Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
14. september 2015

Môj maliar a vojna (Expedícia Európa)

Pravdepodobne poznám jediného umeleckého maliara na svete, ktorý je napevno zamestnaný v atómovej elektrárni. Mám ho rád, lebo vždy tak žiaril šťastím. Aleksandr Uglov je Ukrajinec, jeho elektráreň je najväčšia v Európe. 14929928334_94cfbc7cbe_ob.jpg V jeho pracovnej ...

Môj maliar a vojna (Expedícia Európa)

Pravdepodobne poznám jediného umeleckého maliara na svete, ktorý je napevno zamestnaný v atómovej elektrárni. Mám ho rád, lebo vždy tak žiaril šťastím. Aleksandr Uglov je Ukrajinec, jeho elektráreň je najväčšia v Európe.

V jeho pracovnej zmluve je zakotvené, že každý pracovný deň od 7:00 do 16:15 maľuje pre atómovú elektráreň, zväčša dary rôznym delegáciám. Jeho motív je nevďačný, pretože tých šesť reaktorov je až na číslovanie dokonale identických. Saša ich len zriedkakedy maľuje zblízka, zväčša ich umiestni do pozadia, v popredí sú vtáky alebo stromy, obilné pole alebo tulipánový záhon, elektrické stĺpy, nočné paneláky alebo pustatina na okolí, veľmi často obrovská priehrada na Dnepri s plachetnicou, jesenné lístie, labuť v rozlete, osamelý rybár, za súmraku alebo v rannej hmle alebo za súmraku na snehu.

Zoznámil som sa aj s jednou zo siedmich speváčok, ktoré pracujú pre elektráreň. Nataša už odspievala 15-tisíc koncertov, medzi nimi však nebol ani jeden, kde by v publiku chýbali ľudia z atómovej brandže. Skamarátil som sa len so Sašom. Obrazy, ktoré tento zákazkový umelec maľuje po 16:15 hodine, visia v 20 krajinách. Portrétoval ma lichotivo, ako kráľa básnikov s puškinovskou iskrou. „Osud ma má rád,“ povedal raz Saša o sebe, „hoci vlastne nemám žiadny talent.“ Prvýkrát, odkedy je vojna, som sa bol uňho pozrieť.

Sašovo mesto Energodar je juhoukrajinskou dvojičkou Pripjatu, satelitného mesta v černobyľskej zóne smrti. Mesto je mladšie než ja, mnohí Energodarčania sú mladí, vzdelaní, majetní, promiskuitní, mnohí sympatizujú s proruským separatizmom. V roku 2014 došlo v blízkosti atómovej elektrárne, tohto srdca ukrajinského zásobovania elektrinou, minimálne k jednému konfliktu. Hotová nočná mora, najvyššie napätie v tomto párty meste, na príjazdoch nonstop strážené cestné závory.

Saša sa na prvý pohľad nezmenil. Jemné črty, bruško, srdečnosť, s akou vždy špeciálne pre mňa kupuje šľahačku do kávy. Jeho ateliér sa nenachádza v jadrovom reaktore, ale na radnici Energodaru. Ešte stále má olejomaľbu, na ktorú som mu svojho času na jeho prosbu zapózoval, vizionár v ľahkom letnom plášti na skale, olemovanej vodnou penou. Saša sa ma opatrne opýtal, či ma neuráža, že tú vec si chcel kúpiť homosexuál zo Záporožia. Ale kdeže. Skôr ma uráža, že záujemca tak dlho zjednával cenu, až si Saša obraz radšej ponechal.

Inzercia

Atómka nemá v týchto časoch žiadne objednávky, rozpráva, „ale tak či tak mi už nenapadá žiaden nový uhol pohľadu na reaktory“. Zato teraz prijíma aj objednávky na internete. Niekto z Ameriky a „jedna niekdajšia Ruska z Emirátov“ čosi kúpili, jeden Poliak si dal spraviť portrét manželky a milenky. Obe ženy si Saša takmer zamenil. „Výstavy momentálne nerobím. Obávam sa, že sa ma začnú vypytovať na politiku.“ O Sašovom postoji k politike nemám ani najmenšiu predstavu. Z etnického hľadiska je spolovice Rus a spolovice Ukrajinec, čo na Ukrajine neznamená vôbec nič. On sám vraví, že vlani prilepil na dvere svojho ateliéru lístok: „Tu sa o politike nehovorí.“

Po tom, čo sme si pokecali v ateliéri, ma Saša odvezie svojím novým Peugeotom. S úsmevom spustí svoj plnoelektronický kryt celkom zasklenej strechy: „Predminulé leto, keď ešte patril k Ukrajine, sme si takto s deťmi jazdili Krymom, kukali sme z auta na kopce.“ Išli aj do Poľska, kde natrafili na les, ktorý bol kvôli krádežiam dreva strážený videokamerami. Saša hovorí, že to by si mala Ukrajina vziať za vzor. Peugeot by si už teraz nemohol kúpiť, „život je oveľa tvrdší“.

Napokon sa predsa rozhovorí aj o politike: „Vojna pokračuje, ale zatiaľ bez pohybov.“ A ty, Saša, kde stojíš? „Nie som žiaden patriot, ale nechcem žiť v Rusku.“ Namietnem: „Asi by ste nežili v Rusku, ale v medzinárodne neuznanom odštiepeneckom útvare.“ „Áno, ako v klietke.“ Saša je len rád, že svojho najstaršieho syna uchránil pred možným narukovaním na front. „Chlapec začal študovať v Poľsku. Nemyslím si, že sa vráti, to ani nechcem. Na Ukrajinu už neverím.“

Martin Leidenfrost

Ilustračné foto: flickr.com (CC BY 2.0)

Odporúčame

V internetovej demokracii (Expedícia Európa)

V internetovej demokracii (Expedícia Európa)

V jednej z veľkých svetových ekonomík beží veľký experiment: strana, ktorá obsadzuje štvrtinu parlamentných kresiel, tvrdí, že chce určovať svoj „ne-program“ pomocou hlasovania členov. beppe.jpg Beppe Grillo (Flickr.com) Strana sa volá „Hnutie Piatich Hviezd“. Jej zak...

Rakúsky ekonóm: Hrozí nám kolektívna samovražda

Rakúsky ekonóm: Hrozí nám kolektívna samovražda

Christof Zellenberg vyše 15 rokov pracoval pre Deutsche Bank ako riaditeľ divízie privátneho bankovníctva pre strednú a východnú Európu so sídlom vo Viedni. V roku 2003 založil a odvtedy vedie Europa Institut vo Viedni, ktorá sa zaoberá ekonomickými a spoločenskými otázkami. V súčasnosti sa zaoberá ...

Ako prežiť sedemnásť rokov doma s deťmi

Ako prežiť sedemnásť rokov doma s deťmi

Toto leto sme odštartovali verejnú diskusiu o rodičovskej dovolenke. Niektoré ženy sa vyslovujú za rýchly návrat do práce, iné podporujú model, že pracovať sa dá aj popri deťoch. A potom sú tu ženy, ktoré sa rozhodli, že ostanú s deťmi doma a nebudú pracovať. Prinášame rozhovor s Gabrielou Jankovou,...