Spoločnosť Dovolenka 03. júl 2020

Koronavírusová dovolenka Vlakom do Chorvátska alebo radšej domáce retro?

Eva Čobejová
Eva Čobejová

V stredu vyrazil vlak plný dovolenkárov z Prahy cez Bratislavu do Rijeky. Tam ho osobne vítal šťastný chorvátsky minister.

V stredu vyrazil vlak plný dovolenkárov z Prahy cez Bratislavu do Rijeky. Tam ho osobne vítal šťastný chorvátsky minister.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Eva Čobejová

Vlakom do Chorvátska alebo radšej domáce retro?
Zemplínska šírava - stredisko Kaluža. Jún 2020. FOTO - Pavol Kováč

A pri tejto výnimočnej jazde boli prítomné aj kamery. Prví cestovatelia pred nimi opisovali svoje zážitky z cesty, ako keď sa zo svojich exotických ciest vrátili Zikmund a Hanzelka.

Pod článkami o prvých odvážlivcoch z dovolenkového vlaku sa to však priam hemžilo nenávistnými poznámkami. Ale aj neskrývanými obavami, že nám sem po návrate donesú ako suvenír koronu. Vlak, ktorý bude pravidelne voziť Čechov a Slovákov dole k moru, už má aj neoficiálne meno Koronajet.

Záujemcov je dosť, lebo dovolenka pri mori sa aj u nás už berie pomaly ako základné ľudské právo. Vraj až 75 percent Slovákov chce ísť v lete k moru.

Zemplínska šírava – stredisko Kaluža. Jún 2020. FOTO – Pavol Kováč

Počet nakazených v Chorvátsku stúpa a nedá sa vylúčiť, že sa hnusoba zanesie aj do letovísk. Nie je vylúčené, že o chvíľu tie vlaky k moru budú ešte lacnejšie alebo po nás chorvátske ministerstvo turizmu bude posielať rovno lietadlá, ako posielali Rakúšania pred krátkym časom lietadlá po rumunské a bulharské opatrovateľky.

Už dnes sa odporúča, aby sme ani pri mori príliš často neskladali rúška, aby sme dodržiavali odstup a nezabudli si ani na dovolenke často umývať ruky.

Všetko visí vo vzduchu. Najmä očakávania, že príde druhá vlna korony.Zdieľať

Pri mori s nami budú však aj cudzinci, ktorí si žiadne rúško nedajú, a celkovo sa ľudia zrejme budú na dovolenke správať oveľa uvoľnenejšie ako doma. Úzkostnejšie typy to nemusia dobre znášať, najmä ak čísla nakazených budú stúpať.

A môže sa prihodiť aj to, že opäť zasadnú naši epidemiológovia a hygienici – a dovolenkári pôjdu po návrate do karantény. Zrejme už nie povinne do Gabčíkova a iných vychytených destinácií, ale možno bude treba povinne zostať pár dní doma.

Všetko visí vo vzduchu. Najmä očakávania, že príde druhá vlna korony.

Zemplínska šírava – stredisko Kaluža. Jún 2020. FOTO – Pavol Kováč

Je to vlastne tak trochu retro v tomto roku. Aj za socializmu sa dalo ísť len do „bezpečných krajín“. Teda do krajín, odkiaľ človek nemohol emigrovať a kde nemohol zistiť, ako reálne funguje „zahnívajúci kapitalizmus“. Už Juhoslávia bola v kategórii nie celkom bezpečných krajín, lebo sa odtiaľ dalo ľahšie ujsť. A kto chcel exotiku a mal peniaze, mohol ešte na Castrovu Kubu.

Dovolenkovať doma je dnes možno aj čosi ako vlastenecký počin. Nepriniesť zo sveta domov koronu a podporiť tunajší cestovný ruch. Človek tak môže prispieť k tvorbe pracovných miest, k väčšiemu obratu tunajších reštaurácií či penziónov, k prosperite chudobnejších regiónov. A popritom spoznať pamiatky, hrady, múzeá, starobylé kostoly, oživiť ich prevádzku a upevniť svoj vzťah k tejto krajine.

Zemplínska šírava – stredisko Kaluža. Jún 2020. FOTO – Pavol Kováč

Ale treba byť opatrný, keď nám politici budú podsúvať tento druh vlastenectva, vychvaľovať ho, vnucovať – a pritom sami ufujazdia na jachty či do drahého hotela v Dubaji. A nie je dobré ani rozhodovať sa zo strachu a cítiť sa potom niekde na Domaši ako obeť epidomiológov.

Je fajn, keď sa pre tento vlastenecký počin rozhodneme sami, z vlastného presvedčenia. Chcem dovolenkovať doma, lebo sa mi to zdá ako najlepšie riešenie, ako zmysluplné rozhodnutie.

Zemplínska šírava – stredisko Kaluža. Jún 2020. FOTO – Pavol Kováč

Keď sa rozhodneme pre domácu dovolenku, všímajme si krajinu, v ktorej žijeme. Všímajme si napríklad honosné hotely, ktoré si zavesili pri dverách ceduľku, že ich zaplatili eurofondy, a rozmýšľajme, ako sa asi cítili tí, ktorí sa zadlžili a šetrili, lebo nemali žiadneho vybavovača, a tak žiadne granty nedostali. Lebo téma eurofondov, ktorými budeme nasledujúce mesiace a roky zasypaní, sa opäť oživí.

Odporúčam aj opýtať sa alebo zistiť si, komu patrí penzión či hotel, v ktorom bývate. Možno vás prekvapí, koľko bývalých politikov, privatizérov, štátnych úradníkov uspokojilo svoju túžbu mať vlastný hotel či penzión. Nebol to len Kočner, kto vo vlastných hoteloch hostil svojich kamošov a svoje sudkyne.

Často vidíte v týchto hoteloch drahé zariadenie, materiály, ale nedbanlivo upratané izby.Zdieľať

Ale všimnime si aj to, že keď sa k niečomu človek dostane ľahko (napríklad cez tie eurofondy alebo čudnú privatizáciu), tak si to aj málo cení. Často vidíte v týchto hoteloch drahé zariadenie, materiály, ale nedbanlivo upratané izby, škaredé obrazy na chodbách, nudnú ponuku na jedálnom lístku či povýšenecký personál, ktorý si neváži nielen hosťa, ale ani majiteľa podniku. Naopak, podnikateľ, ktorý sa k svojmu biznisu dostal oveľa ťažšou cestou a nemá až také luxusné vybavenie, vás srdečne víta, snaží sa, aby ste sa cítili čo najlepšie a vrátili sa.

Zemplínska šírava – stredisko Kaluža. Jún 2020. FOTO – Pavol Kováč

A poobzerajme sa aj po krajine. Ako často vidíme krásny hotel s bazénom, zastrihnutými tujami či krušpánmi, ale za jeho plotom je burina, neporiadok a ošarpané búdy, lebo o to sa už nemá kto starať.

Iste, mnohých nás bude hnevať, aká spustnutá je ešte stále naša krajina, aká je zanedbaná a aká amatérska je turistická prevádzka.

A treba sa naučiť vnímať aj tú nenaleštenú prírodnú krásu. Zdieľať

Ale aj toto môže mať svoje čaro. Vyleštené rezorty či turistické oblasti, kde všetko dokonale funguje, všetko je malebné, upravené, útulné a prispôsobené potrebám a očakávaniam dovolenkárov, už môže aj nudiť.

Najmä u nás na východe môžeme ešte zažiť krajinu, ktorá nie je nachystaná na to, aby ju obdivovali turisti. Je v nej veľa divokosti aj drsnosti. Ale môže uchvátiť viac ako nablýskaný rezort pri mori. Stačí mať dobre otvorené oči. A vnímať tú nenaleštenú krásu. Je jej tu dosť.

Koniec vlasteneckej výchovy.

Zemplínska šírava – stredisko Kaluža. Jún 2020. FOTO – Pavol Kováč

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0