Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
03. júl 2020

Recenzia

Marie Curie dorazila do kín. Výbuch však nečakajte

Život a dielo Marie Curie Sklodowskej si určite zaslúžia kvalitné filmové spracovanie. Neviem však, či je ním najnovší film Radioactive od režisérky Marjany Satrapiovej.

Marie Curie dorazila do kín. Výbuch však nečakajte

Foto: Allstar/Studio Canal/Laurie Sparham (guardian.com)

Keďže mám slabosť pre biografie výrazných žien z histórie, nemohla som si nechať ujsť filmovú novinku o Marii Curie Sklodowskej, ktorá minulý týždeň dorazila do kín. Jej objavy v oblasti chémie a fyziky boli ocenené dvomi Nobelovými cenami. Stala sa tak prvou ocenenou ženou v histórii a zároveň prvou dvojnásobnou držiteľkou tejto ceny.

Film na motívy knihy Lauren Rednissovej je vyrozprávaný retrospektívne. Na plátne sa v úvode objaví zostarnutá tvár Rosamund Pikeovej, ktorá sa svojej úlohy,  mimochodom, zhostila veľmi dobre. Prekvapením však je, že režisérka strieda časové obdobia a geografické územia natoľko slobodne, až sa v tom divák občas stráca.

Prvým sklamaním je, že sa z filmu nedozvieme nič o Mariinom živote v Poľsku pred jej príchodom do Paríža. Režisérka vyhradila aspoň malý priestor na zobrazenie jej vzťahu k matke, ktorá zomrela, keď bola Marie ešte mladá. Jej smrť ju veľmi zasiahla a bola aj príčinou toho, že sa neskôr z katolíčky stala agnostičkou.

Režisérke sa vynikajúco podarilo vystihnúť charakter a osobnosť Sklodowskej ako vedkyne. Zdieľať

Úvod filmu je inak preplnený tými najtypickejšími obrazmi Paríža, jeho ulíc, striech a, samozrejme, vysvietenej Eiffelovej veže. Režisérka by urobila lepšie, keby chudobný a studený byt poľskej imigrantky nemal z okna výhľad priamo na parížsku dominantu.

Taktiež zoznámenie Sklodowskej s jej budúcim manželom je ako vystrihnuté z americkej romantickej komédie. Vrazia totiž do seba na ulici a pri tej príležitosti jej z ruky vypadne kniha, ktorá upúta Pierrovu pozornosť. Takýchto romantických „must have“ momentov nachádzame vo filme viacero a okrem toho, že pôsobia sladko a nepresvedčivo, odvádzajú pozornosť od toho, čo je vo filme najdôležitejšie.

Režisérke sa vynikajúco podarilo aspoň jedno vystihnúť – charakter a osobnosť Sklodowskej ako vedkyne a jednej z najvýnimočnejších žien histórie. Obsadenie Sama Rileyho do úlohy jej manžela bola tiež veľmi dobrá voľba.

Marie Curie z filmu vychádza ako cieľavedomá, praktická a realistická žena, ktorá opúšťa rodné Poľsko a prichádza do Paríža, aby mohla študovať. Sklodowska túžila po úspechu a verila, že tvrdou prácou sa jej to podarí. Jej sústredenosť na cieľ, koncentrácia a sebavedomie boli to najpresvedčivejšie na celom filme.  

Je zrejmé, že Marie Curie si bola vedomá svojich schopností a bola na ne právom hrdá. Nepotrebovala sa skrývať za plecia svojho manžela a rovnako nechcela, aby sa niekto zviezol na jej úspechu. Vyžadovala rešpekt a uznanie, pretože vedela, že si ho zaslúži.

Zo všetkých scén, ktoré sa na plátne odohrali medzi manželmi Curieovcami, je najvydarenejšia tá, kde Marie v hádke vyčíta Pierrovi jeho prejav pri preberaní Nobelovej ceny. Má totiž pocit, že tam dosť nevyzdvihol jej zásluhy a išiel si len užiť svojich päť minút slávy. 

Ona sa v čase odovzdávania nemohla na preberaní zúčastniť, pretože bola po pôrode. Vidíme, ako ju úloha matky a ženy v domácnosti proti jej vôli vrhá do tieňa jej manžela. A to bola pozícia, s ktorou nebola stotožnená. 

Je zrejmé, že Marie Curie si bola vedomá svojich schopností a bola na ne právom hrdá. Zdieľať

Dej filmu sa zameriava aj na negatívne dosahy rádia na zdravie oboch manželov. Sklenenú skúmavku s rádiom žiariacu nazeleno nosí Marie všade so sebou a pripomína tak trochu Froda s jeho prsteňom.

Inzercia

Keď Pierre nešťastnou náhodou umiera pod kolesami koča, jeho smrť Sklodowskú hlboko zdrvila. Vo filme však jej slzy nevyznievajú úprimne. Najemotívnejší prejav, ktorý má o svojom manželovi, prednesie až po jeho smrti. Aby sa vzápätí vrhla do náručia jeho mladého asistenta. Hoci Sklodowska prežila v skutočnom živote takýto románik, vo filme pôsobí skôr ako nevydarený vtip.

Satrapi by v každom prípade urobila lepšie, keby sa film nesnažila nasilu tlačiť do osobnej a intímnej roviny a rozvíjať v ňom za každú cenu tému osudovej lásky.

Ďalšou perlou režisérky, inak rodenej Iránčanky, je záľuba v téme migrácie. Ani v tomto filme si neodpustila mimoriadny dôraz na neprijatie, ktorému Sklodowská vo Francúzsku čelila vzhľadom na svoj milenecký pomer a zahraničný pôvod. Hoci zobrazené situácie môžu mať reálny základ, istá preexponovanosť svedčí viac o osobnej zaujatosti režisérky. 

Rovnako prekvapujúce sú aj zábery na špiritistické seansy, na ktorých sa zúčastňoval Pierre Curie. Duchárske a vizionárske zostrihy sú vo filme spojené s pôsobením rádia. Majú zrejme za cieľ pôsobiť mysticky, fantazijne či umelecky, no len znižujú celkovú úroveň filmu a posúvajú ho od kvalitnej biografie do celkom inej roviny.

Režisérka sa vo filme pokúsila aj o objektívny pohľad na Sklodowskej objav. Viaceré pohľady do budúcnosti, ktorými je dej prešpikovaný, ukazujú využitie jej poznatkov napríklad v medicíne. Nechýbajú však ani zábery na katastrofy, akými boli Hirošima či Černobyľ. Satrapi si opäť neodpustila idylické scény a pohľady na slnkom zaliate mesto plné šťastných, spokojných a nič netušiacich ľudí.

Duchárske a vizionárske zostrihy znižujú celkovú úroveň filmu a posúvajú ho od biografie do celkom inej roviny. Zdieľať

Vrcholom cynizmu je scéna s umelo vytvoreným mestom uprostred americkej púšte, ktoré slúži na to, aby si návštevníci mohli za poplatok naživo pozrieť následky atómového výbuchu. Zábery sú také realistické, že v kontexte Sklodowskej objavu vyznievajú až morbídne. Podporuje to aj fakt, že hneď nasledujúca scéna zachytáva Marie, ako do seba hrkne jeden pohárik. Divák má v tej chvíli chuť urobiť to isté. Táto scéna s pohárikom sa zopakuje aj po zábere na katastrofu v Černobyle.

Záver filmu sa snaží niesť v ako-tak pozitívnom duchu. Sklodowska veriaca jedine v „ľudskosť a progres“ sa na naliehanie svojej dcéry Irene vydáva s pojazdným röntgenom na front, kde počas jednej scény v nemocnici dáva zranenému vojakovi bozk na čelo. Vyznieva to, ako by sa takýmto spôsobom chcela ospravedlniť všetkým, ktorým jej objav nejako ublížil.

Režisérka sa vyhýba akémukoľvek hodnoteniu. Na záver filmu necháva zaznieť z úst Pierra výrok o tom, že Marie len hodila kameň do vody. Nie je zodpovedná za vlny, ktoré spôsobil. Divák sám nevie, či považovať Curie skôr za vrahyňu alebo liečiteľku. A asi to ani nie je dôležité. V každom prípade si z kina odnesie obraz výnimočnej ženy, ktorej vášeň pre prácu a nezlomné odhodlanie dokázali veľké veci.

Film Radioactive nie je úplne romantický a nie je ani úplne biografický. Skôr niečo medzi tým. Vzhľadom na dnešnú ponuku kín je to však stále celkom dobrá voľba. 

Odporúčame