Spoločnosť 09. júl 2020

O rase Prečo sa kresťanská vysoká škola nepridala k stanovisku o Black Lives Matter

Rod Dreher
Rod Dreher

Na školu sa vyvíja tlak, aby prehovorila. Vraj už nestačí, aby hovorila to, čo vždy. Musí vraj odsúdiť rasizmus a obzvlášť zlé zaobchádzanie s čiernymi Američanmi. Presne toto však vždy hovorila.

Na školu sa vyvíja tlak, aby prehovorila. Vraj už nestačí, aby hovorila to, čo vždy. Musí vraj odsúdiť rasizmus a obzvlášť zlé zaobchádzanie s čiernymi Američanmi. Presne toto však vždy hovorila.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Rod Dreher

Prečo sa kresťanská vysoká škola nepridala k stanovisku o Black Lives Matter
Hillsdale College. Foto – Flickr.com

Dobré správy: Hillsdale College v Michigane sa nielenže nedá dotlačiť do stanoviska k Black Lives Matter, ale vydalo aj výslovné stanovisko, prečo tak neurobí. Nasleduje v plnom znení. Je to inšpiratívny dokument:

Uprostred udalostí posledných týždňov viacerí absolventi a aj iní naliehali formálnymi verejnými prostriedkami na Hillsdale College, aby k týmto udalostiam vydalo stanovisko. Škola je obviňovaná z nedbanlivosti — či horších vecí.

Škola nemá vo zvyku reagovať na petície a iné nástroje, ktorých účelom je dosiahnuť nejaký cieľ pomocou nátlaku. Hillsdale College funguje na základe rozumovej úvahy, štúdia a premýšľania. Nasledujúce postrehy však môžu byť vhodné a nápomocné.

Na školu sa vyvíja tlak, aby prehovorila. Vraj už nestačí, aby hovorila to, čo vždy. Musí vraj odsúdiť rasizmus a obzvlášť zlé zaobchádzanie s čiernymi Američanmi. Presne toto však Hillsdale College vždy hovorilo.

Počúvame, že nie je dovolené odvolávať sa na vynikajúce príklady občianskej vojny alebo Fredericka Douglassa. Možno si niekto myslí, že slová a činy veľkých mužov a žien v dejinách nás o spravodlivosti a rovnosti nedokážu naučiť nič relevantné. Namiesto toho sa Hillsdale College previnilo najťažším morálnym zlyhaním, keď nerobí vyhlásenia o… spravodlivosti a rovnosti.

Škole vraj dnes už neslúži ku cti jej abolicionistická minulosť – alebo sa vraj podľa nej nespráva –, ale musí vydávať stanoviská. Stanoviská k čomu? Musí vydávať stanoviská k neľudskému a smrtiacemu zlu, ktorým je nenávisť voči iným ľuďom, prípadne odlišný prístup k nim na základe farby ich pokožky. Čiže musí vydávať stanoviská presne k tým veciam, ktoré pohýnali abolicionistov, na ktorých sa Hillsdale College vždy odvolávalo.

Hovorí sa, že nevydávanie stanovísk všetko vymazáva, že je to spoluvina, opustenie princípov. Mlčanie Hillsdale College je ohlušujúce.

Stanoviskom je však založenie tejto školy – ako i každé opakovanie a pripomenutie si významu a potreby jej založenia. Stanoviskom je jej kurikulum, najmä v tom, ako verne prezentuje zakladajúce poslanie Hillsdale College. Stanoviskom je jej vyučovanie, najmä keď sa – a to s rozhodnosťou – venuje zlám, ktoré údajne ignorujeme, zlám ako vražda, brutalita, nespravodlivosť, ničenie osoby alebo majetku a iracionalita z vášne.

Stanoviskom, a to tisícorakým, je vyučovanie týchto vecí po celej krajine. Stanoviskom je aj to, že si svoje praktické záležitosti organizujeme tak, aby sme mohli dodržiavať princípy slušnosti a spravodlivosti – aj keď to veľa stojí a sympatie dlho netrvajú. Stanoviskom je aj poskytovanie bezkonkurenčnej finančnej pomoci študentom, ktorí si nemôžu dovoliť platiť ani len mierne školné.

Stanoviskom je ďalej pomoc súkromným a verejným školám po celej krajine pri tom, ako dvíhajú svojich základoškolských a stredoškolských študentov z mora znevýhodnení prostredníctvom vynikajúcej výučby, kurikul a občianskych princípov slobody a rovnosti – bez akejkoľvek odmeny pre Hillsdale College. Postgraduálne programy s výslovným cieľom podporovať myšlienky ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti, rovnosti ako i toho, že občan je zdrojom moci štátu: toto všetko sú stanoviská. A všetky tieto stanoviská sú skutky, činy, ktoré hovoria, vykonávajú sa teraz a opakujú sa znova a znova každý deň, po celý čas.

Všetko, čo Hillsdale College robí, aj keď jeho úlohou nie je pôsobiť ako aktivista či agitátor, je pre morálne a intelektuálne povznesenie všetkých.

V kultúre je možno čosi ohlušujúce – rozhodne sú takí, ktorí nepočujú – no nespôsobuje to mlčanie Hillsdale College.

Cnosť určitého druhu je lacná. Spočíva v tom, že niekto zadarmo naskočí na módnu vlnu verejných pocitov – možno dokonca aj hlboko oprávnených pocitov – a získa si pochvalu za zastávanie správneho názoru. O nikom, kto si praje, aby Hillsdale College vydávalo stanoviská, nepredpokladáme, že sa na takomto správaní podieľa. No nedá sa prehliadnuť skutočnosť, že niektoré organizácie a niektorí ľudia zneužívajú veľmi reálne rasové problémy na svoj zisk a verejnú priazeň.

Je to škandál a hanba, ktoré len zhoršujú naše neduhy a bránia ich náprave. Hillsdale College ani zďaleka nie je dokonalé, no bude pokračovať vo vzdelávaní vo veľkých princípoch, ktoré sú, hneď po Božej milosti, riešením závažných neduhov, ktoré sužujú naše časy.

Ak ste absolventom nejakej vysokej školy a posielate svojej alma mater finančné dary, ale táto alma mater podľahla ideologickej šikane, môžete svoju podporu presmerovať na školu, ktorá má chrbtovú kosť. A ak rozmýšľate, kam poslať svoje deti na vysokú školu, tieto časy všeličo objasňujú – rovnako ako principiálne stanovisko Hillsdale College.

Na druhej strane dnes prišiel tento e-mail od jedného učiteľa na Azusa Pacific University, ktorú by väčšina z nás vnímala ako konzervatívnu či aspoň s konzervatívnymi sklonmi. Tento učiteľ ma požiadal, aby som ho neidentifikoval. Vraví, že ak ho majú vyhodiť za jeho princípy, má to byť za čosi, čo povie na pôde školy, nie za čosi, čo napísal novinárovi. No ako vždy: Predsa len si myslím, že kresťania, ktorí sa zaujímajú o veci, by mali vedieť, čo sa deje na údajne kresťanských vysokých školách.

Učiteľ píše (a ja som niektoré časti jeho e-mailu trochu upravil, aby som ho ochránil):

Začnem upozornením, ktoré sa mi zdá nevyhnutné. Podporujem otvorené, slobodné skúmanie a slobodnú výmenu ideí na akademickej pôde aj mimo nej. Myslím, že kolegovia, s ktorými nesúhlasím, by sa ku mne mali správať slušne a rovnako i ja k nim. Mal by som nezaujato počúvať a byť ochotný nechať sa presvedčiť. Vo chvíli, v akej sa práve teraz nachádzame, by som mal takisto chápať, že tieto udalosti budú vyvolávať oprávnené emocionálne reakcie, mal by som byť čo najviac empatický a plakať s plačúcimi (Rim 12, 15).

Včera náš dočasný dekan poslal pedagogickému zboru svoj e-mailový spravodaj, v ktorom prirodzene reagoval na prebiehajúce protesty a rasové napätia, a vyhlásil: „Naďalej stojíme po boku svojich čiernych bratov a sestier v opozícii voči prebiehajúcemu násiliu proti nim.“ (Nič o státí po boku dobrých policajtov; ale počul som reči, že sme posilnili prítomnosť polície na pôde našej školy – zaujímavé.) Náhľady dočasného dekana sú väčšinou neškodný čajíček.

Tento e-mail však týmto nekončí. Hostíme dve podujatia, na ktorých sa má diskutovať o rase a spravodlivosti. Na tom, samozrejme, v podstate nie je nič zlé, no ako poznám politickú orientáciu zainteresovaných členov pedagogického zboru, ubezpečujem Vás, že to nebude veľmi akademické ani vyvážené. Nebude to príležitosť pre otvorené a slobodné skúmanie.

Okrem týchto udalostí boli členovia pedagogického zboru povzbudení, aby  „si spravili mesačný záväzok, že si prečítajú, pozrú alebo vypočujú jeden zo zdrojov“ zdieľaných cez odkaz, ktorý dostali aj naši študenti (odkaz je tu). Všimnete si, že tieto zdroje nedal dohromady náš pedagogický zbor, ale jedna z našich kancelárií pre diverzitu (ktorých nikdy nie je dosť).

Ani zďaleka som nepreštudoval všetky z nich, no z toho, čo som videl, sa len máloktoré z týchto zdrojov, ak vôbec nejaké, snažia o akýkoľvek biblický prístup k rasovému zmiereniu a mnohé sú priamo nepriateľské voči jasnému, pravovernému učeniu Písma. Prezentuje sa tu len jeden „naratív“ (kráľovstvo za iné slovo ako „naratív“). Samozrejme, Projekt 1619 sa do výberu dostal, ale Kampaň 1776 zjednocuje nie. Nič od Johna McWhortera, Glenna Louryho, Heather MacDonaldovej, Jasona Rileyho, Thomasa Sowella, Omara Wasowa či Rolanda G. Fryera (aby som spomenul aspoň niektorých).

Všimnete si tiež, že najvyššie miesto patrí popularizácii „woke“ ideológie (To vážne?! Televízny seriál medzi intelektuálnymi zdrojmi?! Prepáčte, nepochopil som účel tohto zoznamu – toto nie sú zdroje pre intelekt, ale pre „allyship“ (hlásenie sa k marginalizovanej skupine, ku ktorej človek nepatrí, pozn. prekl.)).

Naozaj vám odporúčam kliknúť si na tento odkaz z APU a prečítať si spomínaný zoznam zdrojov. Je tam celá škála od ľavice až po tvrdú ľavicu. Nie je tam nič – ani len jedna vec na tomto dlhom zozname – ktorá by šla proti progresívnemu naratívu. Keby to bol zoznam na svetskej univerzite, stále by bol znepokojivo nevyrovnaný. Je však neuveriteľné, že pochádza z kresťanskej vysokej školy, najmä takej, ktorá má povesť, že je teologicky a kultúrne konzervatívna.

Pozrite si sekciu Čomu veríme na webovej stránke APU. Ak si ju prečítate, pomyslíte si, že to znie ako úplne normálna konzervatívna evanjelikálna vysoká škola. Nie ako miesto, kde samotná inštitúcia nanucuje pedagogickému zboru a študentom extrémne formy rasovej „woke“ ideológie bez akéhokoľvek pokusu o vyváženosť. No je to tak.

Uvádzam ešte viac z učiteľovho e-mailu:

Pedagogický zbor bol takisto povzbudený, aby „zvážil“ harvardský Projekt Implicit. „Zvážiť“ pôsobí dosť nejednoznačne.

Od pedagogického zboru sa momentálne nič nevyžaduje, no ešte je skoro, je leto a máme tu pandémiu. Uvidíme, čo sa stane, keď sa priblížime k jesennému semestru.

Samozrejme, nič z tohto by nemalo nikoho prekvapovať. Za posledných pár rokov sa APU postupne posúvala a potom strmhlav bežala k „woke“  agende. Samozrejme, viete, že už nie sme takí presvedčení o biblických, tradičných, pravoverných a starobylých názoroch na sexualitu. [Poznámka: Ja to rozhodne viem; tu je článok z roku 2018, ktorý som napísal o „Queerizácii Azusa Pacific University“ a „Profesorka: Azusa Pacific stráca ,Boha na prvom mieste’“ – RD]

Navyše pred pár rokmi senát na našej fakulte schválil, že sa do každých syláb vloží odkaz na univerzitný systém nahlasovania prípadov zaujatosti (námietok bolo len zopár, niektoré boli ráznejšie a opovážlivejšie, iné menej). Náš systém je v mnohých ohľadoch menej zhovievavý než ten, ktorý majú v Oberline.

Ďalej učiteľ odhaľuje osobitne odporný prípad, do ktorého sa zaplietol a ocitol sa v peknej šlamastike, keď položil obyčajnú otázku k ideologickému tvrdeniu, ktoré predniesol jeden z inštruktorov pre diverzitu. Vynechávam ho, lebo mám strach, aby ho na základe toho neidentifikovali. Potom pokračuje:

Minulý rok bol u nás konzervatívny africko-americký rečník a rozprával o nepríjemných myšlienkach, ako je potreba osobnej zodpovednosti medzi ostatnými černochmi. Prednáška mala dosť dobrú účasť, no nebol to obrovský dav. Tých pár africko-amerických kolegov, ktorí predsa len prišli, robilo útoky ad hominem (je to „kabaretné vystúpenie“) alebo predniesli svoje vlastné obšírne prejavy, aby poskytli „protinaratív“ (tento protinaratív je naratívom APU – ešte v ten istý týždeň dostal iný africko-americký hosťujúci rečník niekoľko príležitostí, vrátane hlavného stretnutia v našej kaplnke, ohlasovať tento protinaratív našim študentom).

Žiaden z týchto kolegov sa nevyjadril k prezentovaným údajom (a bolo ich veľa). V podstate to bolo len hanobenie a citové výlevy. Dočasný dekan, ktorý sa na podujatí nezúčastnil, ho neskôr vyšetroval, lebo počul správy, že prejav tohto hosťujúceho rečníka nereprezentoval hodnoty APU. Pre môjho kolegu ani pre prodekana, ktorí podujatie organizovali, to síce nemalo žiadne dôsledky, no bolo jasné, že slobodná výmena ideí nie je jednou z hodnôt APU.

Takýto je teda stav na tejto „poprednej“ (ako sa radi nazývame) kresťanskej univerzite. Môžem si len predstavovať, aké to bude, keď sa na jeseň vrátime do školy, ako očakáva naše vedenie.

Iba pripomínam, že Hillsdale College je nedenominačná kresťanská vysoká škola na hornom stredozápade a Azusa Pacific je výslovne evanjelikálna inštitúcia v južnej Kalifornii.
 

Rod Dreher je redaktor časopisu The American Conservative. V minulosti bol prispievateľom a redaktorom New York Post, The Dallas Morning News, National Review, South Florida Sun-Sentinel, Washington Times a Baton Rouge Advocate. Rodove komentáre boli uverejnené okrem iných publikácií v The Wall Street Journal, Commentary, Weekly Standard, Beliefnet a Real Simple a bol hosťom v NPR, ABC News, CNN, Fox News, MSNBC a BBC. S manželkou Julie a ich tromi deťmi žije v Baton Rouge v štáte Louisiana. Napísal tiež štyri knihy: The Little Way of Ruthie Leming (Malá cesta Ruthie Lemingovej), Crunchy Cons (Chrumkaví konzervatívci), How Dante Can Save Your Life (Ako vám Dante môže zachrániť život) a The Benedict Option (Benediktova voľba).

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0