Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
01. júl 2020

Druhá vlna

Amerika zápasí s novými ohniskami koronavírusu 

USA hlásia nové maximá v počte denných prírastkov. S protestami po vražde Georga Floyda to však zrejme príliš nesúvisí.

Amerika zápasí s novými ohniskami koronavírusu 

Pláž v meste Newport Beach v Kalifornii v čase pandémie koronvírusu. FOTO TASR/AP

Situácia vo viacerých krajinách sveta sa opäť zhoršuje. Nové ohniská ochorenia Covid-19 po celom svete vyvolávajú obavy z druhej vlny. Bitúnok v Nemecku, nočné kluby a kostoly v juhokórejskom Soule, trh v Pekingu, nakazené mníšky na východe Chorvátska či baníci v susednom Česku.

S nárastom prípadov už bojuje aj Portugalsko, Ukrajina, Irán, krajiny juhovýchodnej Ázie, štáty Južnej Ameriky na čele s Brazíliou a Čile. A po 24 dňoch sa nákaza opäť vyskytla aj na Novom Zélande.

Zatiaľ čo niektoré vyššie spomenuté krajiny pred časom hlásili potlačenie šírenia koronavírusu a po mesiacoch reštriktívnych opatrení sa postupne vracali k normálnemu životu, v prípade iných možno skôr hovoriť o hrboľatom pokračovaní tej prvej vlny.

Zaujímavým prípadom spomedzi ostatných sú však USA, ktoré v posledných dňoch hlásia najväčšie počty novonakazených od samého začiatku svetovej pandémie. V utorok to bolo viac než 42-tisíc nových prípadov, čím si USA naďalej upevňujú (v absolútnych číslach) svoje prvenstvo v rebríčku krajín zasiahnutých koronavírusom – 2,7 milióna nakazených a vyše 130-tisíc obetí.

Ak bude pokračovať súčasný trend, v USA by podľa hlavného amerického epidemiológa a poradcu Bieleho domu Anthonyho Fauciho mohlo v blízkej dobe pribúdať až 100-tisíc nových prípadov koronavírusu denne. Závisí to podľa neho najmä na dodržiavní epidemiologických opatrení.

V počte pozitívnych prípadov na milión obyvateľov sú Spojené štáty podľa Worldometer na 12. priečke, no v porovnaní s inými krajinami testujú podstatne viac. Nehovoriac o tom, že ide o tretiu najľudnatejšiu krajinu sveta.

Krajina si po vražde černocha Georga Floyda prešla na prelome mája a júna veľkými protestami proti policajnej brutalite v stovkách miest. Hoci v danom období vládli obavy z toho, že s protestami existuje aj riziko ďalšieho nárastu počtu prípadov, napriek tomu sa čísla v krajine vyšplhali k historickým maximám až na konci júna. A viaceré analýzy naznačujú, že protesty tomu nemusia byť na vine.

Čo je za rastom nakazených v USA?

Nárast v počte nových infekcií zaznamenáva väčšina všetkých amerických štátov, predovšetkým na juhu a západe USA, vrátane Floridy, kde sú už sprístupnené pláže, bulváre či otvorené bary. Floridu niektorí odborníci označujú ako nové epicentrum nákazy.

Mapa štátov a území USA zobrazujúca počet potvrdených úmrtí (k 30. júnu 2020). Zdroj: Wikipedia.org

Počty novonakazených sa však zvyšujú najmä v tých štátoch, ktoré rýchlo znovuotvorili svoje ekonomiky. Ohniskom nákazy v krajine sú predovšetkým vnútorné priestory. V štáte Arizona boli identifikované ako hlavný zdroj nákazy práve klimatizované bary.

Pokles nových prípadov koronavírusu zaznamenali úrady v porovnaní s minulým týždňom len v štyroch štátoch, a to v Connecticute, Delaware, New Hampshire a v Rhode Islande.

Kým podľa Bieleho domu ide o vrchol ľadovca zapríčinený zintenzívnením testovania, podľa iných ide stále o podhodnotené čísla. Analytici amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb tvrdia, že skutočný počet infikovaných bude pravdepodobne 10-krát vyšší, než je ten uvádzaný. Nakazených je tak podľa nich už minimálne 20 miliónov ľudí.

I keď administratíva amerického prezidenta slová o komunitnom šírení odmieta, Spojené štáty už vykúpili takmer všetky svetové zásoby lieku remdesivir, ktorý sa používa na liečku koronavírusu. Ten sa dnes na rozdiel od marca šíri najmä medzi mladými ľuďmi vo veku 25 až 35 rokov, ktorí nedodržujú pravidlá sociálneho dištancovania a odmietajú nosiť rúška.

Voči rúškam sa na amerických sociálnych sieťach tiež strhla antikampaň. Okrem toho, že rúško odmieta nosiť aj prezident Donald Trump, podľa Brada Harpera, reportéra z Montgomery Advertiser, ľudia nevnímajú rúška ako niečo, čo môže zachrániť ľudí v ich okolí, ale skôr ako nástroj svojej kontroly, a prirovnávajú ich k náhubkom.

Pritom štúdia Univerzity v Cambridge naznačuje, že ak by každý nosil rúško po celé obdobie trvania pandémie, mohlo by to zabrániť tomu, aby v nasledujúcich 18 mesiacoch prišla povestná druhá vlna koronavírusu.

Podľa poradcu Bieleho domu Anthonyho Fauciho možno v Spojených štátoch očakávať ešte zhoršenie situácie a opätovný nárast obetí. Zatiaľ čo u mladých je nižšia pravdepodobnosť vážneho priebehu ochorenia, sami často nevedia, že sú nakazenými, a môžu tak pôsobiť ako ideálni prenášači.

Inzercia

Grafy zobrazujúce denný nárast počtu potvrdených prípadov nakazených a obetí koronavírusu. Zdroj: Wikipedia.org

V niektorých častiach Texasu a Arizony už dnes jednotky intenzívnej starostlivosti opäť fungujú takmer na plný výkon.

Na to, aby štáty zabránili ochromeniu systému zdravotnej starostlivosti, niekoľko guvernérov opäť sprísnilo karanténne opatrenia a zavrelo niektoré podniky vrátane barov a reštaurácií. Napríklad americký štát Florida v piatok len pár minút po oznámení výrazného nárastu počtu prípadov zakázal konzumáciu alkoholu v baroch. Texas zas nariadil celkové zatvorenie barov a obmedzil kapacitu v reštauráciách zo súčasných 75 na 50 percent. Niektoré mestá tiež zavádzajú povinné nosenie rúšok na verejnosti.

Guvernér Texasu Greg Abbott tiež zdôraznil, že ľudia majú zodpovednosť nosiť rúška alebo inú ochranu tváre, starať sa o svoju hygienu a zostať doma, ak je to možné. Ide pritom o republikánskeho guvernéra, ktorý sa prihlásil k jednému z najskorších znovuotvorení ekonomiky.

Nedávne protesty zatiaľ nevyzerajú ako hlavný zdroj nákazy

Hoci sa nové prípady koronavírusu v krajine zvyšujú, podľa viacerých analýz na tom nemajú signifikantný podiel protesty hnutia „Black Lives Matter“.

Počiatočné údaje uverejnené v polovici júna v časopise Wall Street Journal nezistili v mestách, ktoré boli dejiskom veľkých protestov, výrazný nárast prípadov. Aj nedávny pracovný dokument, ktorý uverejnil Národný úrad pre ekonomický výskum, zistil, že po protestoch nedošlo k výrazným rozdielom v trendoch nárastu ochorenia Covid-19 v okresoch s protestmi a v tých bez nich. Protesty podľa štúdie tiež prinútili ostatných ľudí zostať doma, či už z dôvodu sprievodných násilností, zastavenej premávky, alebo zatvorených prevádzok.

Podľa portálu Vox medzi faktory, ktoré nespôsobili výrazne zhoršenie epidemiologickej situácie, patrí organizovanie protestov vo vonkajších priestoroch, fakt, že väčšina demonštrujúcich boli pomerne zdraví mladí ľudia, ktorí nosili rúška a dodržiavali hygienické odporúčania, ako aj to, že na protestoch neboli veľmi vysoké počty ľudí.

Napriek tomu nemožno popierať, že pri demonštráciách idú ľudia do vysokého rizika šírenia nákazy.  Aj Vox v tomto prípade pripúšťa istú súhru okolností, ale v určitom zmysle aj dávku šťastia. Stále však platí, že viac ako 80 percent kritických prípadov spojených s ochorením Covid-19 sú Afroameričania, ktorí tvorili jadro nedávnych protestov.

Americký prezident Donald Trump počas svojho predvolebného mítingu 20. júna 2020 v Tulse v štáte Oklahoma. Americký prezident si na mítingu uťahoval z pandémie, koronavírus nazýval „Kung flu“. Konanie mítingu vyvolalo viaceré kontroverzie, len minimum účastníkov podujatia malo nasadené rúška, samotný Trump ho tiež nemal. Účastníci mítingu sa navyše museli pri registrácii zaviazať, že jeho organizátori nenesú zodpovednosť za prípadné prepuknutie ochorenia COVID-19 a možné následky. FOTO TASR/AP

Aj kvôli vražde Georgea Floyda sa však pozornosť ľudí podľa prieskumu verejnej mienky inštitútu Pew Research Center odvrátila z koronavírusu na protesty. Čoraz vyšší počet ľudí v Spojených štátoch je tak dnes podľa prieskumu presvedčených, že hrozba nového druhu koronavírusu bola prehnaná. Prevažná väčšina však nedôveruje ani informáciám, ktoré prináša americký prezident Donald Trump.

Republikánski voliči v porovnaní s demokratmi mali oveľa vyššiu tendenciu tvrdiť, že z koronavírusu sa „robila väčšia vec, než v skutočnosti bola“. Prieskum prebiehal v termíne 4. – 10. júna, čiže ešte pred najnovším opätovným nárastom prípadov v štátoch na juhu a juhozápade USA.  

Podľa najnovšieho júnového prieskumu inštitútu Ipsos má pre koronavírus narastajúci problém aj samotný prezident Donald Trump. Toho by jeho demokratický rival Joe Biden, ktorý proti nemu nastúpi v novembrových voľbách, porazil v pomere 47 : 37. Vzhľadom na americký volebný systém sú ešte kľúčovejšie pomery v takzvaných swing states, teda nerozhodných štátoch, kde naposledy Trump porazil Clintonovú, no aj v nich má na začiatku leta Biden presvedčivý náskok. 

Otázkou je, či je to len dočasný jav, v každom prípade Trumpovi poškodilo nielen manažovanie koronakrízy, ale aj jeho reakcia na rasové nepokoje, ktoré vyvolala policajná brutalita. 

Z hľadiska šírenia korony je pre mnohých starosťou aj to, že tento týždeň sa konajú veľké sviatky Dňa nezávislosti. Tradičný americký párty víkend ešte môže pohnúť s beztak stále zhoršujúcimi sa číslami. Ďalší nárast počtu nakazených môže však ďalej posilňovať súčasné nálady voličov a v závere dopomôcť k prekresleniu politickej mapy najmä v tých štátoch, ktoré sú pre Trumpa v novembrových voľbách kľúčové. 

Odporúčame