Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
01. júl 2020

Školy a korona

Júnový návrat sa oplatil, pandémia môže urýchliť zmeny vo vzdelávaní

Koronakríza sa ukázala pre školstvo aj ako príležitosť. Základné školy si môžu od septembra vyskúšať nový systém výučby.

Júnový návrat sa oplatil, pandémia môže urýchliť zmeny vo vzdelávaní

Ilustračné foto – TASR/Erika Ďurčová

Viac ako 650-tisíc žiakov a študentov si včera prevzalo vysvedčenia za uplynulý školský rok, na ktorý budú pre koronakrízu spomínať ešte dlho.

„Nebolo to ľahké. Ani pre žiakov, ani pre učiteľov. Ďakujeme za to, ako ste spolu s nami zvládli tieto náročné časy,“ napísal v posledný deň školského roka na svojom Instagrame minister školstva Branislav Gröhling.

Keď sa v polovici marca zatvárali školy, viacerí učitelia, žiaci aj rodičia si mysleli, že o dva-tri týždne budú opäť fungovať v klasickom režime. Koronavírus však zavrel školy na takmer tri mesiace a niektoré aj na dlhšie. Väčšina detí z druhého stupňa sa medzi spolužiakov a učiteľov vrátila len na posledné dni alebo iba po vysvedčenia.

Ešte v marci sa zrušilo testovanie deviatakov, neskôr aj ústne maturity a prijímačky na stredné školy. Mnohí vysokoškoláci museli zvládnuť skúšky či obhajoby záverečných prác pred obrazovkou počítača.

Školstvo má vďaka koronakríze za sebou skúsenosť ako nikdy predtým. Veľká časť žiakov, učiteľov, ale aj rodičov si musela zvyknúť na dištančnú formu vzdelávania. Postupne všetci zisťovali, v akej forme a intenzite je správne realizovať online výučbu, aké prináša výhody či úskalia. Niektorí sa s tým dokázali popasovať rýchlo, inde s vyučovaním na diaľku museli zainteresovaní zápasiť.

Pozastavené učenie v školách komplikovalo situáciu najmä rodičom menších detí, ktorí museli ostávať doma a okrem vlastných povinností riešiť aj úlohy so svojimi školákmi.

Vznikali mnohé nápady, manuály, inšpirácie, tipy a konkrétne aktivity, ktoré mohli pri vyučovaní v koronakríze pomôcť. Väčšinu z nich vymysleli kreatívni učitelia či rodičia, ktorí nechceli čakať na pokyny zhora, ale flexibilne zareagovali na vzniknutý stav a vďaka internetu mohli svoje nápady rýchlo šíriť medzi ostatných. Učitelia, žiaci aj rodičia si tak pomáhali navzájom.

Napriek všetkým problémom môže byť táto skúsenosť do budúcna pre naše školstvo veľkým prínosom.

„Situácia, počas ktorej sme zažili online učenie, nám ukázala, že ani klasické a ani digitálne vzdelávanie nie je stopercentne dokonalé, ale potrebujeme mix týchto prístupov,“ povedal začiatkom mája v rozhovore pre Postoj minister školstva Branislav Gröhling. „Viem si preto predstaviť, že by aj v budúcnosti mohli školy využívať trebárs televízne vzdelávanie a najmä starší žiaci by sa niekoľko hodín do týždňa učili týmto spôsobom.“


Ilustračné foto: TASR/Radovan Stoklasa

Návrat bol dobrý nápad

Bolo jasné, že hoci sme v uplynulých mesiacoch mohli vidieť mnoho pozitívnych príkladov online výučby, klasické vzdelávanie nedokáže nič plnohodnotne nahradiť. Aj preto s postupným potlačením šírenia vírusu a uvoľňovaním opatrení rástol od mája tlak na znovuotvorenie škôl.

Hoci premiér Igor Matovič na začiatku apríla avizoval, že deti sa do škôl určite v tomto školskom roku nevrátia a dlho bol vo svojich vyjadreniach opatrný aj minister školstva, nakoniec predsa len 1. júna mohli žiaci prvého stupňa a piateho ročníka zasadnúť do lavíc dobrovoľne a za prísnych hygienických podmienok. Otvorili sa aj materské školy.

Zaznievali kritické hlasy, že návrat do škôl na pár týždňov v závere školského roka nie je dobrý nápad. Učitelia, ktorých sme pred prvým júnom oslovili, to však uvítali. Potvrdili nám to aj po mesiaci strávenom opäť medzi svojimi žiakmi.

„Najprv som si nevedela predstaviť, ako to bude fungovať a či to zvládneme,“ priznáva učiteľka Zuzana Kičurová, ktorá učí na prvom stupni v obci Jarabiná v okrese Stará Ľubovňa. Hovorí, že sa obávala toho, ako deťom vysvetlia, že sa nemajú stretávať so žiakmi z iných tried a dodržiavať všetky hygienické pravidlá. „Nakoniec sme nezaznamenali žiaden problém, niektoré deti dokonca nosili rúška aj vtedy, keď nemuseli.“

I keď v škole nemali počas júna klasické vyučovanie, napriek tomu mal podľa nej návrat zmysel. Prvé dva týždne totiž so žiakmi doťahovali veci, ktoré im počas dištančného vyučovania robili problém, a postupne opakovali a upevňovali vedomosti.

„Nie je to dokonalé, v niektorých ročníkoch sme nestihli prebrať všetko predpísané učivo, ale aj tento krátky čas nám pomohol a myslím, že v septembri budeme môcť bez problémov nabehnúť na klasický vyučovací režim,“ hodnotí. Posledné dva týždne školského roka strávili prevažne voľnejšími aktivitami a spoločnými hrami.

Do školy sa podľa jej slov postupne vrátila veľká väčšina detí, mnohým chýbali najmä kamaráti. Odbremenilo to aj mnohých rodičov. „Keď som sa detí pýtala, kto sa tešil z otvorenej školy najviac, povedali mi, že ich rodičia,“ dodáva s úsmevom.

Rovnako kladne vníma júnové obnovenie vyučovania aj Helena Jánošíková, riaditeľka bratislavskej Spojenej školy sv. Rodiny. „Malo to význam jednak z hľadiska vedomostí aj socializácie,“ hovorí. „Deti si zopakovali učivo a pedagógovia dovysvetlili to, čo bolo potrebné. Už predtým som bola toho názoru, že školy sa mohli otvoriť aj o niečo skôr.“

Podľa nej nikto z kolegov nemá pocit, že by šiel po prázdninách do septembra s príliš veľkým sklzom. „Takisto deti uvítali, že sa do školy mohli vrátiť. Od 15. júna, keď sa základné školy otvorili pre všetkých, prišli k nám takmer všetci.“

Inzercia

Učiteľ prvého stupňa na základnej škole v Trstenej Peter Pallo tvrdí, že prvé dni po nástupe boli veľmi náročné. „Na konci prvého týždňa som sa sám seba pýtal, aký to má význam,“ priznáva učiteľ.

„Deti prišli nastavené ako po prázdninách, stratili návyky na pravidlá, ktoré treba v škole dodržiavať. Počas korony vstávali neskôr, nemali pravidelný režim ani kolektív okolo seba a to všetko sa prejavilo. Musel som ich ,dávať do laty‘, no neskôr to už bolo lepšie.“

Nakoniec si podľa vlastných slov vyhodnotil, že jún v škole mal význam, pretože inak by boli deti bez školy viac ako šesť mesiacov. Štyri týždne, ktoré mali k dispozícii, využil najmä na stmeľovanie kolektívu, učenie bolo skôr „freestylové“. „Učenia sme už nemali veľa, prešli sme hlavne na zážitkové aktivity,“ povedal Pallo. „Podľa mňa sa mohlo vyučovanie obnoviť v skoršom termíne aj pre druhý stupeň, pretože deťom už kolektív veľmi chýbal.

Znovuotvorenie škôl, hoci len na mesiac, bolo samo osebe určite pozitívnym riešením. Negatívnym javom však bolo, že sa do nich nevrátila veľká časť tých žiakov, ktorí to potrebovali najviac. Mnoho detí z chudobného prostredia, ktoré mali počas korony – v lepšom prípade obmedzený, v horšom žiadny – kontakt so svojimi učiteľmi, sa do nich nevrátili ani v júni. (Na Postoji sme o tom písali tu aj tu).

Šancou aspoň čiastočne dobehnúť učivo môžu byť aj pripravované letné školy, ktoré chce ministerstvo podporiť sumou pol milióna eur. Letné školy sa majú konať v posledných troch augustových týždňoch. K dnešnému dňu rezort školstva v spojitosti s letnými školami eviduje 212 žiadostí. Najviac - 43 škôl - sa zapojí v Prešovskom kraji, zatiaľ čo najmenej - 11 - ich bude v Bratislavskom kraji. Otázkou však je, či sa do nich nezapoja najmä aktívnejšie deti s vysokou motiváciou a chuťou k vzdelávaniu.

V každom prípade, reálny dosah mesiacov bez klasickej školy na tieto deti sa ukáže naplno až v septembri.

Branislav Gröhling v nedávnom rozhovore potvrdil, že jeho rezort pracuje aj na príprave opatrení, ktoré by sa v prípade druhej vlny nákazy mohli uviesť do reality. Mal by byť vytvorený akýsi semafor, podľa ktorého sa školy rozdelia do troch skupín, a pristupovať sa k nim bude individuálne a regionálne, v závislosti od aktuálnej situácie a hrozby nákazy.

„V rámci druhej vlny nechceme školy zatvárať celoplošne. Chceme, aby to bolo na základe konzultácie s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Na všetko toto chceme byť pripravení a chceme to prezentovať na konci augusta,“ povedal v utorok novinárom minister.


Ako vyzeral júnový návrat žiakov po pandémii do jednej z bratislavských škôl. Video: Andrej Lojan

Novinky pre základné školy

I keď koronakríza priniesla nášmu školstvu nemalé komplikácie, z dlhodobého hľadiska môže byť pre vzdelávací systém na Slovensku veľkou príležitosťou. Množstvo rodičov, ktorí boli chtiac-nechtiac vtiahnutí hlbšie do procesu vzdelávania svojich detí, mohlo detailne vidieť, čo všetko sa v škole učí.

O nepružnosti vzdelávacích obsahov či o ich preplnenosti zbytočnými faktami sa hovorí už dlho, no práve koronakríza tento problém zvýraznila a upriamila naň zvýšenú pozornosť.

Šancu na aspoň čiastočnú zmenu prináša okrem korony aj nové vedenie rezortu školstva, ktoré sa nebráni prekopaniu učebného systému a opatrnému testovaniu nových prístupov. Dôkazom toho by mohli byť nové vzdelávacie programy, o ktorých príprave z dielne Štátneho pedagogického ústavu sme ako prví informovali už pred niekoľkými týždňami.

Novinky vo vzdelávacích programoch sa týkajú základných škôl a ŠPÚ ich chce ponúknuť pre školy ako možnosť vyskúšať si nový model rozdelenia učiva. Spočiatku to má byť pomocná ruka pre školy, ktoré nestihli prebrať v tomto školskom roku všetko učivo a v budúcom roku tak budú musieť dobiehať zameškané.

Obsah učiva nebude v novom modeli rozdelený podľa ročníkov, ale v troch vzdelávacích cykloch. Do prvého budú spadať prvé tri ročníky základnej školy, do druhého budú patriť štvrtý a piaty ročník a do tretieho cyklu sa spoja šiesty až deviaty ročník. Obsah učiva by mal byť pružnejší a hodnotenie vedomostí žiaka sa bude diať po dlhšom časovom období.

„Potrebujeme dať deťom väčší priestor, nielen ten ročníkový. Táto koronakríza nám to naplno ukázala. Ohodnotiť ich môžeme až vtedy, keď vyrovnáme individuálne rozdiely a dáme šancu všetkým deťom dosiahnuť, čo dosiahnuť majú. Čas na dosiahnutie cieľov bude väčší a meradlom úspešnosti nemá byť to, či sa stihlo prebrať všetko učivo,“ povedal pre Postoj jeden z tvorcov nových vzdelávacích programov profesor pedagogiky Branislav Pupala. „Učivo si školy budú môcť rozvrhnúť podľa seba a rozdeliť ho podľa potrieb žiakov danej školy. Zachovali sme však pri tom všetko, čo obsahujú aj súčasné vzdelávacie programy. Len dávame školám možnosť, aby si to rozvrhli samy, a postupne budeme prichádzať na to, čo sa dá vyhodiť alebo upraviť.“

Nový model výučby si budú môcť prvé školy vyskúšať už v najbližšom školskom roku. Riaditeľka ŠPÚ Miroslava Hapalová v minulotýždňovom rozhovore pre Denník N potvrdila, že prvé školy už záujem prejavili a rovnako ako Pupala očakáva, že sa prihlásia najmä tie, ktoré mali dlhšie prerušený kontakt so žiakmi, pretože to pre nich bude dôležitý nástroj.

„Ak si nejaká škola povie, že nie je v situácii, aby sa vedela preorientovať na cykly vzdelávania, môže si ako pomôcku do nasledujúceho školského roka prevziať len upravené vzdelávacie štandardy,“ hovorí Hapalová pre Denník N. „Alebo si školy môžu prebrať iba model cyklov, ale vtedy vážne odporúčame, aby prijali aj upravené štandardy. Chcem však podčiarknuť, že pôjde o možnosť, nie o povinnosť. Školy budú môcť pokračovať v zabehnutých spôsoboch, ak budú chcieť. V prípade, že budú chcieť postupovať podľa adaptovaných štandardov, budú sa môcť prihlásiť a dostanú potrebnú podporu.“

Odporúčame