... na zásadnej zmene mentality mladej generácie ako aj na znížení počtu zabitých nenarodených v Poľsku, tak sa hlboko mýli. Alebo účelovo klame. To druhé nás skúsených proliferov už, žiaľ, vôbec zo strany niektorých aktivistov ako aj i „liberálnych“ médií neprekvapuje. Neprekvapuje ani ich nadpráca, ktorú „naše“ médiá akosi nestíhajú vyvažovať. Pritom je to zásadne dôležité, sami dobrovoľnícki aktivisti to popri svojej práci a rodinách nedávame, aj keď vzdať sa nikdy nevzdáme. Lebo nám záleží na mamách a ich deťoch.
Nenarodenému dieťaťu a jeho mame pomôže ako konkrétna pomoc, tak aj zákonná zmena potratového zákona. Jedno aj druhé je dôležité, jedno bez druhého akosi kríva. Dá sa kradnutie či korupcia nezakázať? A dá sa počet krádeží či podplácaní znížiť len snahou o edukáciu a prosociálne opatrenia? Nedá, pretože mamona niektorých oslepuje až do nepríčetnosti. A podobne je to so zabíjaním narodených ľudí – vieme si predstaviť, že by sme nemali trestný zákon s jeho zákazom vraždiť, ale len podporné opatrenia proti zabíjaniu ľudí? Pritom rozdiel medzi zabitím narodeného a nenarodeného je len pár mesiacov vývoja dieťaťa, všakže.
Hovoriť o tom, že potratový zákon je nespravodlivý, že sme v 21. storočí, že vždy existuje lepšie riešenie ako potrat a máme ho aktívne mamám (ktoré sú často pod nátlakom od otca dieťaťa, rodiny, okolia, pod stresom ekonomickým či spoločenským, hormónmi… - Kde je to slobodné rozhodovanie?) ponúkať, to už mi príde ako obohratá platňa. Ale aj tú asi treba stále vyťahovať a spoločnosti púšťať, lebo pravdy asi nikdy nie je dosť a bludy o zhluku buniek či plode sa stále ešte občas objavia.
Ako potrat vyrieši situáciu týranej matky 4 detí, ktorá otehotnela s násilným alkoholikom? Tým, že jej zoberieme 5. dieťa a bude stále žiť v defektnom prostredí? Alebo tým, že jej a jej deťom ponúkneme pomoc a tyranovi-alkoholikovi liečenie? Ako potrat, ktorý zaplatila eruoposlankyňa Nicholsonová matke z osady zmení jej osud, okrem možných celoživotných výčitiek či následkov na zdraví? Nemala jej radšej pomôcť zlepšiť ich životné podmienky, napríklad pozbieraním peňazí od dobrých ľudí, ako sme to v inom prípade urobili pred pár mesiacmi my a dnes 4. bábätko žije? Alebo sadnutím si s ministrom a zlepšením sociálneho systému tak, aby ľudí motivoval a pomáhal im dostať sa z ich mizérie? Predsa europoslankyňa si ľahšie dá kávu s ministrom ako aktivista z ulice, nie?
Potrat je navždy. Nie je to žiadne prerušenie či interrupcia, ako nám klame zákon aj obhajcovia potratov.
Potrat jeden život ohrozuje na psychickom a fyzickom zdraví a druhý ukončuje.
Počet potratov klesá, ale tie deti zabité minulý rok v počte obyvateľov Medzilaboriec, Spišskej Belej či Žarnovice do života už nikto nevráti. Ten problém sa kumuluje, v sumáre od legalizácie potratov na Slovensku už do čísla cca 1 500 000 nenarodených detí.
Potrat je zabitie nevinného človeka, ktorý má jedinečnú DNA a nikdy sa už nezopakuje ani „neodpreruší“.
Potrat je zlo, čo dnes už vie každý človek so zdravým rozumom a súhlasia s tým aj najtvrdšie obhajkyne jeho zachovania. Len chcú mať stále zadné vrátka, keby sa „niečo“ prihodilo (rozumej možný následok každého prirodzeného reprodukčného aktu, čo tam po zodpovednom správaní sa).
Potratov v Poľsku nie je ročne 150 000 nelegálnych, ako klamú aktivistky. Lebo to nedáva logiku, aby sa tak zásadne zvýšil, keď pred pádom komunizmu, počas platnosti liberálneho potratového zákona, bolo 82 137 potratov (1989) a odvtedy sa všade naokolo počet potratov klesá.
Potratom predchádzajú konkrétnou pomocou, ktorej majú „liberáli“ a progresívci plné ústa, ale skutek utek, venujú najmä „naše“ organizácie – poradenstvom i zbieraním sa na konkrétne ťažké osudy matiek v núdzi.
Potratu detí, ktorý niektorí “lekári” bez okolkov a ľudskosti odporúčajú už aj pri malej pravdepodobnosti postihnutia dieťaťa, sa dá predchádzať aj tým, že situáciu preverí druhý odborník. Alebo jednoducho tým, že budeme viac ľudmi a nebudeme zabíjať iných pre ich handicap. Koľko ste už počuli o prípadoch, kedy bolo podozrenie na postihnutie a to sa napokon po pôrode nepotvrdilo? A koľko ľudí s postihnutými deťmi hovorí, že hoci je to náročné, nedali by ich ani za svet? A aký je rozdiel medzi zabitím napr. dvojročného dieťaťa, ktoré sa stalo handicapovaným po nehode, a tým, ktorému niekto podobné postihnutie diagnostikoval pred narodením?
Potraty na Slovensku sú dovolené z akéhokoľvek dôvodu do 12. týždňa tehotenstva. Ako povedal o. Shenan Boquet, je to obrovský smrdiaci ružový slon s modrými bodkami, ktorý sedí v našej obývačke medzi nami a televízorom a my sa sledujúc program v tej telke ho snažíme prehliadať a ignorovať. Potraty tu sú, sú najväčšou nespravodlivosťou našej spoločnosti a je načase, aby sme sa po desiatkach rokov „spoločenskej diskusie“ pohli správnym smerom, smerom od starého komunistického zákona k modernej ochrane detí a ich mamičiek a k lepším riešeniam. Preto prosím a apelujem na poslancov NR SR, aby prijali zákony, kde pôjdu ruka v ruke k zmene donebavolajúco nespravodlivého potratového zákona a konkrétnej pomoci mamám v ťažkostiach.