Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vláda Komentáre a názory
23. jún 2020

100 dní vlády

Matovič verzus liberálne salóny

Nech premiér bude robiť čokoľvek, istému publiku sa zavďačí len ťažko.

Matovič verzus liberálne salóny

Foto: TASR/MTI – Szilard Koszticsak

Igor Matovič má po sto dňoch v kresle premiéra jednu istotu. Obľúbencom liberálnej elity, ktorá má veľký vplyv na formovanie verejnej debaty, sa určite nestal a je veľmi pravdepodobné, že mu to ani nehrozí.

V podstate hneď od nástupu novej vlády prevažuje zo strany liberálnych komentátorov, analytikov či politológov pri hodnotení premiéra kritický tón. Nejde o zdrvujúcu kritiku, ani sa nedá povedať, že je úplne bezdôvodná. Nakoniec premiér na ňu aj niekoľko dôvodov poskytol. Či už išlo o nápad s vládnymi novinami, alebo ľahkovážne žonglovanie s núdzovým stavom.

Z mnohých hodnotení, ktoré prichádzajú z týchto kruhov, však voči Matovičovi cítiť automatickú negatívnu predpojatosť. Výsledkom je potom nepomer vo verejnej debate, keď vzniká dojem, že výpovednejšia o tom, ako Matovič zastáva svoj úrad, je dĺžka jeho tlačoviek či statusy na fejsbúku, a nie napríklad ústretové gesto voči maďarskej menšine, ktorá stratila parlamentné zastúpenie.

Z mnohých hodnotení, ktoré prichádzajú z liberálnych kruhov, voči Matovičovi cítiť automatickú negatívnu predpojatosť. Zdieľať

Aj napriek tomu, že Matovič nikdy nebol favoritom liberálneho sveta, ide o celkom zaujímavý jav. Ak sa totiž rozpamätáme na to, čo tento typ verejných intelektuálov kritizoval na predchádzajúcich vládach, tak išlo o tri hlavné balíky problémov. Korupciu, zlyhávanie inštitúcií právneho štátu a spochybňovanie zahraničnopolitického smerovania krajiny, ktoré svojimi avantúrami stelesňovali Andrej Danko či Ľuboš Blaha.

Tri mesiace sú na zásadné hodnotenia fungovania vlády málo. Ale nič z toho, čo Matovičova vláda zatiaľ urobila, nedáva dôvod pochybovať, že v týchto troch oblastiach predstavuje zmenu k lepšiemu.

Vysvetlenie prehnaného negativizmu liberálnych salónov voči Matovičovi preto treba hľadať inde.

Inzercia

Prvým dôvodom je výsledok volieb. Koalícia PS/Spolu, ktorá asi najlepšie reprezentovala myšlienkový svet týchto ľudí, zostala pred bránami parlamentu, a tak sa oprávnene cítia v parlamentnej politike nezastúpení. Tento ich pocit by mohla zmierniť strana Za ľudí. Tá však bojuje o prežitie, je zahĺbená do vlastných problémov a jej vplyv na politiku vlády je z týchto dôvodov malý. Skrátka, dôležitá nie je len samotná zmena, ale aj to, kto ju uskutočňuje.

Ďalším dôvodom je, že z Igora Matoviča sa v týchto kruhoch stal politický symbol hroziacej konzervatívnej revolúcie. Udialo sa to napriek tomu, že táto obava je iracionálna a v skutočnosti ide o virtuálny front. Premiér sa síce netajil tým, že myšlienka voľnej nedele je mu sympatická, ale dnes to vyzerá tak, že ustúpil Richardovi Sulíkovi a tento politický zápas odpískal vlastne ešte pred tým, ako sa reálne začal.

Aj návrh sprísnenia interrupčnej legislatívy, s ktorým teraz prichádzajú konzervatívci z klubu OĽaNO, je skôr kozmetickou ako zásadnou zmenou. V podstate ide o podobný návrh, ako Matovičova strana predložila minulý rok a za ktorý hlasovali aj viacerí liberálnejší poslanci za SaS či Spolu. V kultúrnych témach nás pri tejto vláde čaká skôr udržanie statusu quo ako revolúcia.

Svoju váhu má určite aj Matovičov politický štýl. Je nevypočítateľný, surfuje na verejných náladách a doteraz nám nedal veľa dôvodov veriť tomu, že v prípade potreby dokáže ísť aj proti nim. Navyše, treba povedať aj to, že ani on v novej úlohe premiéra nezvolil voči liberálnemu prostrediu najšťastnejší tón. S kritikmi z týchto kruhov neviedol vecnú polemiku, ale ironizoval ich, nálepkoval ako „múdrosráčov“ či „ľudskoprávnych svätuškárov“ a posielal ich s batôžkami do osád.

Napriek tomuto všetkému je zaujatosť, s akou liberálni mienkotvorcovia hneď od prvých hodín pristúpili k premiérovi Matovičovi, prekvapivá. Analytici a verejní intelektuáli by, samozrejme, mali stavať latku vysoko a nastavovať politikom kritické zrkadlo. Aby to však bolo uveriteľné, je dôležitý aj zmysel pre mieru, širší kontext či politickú realitu.

Pri Igorovi Matovičovi sa však po sto dňoch zdá, že nech urobí čokoľvek, z týchto kruhov sa mu ujde iba kritika.

Odporúčame