Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
16. jún 2020

Nepokojný Západ

Pred mesiacom mala hroziť „teokracia“

Teraz to skôr vyzerá na „woke“ dystopiu.

Pred mesiacom mala hroziť „teokracia“

Demonštrant udiera päsťou bábku s podobizňou amerického prezidenta Donalda Trumpa počas protestu proti policajnej brutalite a rasovej nerovnosti v Londýne v sobotu 6. júna 2020.FOTO TASR/AP

Približne pred mesiacom sa v progresívnom prostredí u nás začali šíriť obavy, že Matovičova vláda by mohla premeniť Slovensko na akýsi „teokratický štát“. Nástrojom tejto premeny malo byť najmä obmedzenie interrupcií či regulácia nedeľného predaja.

Medzičasom to vyzerá trošku inak. Anna Záborská prekvapujúco oznámila, že v otázke potratov nechce ísť cestou reštrikcií. A ani trvalé obmedzenie nedeľného predaja nie je vzhľadom na rozdielne názory v koalícii isté.

Navyše, udalosti posledných týždňov na západ od našich hraníc upriamili pozornosť na výstrelky opačnej strany politického spektra. A veľa ľudí zrejme o sebe nechtiac zistilo, že sú vlastne zakuklenými konzervatívcami, ak majú voči tomuto dianiu výhrady.

Videli sme, ako legitímne protesty proti policajnej brutalite po smrti Georgea Floyda na mnohých miestach USA sprevádzali rabovania obchodov. Poškodzované sú tiež viaceré sochy historických osobností, ktoré nejakým spôsobom nedosahujú nastolenú latku súčasnej progresívnej ortodoxie. Medzi nimi sochy otrokárov ako Edward Colston, ale aj anti-otrokárov ako Tadeusz Kościusko.

V Spojenom kráľovstve museli do ochranných škatúľ zabaliť nielen sochu Winstona Churchilla, ale tiež sochu Mahátmú Gándhího. Bojovníkovi za nezávislosť Indie, ktorého nenásilný odpor inšpiroval Martina Luthera Kinga i Nelsona Mandelu, aktivisti vyčítajú, že bol „rasista a sexuálny predátor“.

Vo Francúzsku si to odniesol zase generál Charles de Gaulle. Na bustu francúzskeho štátnika, ktorý sa podieľal na porážke fašizmu v druhej svetovej vojne a neskôr ako prezident ukončil koloniálnu vojnu v Alžírsku, niekto načmáral slovo „otrokár“. Je to vcelku komické, keďže otrokárstvo bolo definitívne na francúzskych územiach zrušené v roku 1848, teda 42 rokov predtým, ako sa de Gaulle vôbec narodil.

No nejde len o sochy. Film Odviate vetrom z roku 1939, ktorý sa odohráva v čase americkej občianskej vojny Severu proti Juhu, bol najskôr stiahnutý z ponuky streamovacej platformy HBO Max, aby sa tam vrátil aj s akademickým predslovom, ktorý ho zasadí do správneho ideologického kontextu. Podobné kontroverzie sa rozpútali aj okolo britských komediálnych seriálov Little Britain, Fawlty Towers, The League of Gentlemen a The Mighty Boosh.

V anglosaskom prostredí rastie strach pred takzvanou „cancel culture“. Ani preukázané progresívne zásluhy z minulosti či práca pre progresívne organizácie neochráni človeka pred stratou práce, ak sa na neho zamerajú takzvaní „woke“ (teda „bdelí“) mládežnícki aktivisti.

Inzercia

Príkladom je osud Jamesa Benneta, editora názorovej stránky denníka New York Times, ktorý odstúpil zo svojho postu. Dopustil totiž uverejnenie článku republikánskeho senátora Toma Cottona, ktorý v ňom argumentoval v prospech možnosti nasadenia armády na potlačenie nepokojov v uliciach amerických miest.

Na Kalifornskej univerzite sa zase dvaja vyučujúci dostali do nemilosti militantných študentov, lebo citovali Martina Luthera Kinga! No nejde len o otázku rasy.

Spisovateľka J. K. Rowlingová čelí verejnej kampani kvôli údajným „transfóbnym“ poznámkam na Twitteri. Autorka kníh o Harrym Potterovi totiž na sociálnej sieti tvrdila, že iba ženy menštruujú...

S podobnými príkladmi by sa dalo pokračovať ešte ďalej. V angličtine sa na označenie politicky korektného ľavicovo-liberálneho radikalizmu používa výraz „wokeness“ (doslova: bdelosť). Premotivovaným nositeľom týchto názorov sa ironicky hovorí „SJW“, teda „social justice warriors“ (doslova: bojovníci za sociálnu spravodlivosť).

Súčasťou tohto fenoménu sú pohoršené vlny na sociálnych sieťach, vynucujúce si sypanie popola na hlavu od domnelých hriešnikov, ktorí sa previnili voči novej pravovernosti. Alebo rovno ich existenčnú likvidáciu. Je to novodobý puritánsky moralizmus, ktorému však chýba mechanizmus odpustenia.

Niektorí vlnu výčinov, ktorá zachvátila Západ, prirovnávajú k nepokojom z roku 1968. A v tom je možno nádej. Filozof Roger Scruton raz vyhlásil, že sa konzervatívcom stal, keď bol na jar 1968 svedkom vyčíňania sfanatizovaných marxistických študentov v uliciach Paríža.

V tomto zmysle zrejme súčasná vlna ľavicových nepokojov stvorí veľa nových konzervatívcov.

Odporúčame