Diplomová kauza Borisa Kollára zviditeľnila niekoľko dôležitých faktov aj súvislostí, ktoré si mnohí neuvedomujú, alebo ich pri volebnom a politickom rozhodovaní neberú do úvahy. Slovenské školstvo je po 27 rokoch štátnej samostatnosti, 12 rokoch vlády Ficovho SMERu a riadenia Dankovou SNS napriek obetavej práci mnohých kvalitných učiteľov a profesorov v biednom stave. Ukazovali to už roky viaceré iné kauzy, vrátane Katolíckej Univerzity a diplomu Kollároho predchodcu na čele parlamentu Danka. Podobne ako v justícii je to chyba systému a nie len zlyhania jednotlivcov.
Komunisti desaťročia degradovali inteligenciu a hodnotu vzdelania, školstvo zneužívali na ideologickú manipuláciu. Vyššie vzdelanie a niektoré odbory znemožňovali pre niektoré skupiny „nepriateľov socializmu“. Sloboda po páde ich diktatúry v Novembri 1989 odstránila ideologický monopol a odbúrala tieto bariéry. Kapitalizmus pod taktovkou komunistov, ktorý začal za Mečiarovej, a pokračoval bez morálky a spravodlivosti za ďalších vlád, spravil zo vzdelania tovar, ktorý je mnohým chudobným nedostupný. Ďalší si zas kupujú diplomovky, čiže fakticky aj tituly bez námahy a učenia. To fakticky devalvuje ich hodnotu a škodí všetkým, čo ich získali poctivo. Preto je tragické, že aj v novej „reformnej“ vláde sa na čelo parlamentu dostal človek, ktorého osobná morálka i študijná kvalifikácia nie je lepšia než u jeho predchodcu.
Situácia sa nezmení bez toho aby sa ozvali slušní učitelia a vedenie škôl, a bez reformy systému vládou a parlamentom. To sa však ťažko stane bez „spoločenskej objednávky“ = tlaku verejnosti. Dôležitejšia než odvolanie Kollára je reforma systému. Je však otázne nakoľko je táto možná, keď na čele parlamentu je niekto, kto zlý systém podvodne zneužíl....
Matovič ako Dzurinda?
Druhá vec je, či treba kvôli tomu odvolaním Kollára ohroziť vládnu koalíciu s rizikom predčasných volieb, nedotiahnutia reformy justície, oslabenia snáh o zníženia korupcie, a návratu Fica 4., v koalícii napr. s Kotlebovcami, Harabinom či Kollárom. K zváženiu tejto alternatívy je užitočné pripomenúť pár skutočností z nedávnej histórie SR.
Z hľadiska potrebných reforiem po komunizme a Mečiarizme bola najväčšou slabinou Dzurindovej prvej vládnej koalície postkomunistická SDĽ. (približne tretina kresiel) V druhej to bola Liberálno-ľavicová ANO. Naopak v presadzovaní kresťanských hodnôt a snahe o deboľševizáciu či zrušenie Mečiarových amnestií bolo najaktívnejšie KDH. Jeho členovia a nominanti Palko a Lipšic tvorili najlepšie vedenie rezortov vnútra a spravodlivosti od vzniku SR do volieb 2020. (na hodnotenie súčasného vedenia je 100 dní málo)
Dzurindovci naštartovali ekonomiku a vládli podstatne demokratickejšie než Mečiarovci, čo umožnilo vstup SR do EÚ a NATO. Nedostatočná reforma štátnej správy, faktické pokračovanie politiky hrubých čiar za minulosťou, a zanedbanie sociálnych dôsledkov reforiem priniesli prvú Ficovládu. (= mutácia mečiarizmu)
Prispeli k tomu aj predčasné voľby ktoré spôsobil rozpor Dzurindu a KDH pod vedením predsedu parlamentu Hrušovského v „hodnotovej“ otázke „Vatikánskej zmluvy“. Dzurinda ju odmietal schváliť napriek tomu, že to bolo v programovom vyhlásení vlády, lebo vraj „predkladaný text zmlúv má veľké nedostatky.“ (ministrom zahraničia bol exkomunista Kukan) KDH kvôli tomu vystúpilo z vlády. Keby namiesto toho dotiahli reformu justície a nemali tiež svojej korupčné kauzy, nemusel Fico vyhrať voľby, a dnes sme na tom mohli byť lepšie.
Radičovej vládu zas povalilo jej rozhodnutie spojiť euroval s hlasovaním o dôvere vlády a Sulíkova SaS. Nasledovala 2. a 3. vláda Ficovho SMERu, ktorá Slovensko pripravila o násobne viac, než malo stratiť príspevkom na euroval....
Čo ohrozuje Matovičovú koalíciu?
Za najväčšie riziko trvanlivosti novej vlády po voľbách 2020 niektorí označovali Matovičov štýl politiky a komunikácie. Ako prvé vážne rozpory približne po 100 dňoch vlády sa ukázali „hodnotové“ témy – voľná nedeľa a Kollárova diplomovka. Matovič v obidvoch prípadoch odmietol ísť do konfrontácie s koaličnými partnermi aj za cenu nespokojnosti niektorých vlastných poslancov. (voľná nedeľa) Teraz je to Kollárova diplomovka. Výčitky niektorých koaličných partnerov i opozičníkov, že Matovič to hodnotí ináč ako pochybný vysokoškolský titul šéfa SNS Danka sú oprávnené. V kultúrnych demokratických krajinách politici za také odchádzajú. Fakt, že na Slovensku to nehrozí, je ďalší dôkaz že my takým štátom ani po 30 slobodných rokoch nie sme. Nie je to prekvapenie, je to podobný rozdiel ako vo vymožiteľnosti práva a miere korupcie.
Podvodné diplomovky a tituly sú však tiež formou korupcie, ktorej zníženie bol hlavný sľub tejto koalície. Ak plagiátor použil okopírované časti bez súhlasu autora, je to aj krádež duševného vlastníctva, ak so súhlasom autora či školiteľa je to aj jeho podvod a korupcia. Predčasné voľby v súčasnej situácii by však boli podstatne väčším zlom ako Kollárovo zotrvanie vo funkcii predsedu parlamentu.
Boris Kollár a „hodnotoví“ kresťania
Ideálne a bezproblémové riešenie „kauzy Kollár“ neexistuje. Relatívne dobré musia hľadať hlavne politici vládnej kaolície. Občania, voliči a aktivisti vrátane kresťanských by sa mohli aspoň poučiť z vlastných chýb.
Predovšetkým pochopiť ako Kollár dokázal previazanosť a súvislosť rôznych oblastí morálky či etiky. Jeho študijná a „diplomovková“ morálka má rovnaký základ ako podnikateľská, politická a partnersko-sexuálna. O kontroverznej diplomovke síce verejnosť donedávna nevedela, ale o jeho podnikaní bolo známych dosť informáci, a každý vedel, že má 10 detí s 9 ženami. To však zjavne nevadilo pseudokrižiakovi Krajniakovi ani „autentickým“ antiliberálnym kresťanom, ktorí 90 % svojej kritiky a opakovaných útokov v mene hodnotovej politiky smerovali proti Hlinovi a KDH. Dokonca aj „boží prorok“ a „otec národa“ (podľa Hlavných správ a AzN) Kuffa pár dní pred voľbami spolu so Smerákmi, SNS a Kotlebovcami chválil aj Kollárovcov....
Tým výrazne prispeli k tomu, že sa KDH nedostalo do parlamentu, a nepriamo aj tomu, že Kollár sa stal predsedom NR SR, a v istom zmysle najdôležitejším koaličným partnerom Matovičovho OĽANO. Keby malo OĽANO o 3 poslancov (napr. KÚ) menej, Kollárovci tiež, a v parlamente by bolo 6-7 poslancov KDH, mohol mať iného predsedu, a aj výsledky hlasovania o „hodnotových“ otázkach by dopadli lepšie.
Približne v rovnakom čase ako prepukla kauza jeho diplomovky, sa mu narodilo ďalšie dieťa s ďalšou ženou. Skvelý príklad pre slovenský „kresťanský“ národ a signál do sveta o kvalite nášho kresťanstva. (alebo progresívnom liberalizme?);
Je to tragický paradox, že o nemorálnosti Kollárovho konania a jeho škodlivosti pre Slovensko hovorí liberálna SaS a „Kiskova“ Za ľudí, ktorú naši autentickí a proslovenskí kresťania neznášajú, ale títo mlčia. Aj kňazi čo na FB kriticky komentovali každé nepodarené či médiami zostrihané slovo A. Hlinu sú teraz ticho. Mlčia rovnako ako pri kauze prokurátora Trnku a iných závažných porušeniach spravodlivosti, ktorej presadzovanie je podľa učenia Biblie a pápežov základnou úlohou štátu, vlády a politiky.
Smerák Podmanický a kontroverzný Kuffa
Na Postoji je však už niekoľko dní najčítanejším blogom text poslanca NR SR za SMER Jána Podmanického „Kontroverzný kňaz“ o M. Kuffovi a s demagogickou kritikou médií. Je to blog spred dvoch rokov, z augusta 2018. Z toho vyplýva, že túto čítanosť zrejme spôsobilo jeho súčasné intenzívnejšie šírenie na Facebooku či podobných médiách. Keďže Kuffa podľa vlastných slov nepoužíva internet, a po voľbách 2020 a odmietnutí Istanbulského dohovoru Slovenskom sa stiahol z politických aktivít, za týmto šírením zrejme stojí jeho fanklub, alebo tí, čo ho uplynulé 2 roky využívali na svoje politické ciele. Najpravdepodobnejšie sám autor alebo iní Smeráci, ktorí tým chcú popri tradičnom spochybňovaní nezávislých médií pomôcť Ficovmu SMERu, oslabenému volebnou porážkou a odchodom Pellegriniho a spol. Preto nasledovný text nekritizuje kňaza Kuffu, ale polemizuje s blogom poslanca Podmanického.
Ten stavia kritiku na odsúdení nadpisu článku Kontroverzný kňaz Kuffa bude prednášať mužom na celoslovenskej púti, ktorý uverejnil portál aktuality.sk. Tvrdí, že portál „ktorý len pred časom riešil tragický prípad svojho redaktora Jána Kuciaka“ tým „podnecuje nenávisť ku katolíckemu kňazovi“ za to že sa angažuje proti prijatiu ID a gender ideológie.
Aktuality.sk však neriešili nejaký tragický prípad svojho redaktora, ale jeho vraždu za to že on riešil korupčné kauzy, do väčšiny ktorých bola zapletená vláda SMERu a jej nominanti či biznispartneri. A ktorá sa stala preto, ako vláda SMERu 10 rokov riadila štát a zvlášť rezort vnútra a spravodlivosti.
Pojem „kontroverzný“ je vecné označenie toho, kto svojim konaním a rečami prináša vzbudzuje protichodné emócie, názory, postoje. Marián Kuffa je skutočne najkontroverznejší verejne známy slovenský kňaz za posledné roky. Vzbudzuje kontroverzie nielen tým ČO presadzuje (boj proti genderizmu), ale najmä spôsobom AKO to robil, a tým, ktorých politikov pri tom podporoval. Sú to „kontroverzie“ nielen medzi kresťanmi a liberálmi, ale aj rozdelenie v samotnej cirkvi. Mnohí kresťania vrátane mňa, aj kňazi, si totiž vážia sociálne aktivity M. Kuffu, súhlasia s jeho odmietaním „genderizmu“ ale nesúhlasili s jeho spôsobmi a politikou.
SMER versus ochrana života a rodiny
Súhlasím s Podmanického kritkou „nezvládnutej reakcie herečky Zuzany Fialovej v jednej zo zábavných televíznych relácií". Má pravdu, že niektoré médiá a liberáli majú veľmi rozdielny meter na to kto, čo a ako môže kritizovať. Rozdielny meter však používa aj on.
Podmanický samozrejme zamlčal, ako vláda SMERu a jeho politici na čele s birmovaným komunistom Ficom roky presadzovali genderizmus v Europarlamente i na Slovensku. Napríklad aj tým ako odmietli požiadavku takmer milióna ľudí z referenda o rodine a krátko po ňom schválili štátnu Stratégiu ľudských práv pod taktovkou LGBTI aktivistov. Ako za agendu ID roky v europarlamente hlasovali poslanci za SMER. (a proti poslanci za KDH) Aj ako sa Fico vyslovil za zachovanie potratového zákona, ktorý schválila jeho a Harabinova rodná Komunistická strana.
Kresťanské Slovensko a liberálne médiá?
Zvlášť kriticky treba reagovať na Podmanického vyjadrenia o zlých liberálnych médiách na kresťanskom Slovensku, lebo podobné sa často objavujú aj medzi ináč slušnými a normálnymi kresťanmi.
„Po takmer troch desiatkach rokov života v demokracii sa situácia výrazne zmenila. Vo verejnom priestore pluralita názorov neexistuje, mediálny mainstream razí v podstate len jeden pohľad na spoločensko-politické otázky, a to pohľad liberálny a antikonzervatívny. Aj vo verejnoprávnych médiách dominujú relácie tohto typu (viď Havran), redaktori oslovujú takmer výhradne len respondentov z tohto názorového prúdu.“ … „Potichu, bez toho, že by sme si to všimli, zmizla aj pluralita názorov, a zmizol aj rešpekt k inému názoru.“
Pluralita názorov existuje, a na rozdiel od čias komunistickej diktatúry aj sloboda vyjadriť ich. Rozdielne sú možnosti verejne ich prezentovať. Rešpekt k inému názoru viac než vo verejnoprávnych médiách či mainstreame chýba v médiách ako Hlavné správy, Aliancia Za Nedeľu a u mnohých internetových diskutérov. Rovnako ako u ultraliberálov chýba u ultrakonzervatívcov, kotlebovcov, Kuffovcov. Aký rešpekt k inému názoru prejavuje Podmanického dlhoročný (do 19.5.2020) stranícky šéf Fico? (Bola Kuffova výzva vypratať liberálov buldozérom rešpektorm k iným názorom?)
Podmanický napísal, že „väčšina ľudí inklinuje ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no hlavný mediálny prúd naň celkom nevyberane útočí“. Väčšina občanov SR (cca 70 %) sa skutočne hlási ku kresťanstvu. Je to však častejšie kultúrno-zvykovo-formálna záležitosť, než praktické úsilie o kresťanské hodnoty a životný štýl.
Keby väčšina ľudí naozaj vyznávala kresťanské hodnoty, nepatrilo by Slovensko v korupcii k najhorším v Európe. V nedeľu by boli chrámy plnšie a obchody aj bez zákazu zatvorené, lebo by sa im neoplatilo mať otvorené. Väčšina volieb za 30 slobodných rokov by dopadla ináč, a väčšinu času od pádu komunistickej diktatúry by vládu neviedol Mečiar a Fico. A predsedom parlamentu by sa nestal Gašparovič, Danko ani Kollár.
Keby väčšina ľudí naozaj vyznávala kresťanské hodnoty, netvorili by mediálny mainstream len liberálne a bulvárne médiá, ale jeho významnou súčasťou by bolo aj mienkotvorné kresťansko-konzervatívne médium. Lebo v slobodnej krajine ako je Slovensko už 30 rokov, aj zloženie parlamentu a vlády, aj sledovanosť médií je do veľkej miery odrazom myslenia, cítenia, názorov, charakteru a želaní väčšiny obyvateľov.