Fórum života v liste adresovanom poslancom parlamentu žiada o podporu pre návrhy zákonov zameraných na riešenie situácie tehotných žien a matiek. Ide o konkrétne návrhy, ktoré na júlovú schôdzu parlamentu predkladajú parlamentní zástupcovia politických strán KÚ, OĽaNO a nezaradení poslanci.

Cieľom prvej navrhovanej úpravy je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. „Úprava má dať žene reálnu možnosť rozhodnúť sa po zvážení všetkých dostupných informácií a možností ako zodpovedne nasmerovať svoj život. Je to návrh, ktorý je prorodinný a prosociálny, pretože obsahuje riešenia a nástroje, ktorých úlohou je poskytnúť budúcim matkám priestor na rozhodnutie a tiež aj konkrétnu pomoc a sprevádzanie," napísala poslancom predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová.

V liste konkretizovala, že ide o príspevok v tehotenstve, lepší informovaný súhlas, viac času na premyslenie v tejto závažnej životnej situácii, ale aj zákaz komerčnej reklamy na umelé potraty. Taktiež upriamuje pozornosť na lepší zber informácií o potratoch, za účelom prípravy politík a pomoci, ktoré môžu napomôcť rodinám v prevencii umelých potratov. Zároveň tento návrh zákona umožní odstránenie diskriminácie, nerovnaké zaobchádzanie a ďalšie ťažkosti, s ktorými sa pracovníci a dobrovoľníci pomáhajúcich organizácií združených vo Fóre života v praxi stretávajú.

Napríklad aktuálne platný zákon o sociálnych službách sa na tehotné ženy vzťahuje iba čiastočne. Ide iba o prípady, ak sú vystavené násiliu alebo strate bývania. Nový návrh zákona v tomto smere prináša viacero pozitívnych zmien, predovšetkým lepšiu dostupnosť pomoci pre tehotné ženy.  

List Fóra života sa týka aj ďalšieho predkladaného návrhu zákona, ústretového k ženám, ktoré sa rozhodnú pre utajený pôrod a adopciu. „Máme s touto problematikou dlhoročné skúsenosti a vnímame ako vážnu bariéru nedostatočné podporné stimuly pre ženy, ktoré ostanú s problémom nečakaného tehotenstva samé," zdôraznila predsedníčka Fóra života.

Návrhy interrupčných zákonov nerešpektujú dôstojnosť žien, tvrdí SaS

Návrhy zákonov o umelom prerušení tehotenstva nerešpektujú súkromie a dôstojnosť ženy. V utorok to na pôde parlamentu uviedli predsedníčka parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Cigániková (SaS) a europoslankyňa za SaS a predsedníčka Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová. Podľa ich názoru sa tieto návrhy iba tvária ako pomoc pre ženy.

Političky hovoria v súvislosti s predkladanými zákonmi o psychickom týraní žien či o obmedzovaní reprodukčných práv žien. Navrhované poučenia sú podľa ich slov založené na skreslených náboženských informáciách. Cigániková poznamenala, že takmer pred štyrmi mesiacmi sa začala koronakríza, ktorá poznačila celú spoločnosť. „Nemyslíme si, že teraz je vhodné otvárať takéto kontroverzné témy. Nikomu to nepomôže. My sa momentálne snažíme zachovať status quo," povedala.

Podľa Cigánikovej a Ďuriš Nicholsonovej treba zvyšovať životnú úroveň a vzdelanie žien. Obe navyše zdôraznili, že zo štatistík vyplýva, že na Slovensku počet interrupcií každý rok klesá. Za vhodnejšie by považovali riešiť sexuálnu výchovu na školách, bezplatnú antikoncepciu pre všetky ženy a predchádzanie psychickému a fyzickému násiliu na ženách. „Toto je pokus o zviditeľňovanie sa ľudí, ktorí sú nositeľmi tejto ideológie," doplnila europoslankyňa.

Vyzvali preto na účasť na pochodoch za reprodukčné práva žien, ktoré budú v utorok podvečer vo viacerých mestách.

Focus: Za zachovanie súčasnej interrupčnej legislatívy je aj tesná väčšina konzervatívcov

Viac ako polovica Slovákov si myslí, že súčasný interrupčný zákon je primeraný a netreba ho meniť. Takýto názor zastáva 55 percent opýtaných. Vyplýva to z výsledkov sociologického prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý realizovala agentúra Focus od 14. do 24. júna na vzorke 1009 respondentov.

Z prieskumu taktiež vyplýva, že takmer pätina opýtaných pokladá zákon za príliš prísny a myslí si, že ženám by sa mal prístup k interrupciám uľahčiť. Naopak, 17 percent respondentov ho považuje za nie dosť prísny a želali by si, aby sa ženám prístup k interrupciám sťažil. Okolo deväť percent opýtaných sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť.

Rodové, vekové či vzdelanostné rozdiely v názoroch na interrupčný zákon sú podľa inštitútu pomerne nevýrazné. Slobodu žien pri rozhodovaní zdôrazňujú ženy len o čosi viac ako muži. Najviac zástancov zachovania statusu quo je vo vekovej skupine od 35 do 54 rokov. Podpora zachovania terajšej podoby interrupčného zákona sa mierne zvyšuje s rastúcim vzdelaním.

Najviac tých, ktorí sa nevedia k téme vyjadriť, je v najmladšej vekovej skupine, teda od 18 do 24 rokov, a to ako u žien, tak u mužov. Podiel žien i mužov, ktorí nevedia zaujať stanovisko, sa znižuje.

Z pohľadu hodnotovej sebaidentifikácie sa za zachovanie súčasnej podoby legislatívy prihovárajú najmä liberáli (59 percent), ale aj väčšina tých, ktorým je bližšia konzervatívna orientácia (52 percent). Požiadavku sprísniť interrupčný zákon vyjadrilo 10 percent liberálne cítiacich a 27 percent konzervatívne orientovaných.

Za zachovanie podoby interrupčného zákona sa nadpriemerne často prihovárajú priaznivci strany Za ľudí (75 percent), Progresívneho Slovenska (68 percent), SaS (60 percent), hnutia OĽaNO (59 percent) a Sme rodina (57 percent). Vo všetkých uvedených stranách a hnutiach má požiadavka sprísnenia interrupčnej legislatívy veľmi nízku podporu, napríklad v SaS šesť percent, v Sme rodina deväť percent či v OĽaNO 13 percent.

Na druhej strane, najslabšia podpora súčasnej podoby interrupčného zákona je u prívržencov KDH (37 percent), ĽSNS (49 percent) a Smeru-SD (50 percent). V týchto troch stranách je zároveň aj najvyšší podiel prívržencov volajúcich po sprísnení interrupčnej legislatívy. V prípade KDH je to 47 percent, Smeru-SD 28 percent a ĽSNS 24 percent.