Neskončí sa pochod za život debaklom?

Dvadsiateho septembra bude v Bratislave Národný pochod za život. Čo ukáže?

Košický pochod pred dvomi rokmi bol triumfom. Podľa odhadov prišlo myšlienku ochrany života podporiť až 80-tisíc ľudí, čo bolo číslo, ktoré prekvapilo celú krajinu – od biskupov po liberálnych blogerov a fejsbukových chuligánov.

O necelý rok neskôr, v apríli 2014, sa konal miestny bratislavský pochod za život, kam prišlo niekoľko tisíc ľudí, podľa odhadov od päť do deväťtisíc. Vzhľadom na podmienky a organizačné zázemie bol aj to úspech. Navyše, v jednom aj druhom prípade išla z pochodu pozitívna energia, žiadne morálne povýšenectvo a poučovanie, práve naopak, povýšene a (kvázi) moralizátorsky vystupovali mediálni kritici pochodu. Košice 2013 aj Bratislava 2014 dokázali pôsobiť ako hlas slabších, ktorí sa nevedia brániť.

V Košiciach dostala akcia istým spôsobom náboženský rozmer, najmä vďaka prítomným biskupom a televízii Lux, v Bratislave zase sociálny charakter, vďaka propagácii a podpore organizácií, ktoré ekonomicky a charitatívne pomáhajú ženám v núdzi, aby na potrat nešli. Liberálni zástancovia potratov mali preto problém reagovať na pochod – v Košiciach kvôli masovosti a v Bratislave kvôli téme. Veď ktorý zástanca potratov by dokázal hodiť kameňom do dievčat, ktoré pomáhajú tehotným ženám?

Ako to bude o pár dní v Bratislave? Nie som veštec, ale dovolím si ponúknuť dve hypotézy.

Tou prvou je, že v Bratislave bude nízka účasť. Nie katastrofálne nízka, ale Košice sa zďaleka nebudú opakovať. Dôvodov je niekoľko. V prvom rade masovosť na východe v roku 2013 zabezpečili východniari a nedá sa očakávať, že desaťtisíce východniarov prídu aj do Bratislavy. Dôvodom je vzdialenosť, nižšia motivácia, môže sa pridať počasie. A tak trochu aj slovenský naturel. Ľudia zo západu krajiny nedokážu nahradiť východniarov v masovosti. Ukázalo to už referendum o rodine. Čo je síce iná téma, ale ukazuje mieru motivácie verejne sa angažovať: účasť v Bratislavskom kraji bola tesne pod 17 percentami, zatiaľ čo v prešovskom vyše 32 percent. Ale ukazujú to aj náboženské púte (Levoča vs. Nitra) a ďalšie prejavy, najmä praktizovaná nábožnosť.

Ochrana života pred narodením, samozrejme, nie je náboženská otázka, rozhodnutie chrániť ľudský plod nevyplýva z viery v Boha, keďže ide o ľudské právo a vec rozumu, ale náboženstvo zintenzívňuje vzťah k sociálnym a ľudskoprávnym témam, veriaci kresťania nosia v sebe presvedčenie nestarať sa len o seba, ale aj o osud iných („Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“) a angažovať sa rovnako, akoby išlo o nich samotných („Choďte do celého sveta...“). Je preto logické, že veriaci sa v týchto témach angažujú viac, aj keď nie výlučne, pochopiteľne.

Lenže sekularizácia mení spoločnosť a na západe krajiny je tento proces ďalej než na východe, zvykové náboženstvo sa otriasa v základoch a ľudia spochybňujú hranicu toho, čo sa ich ešte týka a čo už nie, prípadne aká je rola náboženskej autority. V Bratislave sa účasť na nedeľných bohoslužbách odhaduje niekde na úrovni desiatich percent, možno dokonca nižšie, čo je menej než v Prešove či v Žiline. Ak to teda možno nejako uzavrieť, o výške účasti rozhodnú dva faktory: mobilizácia Bratislavy a Považia, osobitne Žiliny, Oravy a Kusúc. Inými slovami, ak podcenia biskupi z Bratislavy, Trnavy, Žiliny, ale aj Nitry záverečnú mobilizáciu, bude to cítiť a najmä vidieť. Nie je totiž jedno, či príde 15-tisíc alebo 30-tisíc ľudí. Preto je potrebné, aby verejnosť mobilizovali biskupi ešte viac ako doteraz, vrátane emeritných kardinálov – Korca a Tomka.

Druhým rozmerom Národného pochodu za život bude jeho program. Bez ohľadu na účasť sa už dnes dá povedať, že program bude najprofesionálnejší a najlepší, aký na podobnej akcii doteraz bol. Organizátori pripravili rôznorodé akcie, diskusie a eventy, ktoré z celého pochodu robia malý festival. Na akciách bude priestor pre umenie, charitu, politickú či intelektuálnu diskusiu. Tón väčšiny akcií, zdá sa, bude ľudskoprávny a sociálny. A to je dobre. Ešte lepšie by bolo, keby tento rozmer organizátori – menovite biskupi - doplnili aktívnym prihlásením sa k pápežovmu rozhodnutiu o milosrdenstve k ženám po potrate.

Práve táto trauma a stigma, ktorú si mnohé ženy (ale aj muži) vo svojom srdci nosia, totiž ponúka iný typ prístupu, kam angažovanie pri ochrane života v dnešnom svete posunúť: ak už nie je ľahké osloviť s touto témou davy a parlamentnú väčšinu, treba oslovovať konkrétnych jednotlivcov, osobitne tých, ktorí trpia. A postupne tak budovať malé spoločenstvá. Pápež František preto ponúkol slovenskému pochodu za život jeden nový a silný rozmer, čo treba v prvom rade privítať, až potom vysvetľovať, aby nedochádzalo k nepochopeniu.

Tak si to zhrňme: Je možné, že bratislavský Národný pochod za život zaostane za očakávaniami a účasť bude relatívne či podstatne nižšia, než bola v Košiciach. Bude to záležať na ľuďoch medzi Bratislavou, Nitrou a Námestovom. Jeden vlak z Humenného a pár desiatok autobusov zo Starej Ľubovne, Prešova a Bardejova na tom nič nezmení. Pochod však môže vyslať iný signál: správu o tom, že slovenskí ochrancovia života nemyslia len na kvantitu, ale stále viac na kvalitu toho, čo robia. Ponúkajú nové a lepšie služby, vedia byť aktívnejší a sociálnejší, modernejší a zrozumiteľnejší. A ak sa pritom podarí držať cieľa celej akcie a nasilu nemiešať ochranu života s definíciou manželstva či utečeneckou krízou, bude to len potvrdením toho, že angažovaní kresťania vedia byť aktívni na viacerých poliach súčasne.

A ešte niečo. Keby zo Žiliny prišlo do Bratislavy málo autobusov, je to najlepší dôvod, aby sa ďalší národný pochod konal práve tam. 

Jaroslav Daniška

Foto: TASR/Michal Svítok

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo