Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
26. jún 2020

Ženy v umení

Nesmrteľná Beatrice inšpirovala mužov k hľadaniu vlastnej cesty

Dante Alighieri na jej počesť vytvoril dva literárne klenoty a Dante Rossetti zas sériu jedinečných obrazov. Čím umelcov priťahovala Beatrice Portinariová? 

Nesmrteľná Beatrice inšpirovala mužov k hľadaniu vlastnej cesty

Dielo s názvom Pozdrav Beatrice od Danteho Gabriela Rossetti z roku 1859. Zdroj: National Gallery of Canada, Ottawa.

Florencia v časoch Danteho Alighieriho ešte nebola tou krásnou toskánskou metropolou s Brunelescchiho kupolou týčiacou sa nad horizontom či s Michelangelovou sochou Dávida tróniacou na námestí Piazza della Signoria.

V trinástom storočí bola Florencia jedným z mestských štátov zmietajúcich sa vo vzájomných bojoch a konfliktoch. Patril k nim aj spor o moc medzi cisárom a pápežom, v ktorom sa mesto priklonilo na stranu pápežovi verných guelfov.

Mladý Dante Alighieri zastával v meste verejnú funkciu a bol zapísaný v cechu lekárov a lekárnikov. Už ako mladý začal písať svoje prvé verše a jeho ranú tvorbu ovplyvnila dvorská kultúra, ktorá na toto územie prenikla z francúzskeho Akvitánska.

Výraz „dvorská láska,“ na označenie vzťahu medzi mužom a ženou, prvýkrát použil Gaston Paris v roku 1883 v článku o románe Le Chevalier a la charrette od Chrétiena de Troyes. Ide o známy príbeh opisujúci zakázanú lásku lady Guinevery a rytiera Lancelota na dvore kráľa Artuša.

V lyrickej poézii bola dvorská láska chápaná ako cudzoložný vzťah a básne boli prostriedkom milostného dvorenia vydatej dáme. V istom zmysle kopírovali feudálny vzťah pána a vazala, kde žena v úlohe panej mala právo trápiť muža svojimi nárokmi, rozmarmi  a požiadavkami.

Beatrice mala zásadný vplyv na to, že sa z mladého básnika stal literárny velikán usilujúci o prerod v lepšieho človeka. Zdieľať

Cieľom tejto hry bolo vyskúšať vernosť a oddanosť rytiera, a tým ho vlastne formovať a zušľachťovať. Úlohou ženy bolo byť mužovou vychovávateľkou a morálnym kompasom, a tak ho inšpirovať k nezištnej službe slabším a k osobnému rastu. Tieto pozície boli pritom obojstranne chápané a prijímané.

Dante Alighieri však nebol len povrchným hlásateľom a napodobňovateľom rytierskych ideálov. Beatrice Portinariová, ako vydatá žena, preňho nebola iba nedosiahnuteľným objektom túžby. Práve ona mala zásadný vplyv na to, že sa z mladého a vášnivého básnika stal literárny velikán, ktorý sa usiloval o prerod v lepšieho človeka.

Isté pohŕdanie voči čisto fyzickej a bezuzdnej láske demonštroval Dante na príbehu Paola Malatesty a Francescy Riminiovej, ktorý opisuje vo svojej Božskej komédii. Ich cudzoložný vzťah sa prebudil práve pri čítaní spomínaného románu Le Chevalier a la charrette. Za porušenie manželskej vernosti necháva Dante oboch trpieť v spoločnom objatí, unášaných víchricou v druhom kruhu Pekla.

Z dievčaťa symbolom

Beatrice Portinariovej sa podarilo dosiahnuť pravý opak. Zo skromných záznamov o jej živote vyplýva, že bola dcérou florentského mešťana Folca z rodu Portinariovcov a Cilie Caponsacchiovej. Folco Portinari bol zapísaný v registri väčších florentských cechov medzi hodvábnikmi. Rodina pochádzala z mesta Fiesole. Folco mal štyri slobodné a dve vydaté dcéry, medzi ktoré patrila aj Beatrice ako manželka Simona de Bardi. Umrela však náhle a veľmi mladá, a to 19. júna 1290, vo veku nedožitých dvadsaťštyri rokov. Jej hrob sa nachádza v kostole Santa Margherita de' Cerchi vo Florencii.

Dante Alighieri opisuje, že sa s ňou prvýkrát stretol ako deväťročný. Druhé stretnutie sa uskutočnilo po ďalších deviatich rokoch. Keďže Dante vo svojom diele často používa číselnú symboliku a s Beatrice zámerne spája číslo deväť, považované za božské či zázračné číslo, nemôžeme tieto údaje brať doslovne.

Beatrice urobila na Danteho dojem, ktorého silu a hĺbku ukázali až neskoršie diela vytvorené na jej počesť. Zdieľať

Ich vzájomné vzťahy sa zrejme obmedzovali na výmenu formálnych pozdravov na ulici, v kostole, na svadbách, pohreboch či pri iných príležitostiach, ktoré ponúkal rušný florentský život. Aj z týchto krátkych stretnutí však môžeme usúdiť, že Beatrice urobila na Danteho dojem, ktorého silu a hĺbku ukázali neskoršie diela vytvorené na jej počesť.

Beatrice je prítomná v každom riadku jeho knihy a všetko, čo sa tam dočítame, má nejaký vzťah k nej. Kým v Novom živote nesie typické rysy „trubadúrskej panej“, ktorá je idealizovaná a nedosiahnuteľná, tak v Božskej komédii sa už stretávame s Beatrice ako nadpozemskou bytosťou a sprievodkyňou nebeským rajom.

Novom živote nachádzame odkazy na stredovekú symboliku vlastných mien. Pomenovať niekoho alebo niečo znamenalo vykonať akt mimoriadnej sily, pretože meno malo úzky vzťah s osudom osoby, ktorá ho nosí. Meno Beatrice znamenalo „blažená“ či „blahoslavená“. Dante tým poukázal na  podstatu jej osobnosti stvorenej pre večný život v blaženosti.

Správa o jej smrti básnika hlboko ranila. Dôvod jej náhleho odchodu poeticky videl v jej priveľkej kráse a cnosti, ktorú sám Stvoriteľ túžil mať čo najskôr pri sebe. Pre Danteho je teda Beatrice od počiatku sväticou a jeho vzťah k nej sa od momentu jej smrti pohybuje na hrane medzi poéziou a modlitbou.


Obraz Danteho sen od D.G.Rossettiho z roku 1871 zachytáva moment Beatricinej smrti. Danteho privádza okrídlená postava Lásky so šípom a rozkvitnutou halúzkou k jej lôžku a v mene básnika ju bozkáva na rozlúčku. Podlaha je obsypaná kvetmi divého maku - odkazmi na smrť Rossettiho manželky a z oboch strán vidíme prilietať červené holubice - poslov lásky a smrti. Zdroj: Walker Art Gallery, Liverpool. 

Božskej komédii, vytvorenej desať až dvadsať rokov po jej smrti, definitívne pretvoril neznáme florentské dievča na obyvateľku nebies, ktorá sedí po boku Panny Márie a svätých a stáva sa jeho sprievodkyňou na ceste do raja.

Inzercia

V poslednom speve Dante venuje Beatrice tercíny, v ktorých priznáva, že jej oslávená krása sa vymyká jeho schopnostiam opísať ju. V tomto speve privádza k vrcholu všetky verše, ktoré napísal na jej počesť. Od Nového života, v ktorom jej vyjadroval obdiv v duchu pravidiel trubadúrskej lyriky, až po jej zduchovnenie a premenu do neopísateľnej krásy, ktorú si už básnik nenárokuje pochopiť či vlastniť.

Týmto Dante završuje jej premenu na mnohovýznamový symbol duchovnej podstaty. V jej osobe nachádzame najvznešenejšie symboly lásky, teológie, filozofie či Božej múdrosti. Sám Dante Beatrice nazýva „najkrajšou, najpočestnejšou dcérou Cisára vesmíru, ktorej dal Pythagoras meno Filozofia.“

Sen o zlatom veku

Prenesme sa teraz v čase, a to približne o päťsto rokov neskôr do daždivého viktoriánskeho Anglicka. V roku 1848 tu vzniká skupina umelcov, ktorí sa odklonili od formálneho akademizmu. Uchvátil ich myšlienkový svet a estetika stredoveku.

Bratstvo Preraffaelistov ostro kritizovalo všetky výdobytky modernej spoločnosti, v prvom rade priemyselnú revolúciu a s ňou spojené negatívne javy ako migráciu, chudobu či prostitúciu. Riešenie videli v návrate k jednoduchosti stredovekého človeka a jeho videnia sveta. V stredoveku videli akúsi zlatú éru, dokonalý vek nevinnosti ľudstva.

V osobe Beatrice nachádzame tie najvznešenejšie symboly lásky, teológie, filozofie či Božej múdrosti. Zdieľať

Ich ideálom boli ranorenesanční majstri, ktorí tvorili v období pred Raffaelom (1483-1520). Jednou zo zakladajúcich osobností hnutia bol aj Dante Gabriel Rossetti. Narodil sa v Londýne do rodiny talianskych emigrantov. V rodičovskom dome sa stretávali talianski utečenci a intelektuáli, keďže jeho otec pôsobil ako profesor taliančiny na King´s College. A svoje posledné roky strávil intenzívnym štúdiom Danteho diela, túto vášeň preniesol aj na syna.

U mladého Danteho sa prejavilo silné poetické nadanie a dobré prekladateľské zručnosti. Viac však inklinoval k maliarstvu, ktoré sa stalo jeho profesiou. V rokoch 1845 až 1849 Rossetti urobil najväčší kus práce na prekladoch talianskych básnikov z obdobia ranej renesancie. Medzi nich patril aj Dante a jeho Nový život. Úzky kontakt s vnútorným svetom a umením Alighieriho prirodzene našiel odozvu aj v jeho maliarskej tvorbe.

Jeho súkromný život však nebol taký úspešný. Po desaťročnej známosti sa oženil s Elizabeth Siddalovou, ktorá v tom čase stála modelom viacerým maliarom. Preslávilo ju najmä stvárnenie Ofélie na obraze od Johna Everetta Millaisa. Rossettimu jej tvár slúžila ako model pri práci na dielach s motívom Beatrice Portinariovej.

Elizabeth Siddalová mala podlomené zdravie. Trpela neuralgiou, ktorá sa u nej prejavovala chronickými bolesťami. Na ich potlačenie užívala vo veľkej miere laudánum, tinktúru ópia. Za príčinu jej zhoršujúceho sa zdravotného stavu možno zrejme považovať aj početné nevery jej manžela. Po pôrode mŕtveho dieťaťa zomrela Elizabeth na následky predávkovania. Mala 32 rokov.

Táto udalosť ešte viac zblížila Rossettiho so životným osudom Alighieriho. Vo svojom diele sa začal zaoberať motívom „spánku smrti“, do ktorého upadli obe ich milované bytosti. V tejto chvíli začína Rosseti vnímať svoju ženu Elizabeth Siddalovú ako obraz Beatrice Portinariovej. Aj Dante Gabriel Rossetti umiera predčasne a to v roku 1882 na následky nadužívania chloralhydrátu.


Obraz Beata Beatrix od D.G.Rossettiho bol vytvorený po smrti jeho manželky. Skice jej tváre použil pri zachytení Beatrice v hlbokej kontemplácií v okamihu smrti. Červená holubica, symbol lásky, jej do dlaní vkladá biely kvet vlčieho maku, čo je odkazom na príčinu úmrtia jeho manželky. Postava napravo je básnik Dante Alighieri a postava naľavo je personifikácia Lásky držiaca v rukách horiace Beatricino srdce. Slnečné hodiny ukazujú čas Beatricinej smrti. Spodný výjav zobrazuje stretnutie Danteho a Beatrice v raji v okamihu, keď mu ona odhaľuje svoju tvár.Zdroj: Tate Gallery, Londýn.

Storočie emancipácie

Viktoriánske hodnoty a morálka 19. storočia naplno otvorili cestu pre nostalgiu za starodávnou krásou a dvorskou láskou. Ale kým v stredoveku bol tento postoj bázne a úcty voči žene viac-menej úprimný a autentický, tak v romantizme sa stáva už len teatrálnym gestom bez reálneho obsahu.

Žena má v tomto období stelesňovať najmä cnosti meštianskej rodiny. Podmienkou uspokojivého rodinného fungovania sú manželkine dobré mravy a krehká rovnováha medzi milostnou náklonnosťou a ekonomickými záujmami. Rozvod je vzácnosťou a ani manželská nevera nie je dôvodom na ukončenie zväzku. Ženská cnosť stavia okolo sféry súkromného života ochranný val.

Danteho príbeh, na ktorý sa odvoláva aj Rossetti, ukazuje umelca čakajúceho záchranu od milovanej ženy. Zdieľať

Viaceré námety romantických umelcov zobrazujú pasívne ženy očakávajúce záchranu od mužov. Danteho príbeh, na ktorý sa odvoláva aj Rossetti, naopak, ukazuje umelca čakajúceho záchranu od milovanej ženy. Beatrice Portinariová, takpovediac bez vlastného vedomia, dokázala to, o čom snívali iné ženy po celé nasledujúce stáročia. Stať sa skrze vlastnú osobnosť a integritu pre muža cestou k jeho osobnému, duchovnému a profesionálnemu rastu. A tak si zabezpečiť nesmrteľnosť.

A čo dnes?

Dnes žijeme v dobe, keď je potrebné opäť nanovo definovať a prehodnotiť hranice a normy správania prijateľné pre obe pohlavia. Ak by sme sa však ako spoločnosť rozhodli pre návrat k dvornej úcte a galantnosti, nezaobišlo by sa to bez zdvihnutia latky našej osobnej i spoločenskej morálky. Svoju úlohu v celom procese by musela zohrať aj znovuobjavená, úprimná viera s pohľadom upriameným na horizont večného života.

Tieto snahy by sa s veľkou pravdepodobnosťou odrazili aj vo sfére umenia a kultúry. Prebudenie potenciálu múzy, ukrytého v každej žene, by malo byť niečím, po čom sa oplatí znova túžiť.

Odporúčame