Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. jún 2020

Varoufakis

Päť rokov gréckeho NIE

Na návšteve v krajine, ktorá sa pred piatimi rokmi sklonila pred EÚ a teraz čaká na 32 miliárd z európskeho balíka.

Päť rokov gréckeho NIE

Janis Varoufakis, foto TASR/AP

Po piatich rokoch od chvíle, keď 61 percent Grékov v dramatickom referende povedalo οχι – nie úspornej politike EK, ECB a MMF, znovu trávim jeden letný deň v Aténach. Už vládnu iné pomery, odrazu chce Európska komisia rozdávať požičané peniaze, Grécko má podľa plánu obnovy po pandémii dostať z európskeho balíka celých 32 miliárd.

Atény aj po tých rokoch zostali rebelské i vznešené. Centrálna štvrť Exarchia, ktorú obývajú anarchisti a migranti, je v noci posiata špinou, zmizol len pouličný predaj transsexuálnych pornovideí. Keď ma v električke smerujúcej k moru jedna dáma pri dezinfekcii svojich rúk omylom postrieka, ospravedlní sa záplavou slov. Mňa to však vôbec neobťažuje; kvapka dezinfekcie od peknej ženy, to je erotika našej doby.    

V roku 2015 to trvalo len niekoľko dní a vtedajší grécky premiér Alexis Tsi­p­ras ustúpil veriteľom  – z „nie“ Grékov o takzvanom „treťom memorande“ urobil Tsipras „áno“. Môj známy Dimitri Papadimitriou, ktorý bol v rokoch 2016 – 2018 za Tsiprasa ministrom hospodárstva a ktorý pre koronu uviazol na svojej katedre ekonómie v USA, mi k tomu napísal: „V skutočnosti je to teraz iné, COVID-19 zohral významnú rolu.“ O roku 2015 mi píše: „V skutočnosti som trocha rozhorčený z veľmi ťažkých a občas úporných rokovaní a z neústupnosti európskeho Severu a MMF.“   

Opäť zájdem pred „Solidarity Center“, ktoré leží pri železničnej stanici Larissa. Práve sa tu rozdáva jedlo chudobným, dve modré plastové vrecká na osobu. Vrátnik okrikuje mlčiacich domácich, ktorí s rúškami na tvárach čakajú na svoj termín, ktorý im bol určený prostredníctvom sms-ky. Potom sa objaví skupina mladých migrantov bez rúšok, vrátnik ich okamžite vpustí dnu.

Čítal som kľúčové dielo o „záchrane Grécka“, „Adults in the Room“, ktoré napísal Janis Varoufakis, v roku 2015 minister financií novej ľavicovej vlády. Varoufakisa považujem za neortodoxného, ale chytrého ekonóma, ktorý dokonca dokázal vziať so sebou na rokovania do Bruselu známeho amerického ekonóma Jeffreyho Sachsa (áno, toho istého Jeffreyho Sachsa, ktorého nenávideli v Juhoslávii a Rusku za jeho šokovú terapiu v 90. rokoch, no Jeffrey Sachs sa medzičasom očistil).    

V prostredí okolo Varoufakisa je to s ekonomickou expertízou o čosi biednejšie, jeho asistentka a jej polodánska asistentka si beznádejne zamieňajú miliardy a milióny: Dostane Grécko 600 miliárd alebo 600 miliónov? 32 miliárd alebo 32 miliónov? Nemajú ani potuchy.  

Fotini Bakadimová, narodená v roku 1981 a od júla 2019 poslankyňa Varoufakisovej strany MeRA25, ma prijíma v pouličnej kaviarni. Táto Aténčanka študovala medzinárodné vzťahy v Bruseli, ako aj dejiny a hudobnú vedu v Aténach, od roku 2015 bola „jeho pravou rukou“. Varoufakisa sprevádza aj v Costa-Gavrasovom sfilmovaní knihy „Adults in the Room“, ako hovorí, „táto postava je úplne ako ja, aj svojím výzorom“, Déjà vu, ktoré prišlo pre ňu „priskoro“. 

Bakadimová stála 3. júla 2015 v zelektrizovaných protestných gréckych masách na námestí Syntagma „a v tom okamihu pochopila, že Alexis ustúpi. Rečnil len päť minút a odišiel. Nepáčilo sa mu to, čo videl“. – „Mal Varoufakis tento pocit tiež?“ – „Nie. Veril, že Tsipras dodrží slovo.“ Bakadimová prišla o jednej či druhej hodine v noci domov. Ráno jej zavolal Varoufakis, že odstúpil. Prečo však potom Gréci Tsiprasa už v septembri opätovne zvolili? „Neexistovala žiadna alternatíva,“ v každom prípade pre nie-voličov, ktorí boli za udržanie eura, „a počet tých, ktorí sa zdržali hlasovania, bol enormný“.  

Inzercia

Odvtedy bola Varoufakisovou asistentkou, ktorú osobne platil. „Podporovala som Varoufakisa počas prípravy DiEM25“, paneurópskeho hnutia založeného spolu so slovinským filozofom Slavojom Žižekom. A že bol o to veľký záujem, videla na jednom festivale vo Francúzsku, „3000 domácich čakalo v daždi, aby si vypočuli gréckeho politika. Títo ľudia neprišli len zo solidarity, ale preto, lebo vedeli, že to isté, čo urobili s Gréckom, hrozí aj Francúzsku“.

DiEM25 však vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 stroskotalo. Svoj dôvod to zaiste malo aj vo výbere spojencov v jednotlivých krajinách. Na Slovensku sa Varoufakis dal do partie s „Inštitútom ľudských práv“, s Alenou Krempaskou a Petrom Weisenbacherom, známym organizovaním Dúhového PRIDE Bratislava. Niežeby o tom grécki voliči čosi tušili, ale to hovorí o Varoufakisovom cite pre spojencov, lepšie odstrašiť potenciálnych voličov už ani nemožno.    

Podpichujem Bakadimovú otázkami, prečo strana svetoznámeho Varoufakisa, mimochodom jedného zo zakladateľov „Progresívnej internacionálny“, nie je úspešnejšia. Grécka odnož MeRa25 nemá žiadne kreslo v parlamente EÚ a len 3,55 percenta v Grécku. „Je to ťažké pre nové strany,“ začne, „dôvera v politiku po referende zmizla“, aj keď „ľudia dnes už neveria, že Varoufakis zatvoril banky a jedáva deti na raňajky“. 

Spýtam sa jej: Môže to súvisieť s tým, že MeRa25 nie je populistická? Jej ostrá kritika migračnej politiky pravicovej gréckej vlády to potvrdzuje: „Skončíme ako väzenská stráž Európy, aby sme dostali trocha peňazí.“ Ich voličov opisuje ako „mladých, 18- až 30-ročných. – „Sú silní predovšetkým vo veľkomestách?“ – „Nie, aj na Korfu napríklad. Nie sme stranou elít.“ – „Vnímajú vás ako stranu elít?“ – „Nie.“

„A čo hovoríte na to, že teraz sú zadarmo peniaze pre všetkých?“ – „To nie je zadarmo, to sa musí zaplatiť naspäť. V komuniké Euroskupiny je už položený základ pre to, aby malo Grécko v roku 2021 primárny nadbytok – takto to nebolo pôvodne stanovené“, a Klaus Regling, riaditeľ Európskeho mechanizmu pre stabilitu, povedal, že „sa to priráta k štátnym dlhom“. Nie, hovorí aktivistka gréckeho „nie“ o päť rokov neskôr, „nezmenilo sa veľa“,  „peniaze zadarmo neexistujú“.

 

 

Odporúčame