnutím o väzbe Norberta Bödöra objavili alebo mu boli známe fakty, ktoré ho mali viesť ako bývalého trestného sudcu k jedinému: oznámeniu o možnej zaujatosti. A to aj keby sa cítil úplne nestranný a bez vzťahu k veci. Subjektívne pocity v takom prípade totiž nemôžu prevážiť nad jasnými skutočnosťami. 

Do vedenia Súdnej rady ste prišli v čase, keď zatýkajú sudcov a justícia zažíva veľké otrasy. Aký bude váš postoj ako predsedu rady k riešeniu korupčných káuz sudcov?

Korupcia sudcov zakladá trestnú zodpovednosť. Súdna rada nie je orgán činný v trestnom konaní ani trestný súd. Preto budeme len v pozícii pozorovateľa a po konečných rozhodnutiach kompetentných orgánov si sadneme k rozsudkom a iným rozhodnutiam a začneme sa seriózne zaoberať príčinami takýchto zlyhaní.

Verím, že analýza a otvorená diskusia prinesie aj nápady na účinné opatrenia. Ich cieľom bude eliminovať živnú pôdu pre korupciu, úplatkárstvo, zasahovanie do nezávislosti súdu a podobne. Ľahko sa to povie, viem totiž, že sa chystáme na beh na dlhé trate. 

„Po prvých rokovaniach sa mi zdá, že niet členky alebo člena súdnej rady bez záujmu obnoviť dôveru v nezávislé rozhodovanie súdov.“  Zdieľať

Má Súdna rada momentálne dostatočné nástroje na riešenie spomínaných situácií? 

Vrátim sa k predošlej odpovedi. Skutky, ktoré sú trestnými činmi, ba zločinmi, patria do kompetencie vyšetrovateľov, prokurátorov a trestných sudcov. Právomoc Súdnej rady neobsahuje žiadne prvky, ktoré by umožňovali viac, než sledovať vývoj všetkých prípadov, ktoré sa riešia na úrovni trestnej zodpovednosti sudcov. Súdna rada však môže a musí pôsobiť preventívne. Na to prostriedky má. 

Ktoré máte na mysli?

Napríklad dôsledné preverovania majetkových priznaní, dôsledné vyhodnocovania podnetov, oznámení a iných podaní, v ktorých sa u sudkýň a sudcov spochybňuje ich sudcovská spôsobilosť. Iste, s ponúknutím dôkazov, nie iba subjektívneho presvedčenia, ako sme toho neraz svedkami. 

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila minulý týždeň ústavný návrh zákona o reforme justície. Súčasťou reformy má byť aj posilnenie kompetencie Súdnej rady práve v oblasti majetkových pomerov sudcu a tiež preverovanie sudcovskej spôsobilosti. Ako hodnotíte tento zámer? 

Súdna rada aj teraz koná vo veciach majetkových priznaní, rovnako aj pri predpokladoch na sudcovskú spôsobilosť. Navrhované zmeny sú však zamerané na posilnenie týchto oprávnení a opäť len poviem, že hodnotiť taký legislatívny krok sa dá až po jeho overení v praxi. Som však mierny optimista. 

Vnímate aktuálne zloženie Súdnej rady ako príležitosť na posun k väčšej dôveryhodnosti justície? 

Áno, zatiaľ iba v rovine pocitu. Po prvých rokovaniach sa mi zdá, že niet členky alebo člena súdnej rady bez záujmu obnoviť dôveru verejnosti v nezávislé a nestranné rozhodovanie súdov. Musia však prísť konkrétne kroky, opatrenia, výsledky. O to viac, že sme minulý piatok dostali z Európskej komisie nepríjemný odkaz – nezávislosti slovenskej justície verí menej ako 20 percent ľudí. To nepotrebuje ani komentár. 

Čo sú podľa vás nevyhnutné kroky na dosiahnutie vyššej dôveryhodnosti? 

Niečo som už naznačil. Dodám ešte, že dôveryhodnosť je krehká kategória. Ťažko sa nadobúda, ľahko mizne. Takže jej treba venovať pozornosť každý deň. To je zásadná otázka. Nepodceňovať žiaden signál o zlyhávaní súdov, riešiť ťažkosti operatívne, vtiahnuť do celého procesu všetkých, ktorí súdia, ale najmä predsedov súdov. Lebo aj potom, čo sa nám podarí obnoviť dôveryhodnosť, budeme len na polceste. Druhý problém bude zložitejší: udržať si dôveru ľudí ako štandardný pocit verejnosti.

Inzercia

Jeden z bodov plánovanej reformy justície sa týka zloženia Súdnej rady, po novom by mali ôsmich sudcov voliť jednotlivé regióny. Môže byť podľa vás zavedenie regionálneho princípu pri voľbe členov súdnej rady prínosom? 

Regionálny princíp vyzerá na spravodlivejšie rozdelenie miest v Súdnej rade. Zabezpečí rovnomerný vplyv celej justície na jej chod, rozhodovania a výkon iných právomocí. O skutočnom prínose však podiskutujeme neskôr na základe výsledkov. 

Témou sú stále aj disciplinárne konania. Ako môže Súdna rada prispieť k ich efektívnemu využívaniu? 

Najprv je nevyhnutné obsadiť disciplinárne senáty sudcovsky statočnými členkami a členmi. Aj tu som opatrný optimista. Národná rada pred niekoľkými dňami vďaka pohotovosti ústavnoprávneho výboru zvolila sedem kandidátov, Súdna rada pripravila návrh novely zákona o sudcoch, ktorá by umožnila disciplinárne súdy doplniť aj bývalými sudkyňami a sudcami. 

Čo môže ešte urobiť Súdna rada?

Súdna rada musí pravidelne sledovať, až do zriadenia Najvyššieho správneho súdu, či disciplinárne súdy konajú v rozumných lehotách, kvalitne a presvedčivo. Preto každé zasadnutie súdnej rady bude mať pravidelný bod – konanie pred disciplinárnymi senátmi. 

„Aj potom, čo sa nám podarí obnoviť dôveryhodnosť, budeme len na polceste. Druhý problém bude zložitejší.“ Zdieľať

Vskutku si vážim tých, ktorí sú ochotní súdiť v týchto senátoch, a budeme intenzívne rozmýšľať, ako odmeniť ich nasadenie a rozhodnosť. Nie je to totiž nejaká jednoduchá záležitosť súdiť kolegyne a kolegov a napríklad vyzliekať ich z talára. 

Ako vnímate zámer predkladanej reformy, podľa ktorej by disciplinárne konania voči sudcom mal viesť novozriadený Najvyšší správny súd? 

Najprv som bol skeptický. Malé Slovensko a tri najvyššie súdy, Ústavný, Najvyšší, Správny? Ale obsah projektu ministerky Kolíkovej ma presvedčil. Pozitíva prevažujú. Ak bude treba, sám som pripravený poskytnúť svoje znalosti a skúsenosti. 

Aký je váš názor na plán zrušiť široko koncipovanú imunitu sudcov a tiež zaviesť vekový cenzus pre sudcov? 

Vekový cenzus je v poriadku, iba sa prihováram za to, aby vek povinného odchodu z funkcie sudcu akéhokoľvek súdu bol 70 rokov, čo je európsky štandard.

Imunita?

Obmedzovať imunitu sudcov je háklivá vec. Sudca žije a pracuje pod veľkým tlakom a všeobecnou pozornosťou. Disponuje mocou, ktorá svojou razanciou pôsobí až neobvykle. Jej uplatňovanie vyvoláva nezriedka nevraživosť, nepriateľské až nenávistné pocity. Bárskedy aj skutky. Provokácie.

Skúsme pri obmedzovaní imunity tieto zásadné faktory vziať na zreteľ. Imunita chráni nielen sudcu, ale vytvára aj ochranný štít pre jeho nezávislosť a nestrannosť. Navyše, bráni tomu, aby sa prostriedky trestného konania nezneužívali na odstavenie sudcu s nepohodlnými názormi.

Všetky úvahy o zužovaní imunity majú svoje korene v jej nadužívaní a tak trochu aj zneužívaní. Potvrdzuje to jeden z posledných nálezov Ústavného súdu, v ktorom sa konštatuje, že sudkyňa rozhodla v zmenkovom spore tak, že spôsob uplatnenia sudcovskej právomoci vykazuje znaky zneužitia štátnej moci. 

Odporúčame