Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Príroda Spoločnosť
05. júl 2020

Parazity

Kliešť je fajnšmeker, nenacicia sa na hocikom

Rozhovor s parazitológom Branislavom Peťkom o fascinujúcom živote kliešťov, ale aj o chorobách, ktoré spôsobujú.

Kliešť je fajnšmeker, nenacicia sa na hocikom

Branislav Peťko. Foto archív B. P.

Hoci kliešťová sezóna vrcholí, kliešte už nie sú len postrachom začínajúceho leta. Ich počet z roka na rok stúpa a možno ich nájsť v stále vyšších nadmorských výškach. Parazitológ Branislav Peťko vysvetľuje, čo je za tým, na ktorých miestach a v akom čase si treba na ne dávať väčší pozor. A objasňuje aj to, kedy treba po objavení kliešťa na tele zájsť k lekárovi.

Okrem toho hovorí, prečo človek jeho vpichnutie do tela necíti, či sú účinné repelenty, a dáva radu, čo v prípade, ak sa pri vyberaní kliešťa odtrhne hlavička a zostane v tele človeka. 

Parazitológ Branislav Peťko sa výskumu kliešťov venuje viac ako 40 rokov. Začínal na Helmintologickom (dnešnom Parazitologickom) ústave Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti je vedúcim Centra aplikovaného výskumu Univerzitnej veterinárnej nemocnice v Košiciach. Okrem iného sa venuje hľadaniu nových spôsobov ochrany v protikliešťovom oblečení s netoxickým repelentom zasadeným priamo do hmoty textilného vlákna.

Kliešťová sezóna vrcholí. Máme za sebou suchý apríl, no pomerne daždivý máj a jún. Ako sa darí kliešťom?

V tomto období medardovských dažďov sme šli niekoľkokrát do terénu a boli sme pri zbere kliešťov veľmi neúspešní. Kliešťov voda buď vyplavila, alebo sa s nimi niečo stalo. Je ich oveľa menej, než sme predpokladali, že ich v tomto dostatočne vlhkom a teplom období bude. Zbierali sme kliešte v podobnom počasí aj po iné roky a bolo ich oveľa viac než teraz.

Čím si to vysvetľujete?

Kliešť neznáša sucho, ale neobľubuje ani príliš mokrú pôdu. Priaznivé je preňho mierne teplo a mierne vlhko. Keď je veľmi sucho, až tak, že praská zem, hynie, a rovnako, keď je pôda zaliata vodou. Tým, že donedávna pomerne výdatne pršalo a pôda je presiaknutá vodou, možno sa kliešte jednoducho utopili.

To je dobrá správa.

Áno, ale určite to nie je dôvod, aby ľudia prestali byť ostražití.

Ako dlho obvykle trvá kliešťová sezóna?

Väčšinou od apríla do konca júla. V prírode to vidíme podľa bahniatok. Len čo začnú rašiť vŕby, je to znak toho, že teplota je už dostatočne vysoká a kliešťovi „zazvoní budík“. Máj a jún sú mesiace, keď je kliešť najaktívnejši. Takže sme už za vrcholom. V auguste už poklesne jeho aktivita oproti jari asi na desatinu. V tomto období horúčav si dá „siestu“ až do septembra, keď sa s pochmúrnym počasím znova vynára a vydrží až do prvých mrazov. V zime kliešť podobne ako väčšina obdobných živočíchov hibernuje. Keď znova stúpne teplota, tak sa preberá. Preto kliešťa môžeme chytiť aj počas teplejšej zimy.

Ako dlho si kliešť na naše obtretie sa o trávu dokáže počkať?

Kliešte v tráve sú schopné číhať v podstate takmer celý deň, vyliezajú skoro ráno ešte za tmy, pokiaľ je chladno, a to na konce tráv, kde čakajú na svoju obeť so založenými rukami, vlastne nohami. Keď sa k nim potenciálny hostiteľ blíži, natiahnu prvý pár svojich nôh, aby sa hostiteľa dotkli a preliezli naňho. Na jar, keď je teplota vzduchu do tých 20 stupňov, sú najaktívnejšie. Takže môžu na steble trávy čakať pokojne aj celý deň.

Počas horúcich dní sa ich harmonogram dňa mení. Keď stúpne teplota vzduchu nad 23 stupňov, pre kliešťa je to už nevydržateľná horúčava a zlieza z trávy naspäť do zeme. Kliešť neznáša ani priame slnečné svetlo, takže na lúkach, kde počas dňa praží slnko, ho človek nájde len zriedkakedy. Na týchto miestach je aktívny len ráno a večer, keď je vyššia vlhkosť a nižšia teplota. Na kliešte si však počas horúcich letných dní treba dávať pozor najmä v zatienených častiach lesa a parkov, kde sú aktívne.

Ako kliešť vie, že sa blíži tá pravá chvíľa na prichytenie sa?

Kliešte cítia, že niekto prichádza, na základe pachu a tepla, ktoré ľudia či zvery vyžarujú, prípadne cítia aj otrasy zeme. Kliešte majú aj schopnosť registrovať, kadiaľ sa pohybujú jeho hostitelia, teda chodníky, ktoré obľubujú. Vedia sa kvôli tomu premiestniť na lepšiu pozíciu aj zo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov.

Koľko vie kliešť prežiť bez nacicania?

Aj dva roky. Ak však nechytí žiadneho hostiteľa, po druhej zime hynie.

A ak chytí?

Tak to môže byť aj päť rokov.

FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Prežiť dva roky bez ničoho je poriadny výkon. Kde na to kliešť berie energiu?

To je pre mňa stále veľká neznáma. Komár, keď sa nenapije krvi, hynie, rovnako blcha alebo voš, no kliešť je v tomto akoby nezmar.

Kliešť má aj schopnosť nacicať sa až tak, že sa zväčší hneď niekoľkonásobne. Ako to, že nepraskne?

Jeho pitný režim je taký, že po tom, čo sa zachytí, si spočiatku len tak cucká. Je to niečo podobné, ako keď sa vy rozhodnete ísť na ochutnávku vína a najprv rozmýšľate, či si vôbec dáte alebo nie. Celý proces pripíjania sa na telo hostiteľa trvá niekoľko hodín. Po tom, keď sa kliešť v koži pevne uchytí a začne mu chutiť krv, stráca všetky zábrany a pije už akoby po „poldecákoch“. Kliešť pije zo začiatku veľmi pomaly, aby si dobudoval svoju brušnú stenu. Potrebuje ju zväčšiť natoľko, aby bola schopná prijať dostatok krvi. Dospelý kliešť si „cucká“ v priemere 10 až 14 dní, larva a nymfa len 2 až 5 dní. V poslednej fáze, teda posledné tri či štyri dni sa v rámci svojej veľkosti dokáže zdvojnásobiť. Čo sa týka hmotnosti, ide až o 240-násobné zväčšenie.

Kedy si kliešť povie, že má dosť a rozhodne sa od svojho hostiteľa odpadnúť?

Je to napísané v jeho genetickom kóde. Pije, pokiaľ môže alebo musí. Potrebuje dostať do seba čo najviac krvi, aby vedel v prípade samičky vytvoriť čo najviac vajíčok. Samička kliešťa ich znesie dve- až štyritisíc a počet závisí hlavne od toho, koľko sa napije.

Pije krv len samička?

Nie, pijú ju všetky tri vývinové štádia kliešťa – larva, nymfa a dospelý jedinec. Ale pri dospelom kliešťovi je to len samička. Samček krv nepije, tým sa „nezdržiava“, má iné povinnosti.

Aké?

Nájsť samičku, zvyčajne na hostiteľovi počas cicania krvi, a oplodniť ju.

Človek vpich kliešťa necíti a ani ho cicanie nesvrbí, niekedy ho tak spozoruje až po niekoľkých dňoch. Čím to je?

Keďže kliešť počíta s tým, že si ho ako parazita jeho „domáci“ môže nájsť, vyškrabať či vyhrýzť, potrebuje sa maskovať. Vo svojich slinách má látku, ktorá zabraňuje svrbeniu, no obsahuje aj anestetikum, ktorým kožu na mieste vpichu znecitlivie, a „zahryzne“ sa tak, že o tom hostiteľ ani nevie. Potom sa na tomto mieste zacementuje, vylúči do miesta rany niečo ako sekundové lepidlo, aby sa ho hostiteľ ľahko nestriasol, ale hlavne preto, aby sa na tom mieste počas svojho 200-násobného nárastu udržal. Ľudové príslovie „drží sa ma ako kliešť“ má tak veľmi racionálne opodstatnenie. Kliešť svojimi slinami zároveň blokuje histamín, pôvodcu svrbenia, preto ho človek ani počas niekoľkých dní necíti. A preto zvyknem volať kliešťa gavalierom. Ak ho hostiteľ nespozoruje, dokáže na ňom prežiť bez toho, aby mu nejako prekážal. Ale všetko sú to hlavne jeho obranné mechanizmy, ako sa udržať pri živote a profitovať z toho.

Kliešte často nachádzame na nohách, no nájdeme ich aj v slabinách či za ušami. To, že by kliešte padali zo stromov, je mýtom. Ale ako to, že je kliešť až taký dobrý „horolezec“?

Kliešť sa nepripije na tele človeka hneď, čo sa naň prichytí. Rovnako sa nepripije ani na časť tela, ktorá je obnažená. Najprv si hľadá vhodné miesto, najlepšie pod gumičkou ponožiek či spodnej bielizne. Často však putuje aj po našom oblečení. Nikdy neskáče, ako si niektorí myslia. Nedokáže to. Ak máme dlhé nohavice, kliešť má tendencie liezť stále hore. Ak nemáme zakasané tričko či košeľu, kliešť sa zväčša „usadí“ v okolí pása. To platí zruba pre tretinu prípadov. Ak mu oblečenie znemožňuje nájsť si svoje miesto, lezie ďalej hore a prejde na telo cez golier či krátke rukávy. Preto druhá najčastejšia časť, kde sa kliešť prisaje, je krk, hruď alebo chrbát a miesto za uchom. Ak však máme krátke nohavice, vyberá si stehná či slabiny. Veľmi teda záleží na tom, ako ide človek do prírody oblečený. Odporúča sa repelentom nastriekať najmä nohy, čo kliešťa odpudí.

Nakoľko sú repelenty účinné? Nie je ich ochrana časovo veľmi obmedzená?

Keď sme zisťovali ich účinok, je pravda, že niektoré už po dvoch hodinách strácajú na sile. No vo všeobecnosti je tá hranica dostatočnej účinnosti niekde pri štyroch až šiestich hodinách. Závisí to aj od druhu repelentu, aj predispozície človeka. Preto nie je zlé, ak si človek zoberie so sebou repelent aj do lesa.

Na ktoré oblasti na Slovensku si treba dávať väčší pozor pre ich zvýšený výskyt?

Kliešťov máme v podstate všade tam, kde sú lesy, a to najmä listnaté či zmiešané. Dnes je to už do výšky 1200 metrov, miestami aj vyššie. Na severných svahoch, napríklad na Orave niekde len do výšky 800 metrov nad morom. Sú aj v lesíkoch, vetrolamoch a pásoch krovia medzi lánmi polí. Na ornej pôde sa však nevyskytuje. Napriek takmer plošnému rozšíreniu kliešťov na Slovensku, ochorenia, ktorých pôvodcov prenáša, sa vyskytujú ohniskovo. V prípade kliešťovej encefalitídy ide najmä o západné a stredné Slovensko, Považie od Žiliny po približne Nové Mesto nad Váhom, potom Horné Ponitrie a za posledných asi päť rokov sa vytvorilo silné ohnisko aj na strednom Pohroní od Brezna niekde po Zlaté Moravce a Nové Zámky. V prípade juhu a východu Slovenska ide skôr len o malé lokálne ohniská. Borelióza sa zas vyskytuje skoro vo všetkých okresoch, no opäť najviac na západnom Slovensku.

Parazitológ Branislav Peťko s kliešťom na palci. FOTO TASR – František Iván

Inzercia

Kedysi býval kliešť záležitosťou leta, dnes sa pre teplé zimy objavuje už aj na začiatku jari a posúva sa do vyšších nadmorských výšok. Aj toto si možno vysvetľovať najmä klimatickými zmenami?

Áno, je za tým hlavne globálne otepľovanie, ale aj dostatok zrážok v karpatskej oblasti. Súvisí to aj s tým, že kliešte majú stále viac hostiteľov, či už srnce, jelene, diviaky, ale aj hlodavce. Nehovoriac o mestách, v ktorých sa premnožujú zvieratá, a to hlavne túlavé mačky či iné zvery, ktoré je na rozdiel od psov ťažšie odchytiť. Rovnako výborným hostiteľom pre nymfy sú veveričky. Keď sme minule našli na ceste zrazenú veveričku, z jednej sa mi podarilo zobrať až 120 kliešťov. Takže podmienky pre prežívanie kliešťov sú u nás, a to aj v mestách, stále lepšie. V južných oblastiach, ktoré čím ďalej tým viac trpia suchom, ich počet ubúda, naopak, v horských oblastiach ich je viac a vidíme, že sa posúvajú stále severnejšie. Vo všeobecnosti možno povedať, že počet kliešťov z roka na rok pribúda, najmä v severných podhorských a horských oblastiach.

Kliešte sa nachádzajú najmä vo vysokej tráve. Dnes je v mestách trend niektoré plochy nekosiť, aby tak prirodzene ochladzovali zabetónované sídliská. Existuje nejaký spôsob, ako z tohto priestoru nespraviť miesto plné kliešťov?

Stačí, ak mestá vykosia trávu v parkoch a lesoparkoch okolo chodníkov na šírku 1,5 metra, pretože v nízkej tráve kliešť dlho neprežije. Práve v týchto miestach sa ich nachádza najviac, preto je potrebné kosiť to pravidelne.

Niektorí ľudia tvrdia, že sa na nich lepia kliešte viac ako na ostatných. Existuje akási predispozícia na kliešťa?

Je pravda, že kliešť nejde na hocikoho. Podľa štatistiky, ktorú sme v rámci nášho ústavu vypracovali, je zhruba 20 percent ľudí prirodzene odolných voči kliešťom tak, že nikdy na svojom tele nebudú mať prisatého kliešťa. Z evolúcie sa u nich zachovala genetická predispozícia obrany voči nim. Na druhej strane len približne 12 až 15 percent populácie je vysoko citlivých na kliešte, a teda každý rok si nájdu aspoň jedného kliešťa. Viac ako 10 kliešťov za rok majú necelé dve percentá ľudí. Takže časť populácie, ktorá je pre kliešte atraktívna, nie je veľmi veľká. Môžeme povedať, že kliešť je „fajnšmeker“, nenacicia sa len tak na hocikom.

Súvisí to len s genetikou človeka?

Nielen s ňou. Počas nášho prieskumu sme zistili, že to závisí aj od stravy, ktorú prijímame. Pri vegetariánoch, ktorí jedia prevažne zeleninové a možno aj korenistejšie jedlá, je napríklad predispozícia pre kliešte nižšia. Podobne ľudia so studenými nohami a rukami nie sú až takí atraktívni.

Na Slovensku nežijú všetky druhy kliešťov. Ktoré z nich sú pre človeka v našich končinách najnebezpečnejšie?

Na svete žije vyše 700 druhov kliešťa. Asi 80 percent žije v norách zvierat a nevychádza na povrch. Či už ide o myši, netopiere alebo ježka. Každý kliešť má svojho typického hostiteľa alebo skupinu, napríklad vtáky alebo drobné hlodavce. Tých zvyšných asi 20 percent číha na svojich hostiteľov na vegetácii a hovoríme im externé či pasienkové kliešte. Na Slovensku žije 6 druhov typicky externých kliešťov, ale z nich človeka napáda takmer výlučne kliešť obyčajný, až 99,9 percenta kliešťov zobraných z ľudí je práve tento.

Kliešte prenášajú lymskú boreliózu aj kliešťovú encefalitídu, proti ktorej sa možno očkovať. Je toto očkovanie účinné?

Súčasná vakcína je veľmi účinná a bezpečná. Za všetko hovorí prípad Rakúšanov, ktorých zaočkovanosť na toto ochorenie je viac než 80 percent. Na Slovensku je to mizivé percento ľudí. Pritom v prípade kliešťovej encefalitídy ide o ochorenie, ktoré môže spôsobiť veľmi vážne problémy a prerásť až do zápalu mozgových blán a s ním niekedy spojených psychických problémov. Pri lymskej borelióze vakcína stále chýba. Proti nej zaberajú len antibiotiká, ale aj tie je dôležité nasadiť včas. Pri kliešťovej encefalitíde nám účinný liek chýba a telo si s týmto ochorením musí poradiť samo. Lekár dokáže človeku len utlmiť bolesti a nežiaduce príznaky.

V čom je rozdiel pri prenose kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy?

Pri kliešťovej encefalitíde sa vírus nachádza v slinných žľazách kliešťa. Preto hoci kliešť hneď po pricicaní krv nepije, púšťa do tela hostiteľa svoje sliny, a tak sa človeku do tela môže dostať vírus už v prvých hodinách. Infikovaných kliešťov vírusom spôsobujúcim encefalitídu je v ohniskách väčšinou len jedno promile, teda nakazený je tak jeden z tisíc kliešťov. Mimo ohnísk je to oveľa menej.

Kliešte obyčajné v Petriho miske. FOTO TASR – František Iván

Pri lymskej borelióze sa vírus nachádza v čreve, preto sa kliešť musí od človeka najskôr napiť určitého množstva krvi, aby sa baktérie borélie pomnožili, a až následne ich kliešť pri cicaní dokáže vypraviť do tela človeka. Táto cesta trvá približne 24 hodín, preto je veľmi dôležité vybrať kliešťa včas. Riziko prenosu boreliózy sa skorým vybraním výrazne znižuje.

Akým príznakom ľudia s týmito ochoreniami čelia?

Kliešťová encefalitída má inkubačnú dobu zvyčajne dva týždne. Prvé tri dni začína ako ľahká chrípka, človeka bolia kĺby, svaly, hlava, má zvýšenú teplotu. Potom to však rýchlo prejde. Následne o pár dní sa však asi u tretiny prípadov dostaví druhá vlna, ktorá je spojená už s vysokými teplotami, stratou orientácie, keď človek už nie je schopný si niekedy ani zavolať pomoc. Pokiaľ je človek zdravý a nemá inak oslabenú imunitu, po pár týždňoch sa vie zo zápalu mozgových blán dostať. Ak má však iné problémy, ku ktorým sa encefalitída len pridruží, následky sú podstatne horšie. Na Slovensku však veľmi zriedka býva príčinou úmrtia.

Čo borelióza?

V prípade lymskej boreliózy sa v okolí pricicania kliešťa vytvorí kruhový červený fľak, ktorý má v strede svetlú škvrnu. To je jasný znak toho, že borelióza už putuje telom. Ochorenie má však spočiatku podobné príznaky ako encefalitída. Jej včasné neliečenie môže mať vážne následky na kĺby, nervový systém, srdce a môže dôjsť aj k ochrnutiu. Treba byť preto veľmi opatrní.

Sú známe aj prípady, keď sa človek infikoval napríklad z kozieho či ovčieho mlieka.

Áno, stáva sa to pri kliešťovej encefalitíde, kde týchto nákaz pribúda. Krava, ovca, ale najmä koza napadnutá infikovaným kliešťom vylučuje vírus do mlieka už od druhého dňa po infekcii. Trvá to 3 až 6 dní. Organizmus hostiteľa našťastie vie vírus imunitným systémom inaktivovať a naďalej sa už v mlieku nevyskytne. Ak však človek pije toto mlieko surové alebo konzumuje výrobky z takéhoto surového mlieka, môže sa infikovať a ochorieť. Neplatí to však pre každého. Závisí to najmä od imunitného systému človeka.

Ako možno predísť takýmto situáciám?

Predísť ochoreniu sa dá tak, že sa vyvarujeme konzumácii surového ovčieho a kozieho mlieka z neznámeho zdroja aj výrobkov z neho. Kravské mlieko v obchodoch sa predáva len pasterizované. Výrobky z ovčieho i kozieho mlieka by mali mať tento údaj uvedený na obale. Ak to však uvedené nemajú, zrejme sú vyrobené zo surového mlieka a je tu riziko ochorenia. No ak je človek proti kliešťovej encefalitíde zaočkovaný, môže si pokojne pochutnávať aj na týchto dobrotách bez strachu, že dostaneme túto chorobu. Borelióza sa takto neprenáša.

Parazitológ Branislav Peťko loví v tráve kliešte obyčajné. FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Načo je kliešť vôbec dobrý? Vyzerá to tak, akoby spôsoboval iba problémy.

Prvé kliešte na Zemi boli už asi pred 500 miliónmi rokov. Pozitívna úloha parazitov v prírode je vo všeobecnosti v tom, že „nútia“ svojich hostiteľov chrániť sa pred nimi, a to budovaním si silnejšieho imunitného systému. Jednoducho aby sa zdokonaľovali a zosilňovali. Hoci sa to zdá byť nepochopiteľné, parazita možno v úvodzovkách nazývať tvorcom pokroku v prírode, z evolučného hľadiska udržiava biologickú rovnováhu v prírode a možno mu vďačiť za isté zdokonaľovanie organizmov. Parazity si tak so svojimi hostiteľmi v rámci evolúcie vytvorili istú rovnováhu.

Treba však povedať, že človek je pre kliešťa netypickým hostiteľom, je to veľký omyl kliešťa. Keby vedel, že ho človek nájde a zabije, určite by ho obchádzal zďaleka. No my ľudia pri návšteve lesa „lezieme kliešťovi do spálne“, preto musíme rešpektovať aj jeho pravidlá hry.

V prípade kliešťov platí pravidlo, že človek by sa mal po návrate z prírody vždy skontrolovať. Keď si už nájde kliešťa, napadnú mu možno rôzne domáce recepty, napríklad že treba kliešťa natrieť olejom, mydlom či krémom, aby sa lepšie vyberal. Je to chyba?

Keď kliešťa natrieme olejom alebo krémom, zapcháme mu jeho dýchacie otvory na boku tela. Začne sa dusiť a chce sám uniknúť z rany. Intenzívne sliní, aby rozpustil cement, ktorým sa v rane predtým držal. V slinách sa však nachádzajú choroboplodné zárodky, preto sa len zvyšuje možnosť infekcie človeka. Kliešťa ničím podobným netreba dráždiť. Mýtus je aj točiť ho v smere či proti smeru hodinových ručičiek. Kliešť nemá žiaden závit, takže je to celkom zbytočné, dokonca nežiaduce, lebo točením do ktorejkoľvek strany ho jednoducho vylomíme.

Ako teda správne na kliešťa? S pinzetou alebo drievkom?

Keďže je kliešť prilepený, stačí ho pinzetou alebo ešte lepšie špeciálnym háčikom v tvare vidličky podchytiť čo najbližšie ku koži, mierne s ním pootočiť striedavo na jednu a druhú stranu a potom ho vytiahnuť. Miesto treba určite vydezinfikovať, veľmi dobrá je jódová tinktúra, ale aj voda po holení s obsahom liehu. A keď už naozaj nič doma nemáte, tak to môže byť aj 52-percentná slivovica. (Smiech.) Nie je to žiadna veľká veda a netreba sa toho báť.

Čo keď v tele ostane hlavička?

Hlavička kliešťa už vtedy nie je nebezpečná, pretože nie je spojená so slinnými žľazami, takže už nie je infekčná. Môžeme ju ešte vybrať ihlou ako triesku. Ak kliešťa vylomíme a v tele ostane len hrot, telo si s ním časom samo poradí, a i keď tam ostane malá hrčka, aj tá sa po čase stratí. Môže to však trvať mesiace.

Kedy by človek, ktorý mal kliešťa, mal ísť k lekárovi?

Závisí to aj od toho, po koľkých dňoch si človek kliešťa našiel. Ak bol v sobotu na výlete a vybral si ho v nedeľu ráno, nemusí ísť o veľký problém ani dôvod na paniku, no ak si ho našiel až po niekoľkých dňoch, tak by som to neriskoval a radšej by som šiel za lekárom, aby mi nasadil antibiotiká. Ak ho človek chytil na západnom Slovensku, bol by som určite opatrnejší, pretože tu je vyššia pravdepodobnosť, že nesie v sebe boreliózu alebo encefalitídu.

S kliešťami pracujete dlhé roky. Stáva sa aj vám, že si nejakého nájdete?

Áno. Napriek tomu, že sa po návrate z terénu pravidelne prezerám, stalo sa, že som ho už viackrát mal pricicaného, dvakrát som ho nenašiel a nevybral včas. Prešiel som si boreliózou. Na infekčnom oddelení som si odležal tri týždne na infúziách. Nemám sa teda čím chváliť. Občas sa aj majster tesár utne.

Kliešťom sa venujete viac ako 40 rokov. Čo vás na nich najviac fascinuje?

Spočiatku som kliešte vnímal ako krv cicajúcu háveď, neskôr som im začal rozumieť a nakoniec som sa stal ich advokátom. Pochopil som, že vojna s kliešťami sa vyhrať nedá, ale vieme sa „dohodnúť na prímerí“. Snažím sa ľudí učiť, ako sa majú ku kliešťom správať, aby nedošlo ku kolízii. Kliešte sa mi dnes zdajú ako fajnšmekri, gavalieri, dokonca aj kamaráti, lebo nám ľuďom dávajú príležitosť na zblíženie, spoznávanie svojich partnerov, keď napríklad kliešťa treba vybrať aj z tých najintímnejších miest. Takéto niečo „drzý“ komár nikdy neposkytne. (Úsmev.)

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných

Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných

Pápež novinárom prezradil, prečo si vybral meno František a na čo myslel po svojom zvolení. Mnohých prekvapil, keď na konci audiencie neudelil verejné požehnanie. „Pápež ešte nikdy neposkytol toľko informácií za pár minút,“ zhodnotil stretnutie pápeža Františka s novinármi denník Corriere della ...

KONKLÁVE 2013: Vo Vatikáne sa začala voľba nového pápeža

KONKLÁVE 2013: Vo Vatikáne sa začala voľba nového pápeža

VT-IT-ART-23116-NERA.jpg Vo Vatikáne sa dnes 12. marca 2013 začína konkláve, z ktorého vzíde meno nového pápeža, 266. nástupcu svätého Petra. Počas nasledujúcich dní vám v tomto článku budeme prinášať aktuálne informácie približujúce túto udalosť. 20.30 Zajtra pokraču...