Deutschland ist ein Superland (výber)

Nemecko Angely Merkelovej sa správa počas utečeneckej krízy ako pozoruhodná krajina: kým ostatné stavajú ploty a premýšľajú, ako zastaviť nával migrantov, žiadosťami o azyl zavalené Nemecko pozýva Sýrčanov k sebe, kancelárka Merkelová hovorí vety typu „zvládneme to“, „ukážme, že sme flexibilná krajina“ a davy Mníchovčanov vítajú na stanici vlaky s utečencami. Prečo tak Nemci činia? Prinášame výber komentárov z nemeckej tlače.

Nápis v Nemecku: Kein Mensch ist illegal. Fight rascism now!

O súčasnej atmosfére v Nemecku najviac vypovedá správanie najčítanejšieho bulvárneho denníka Bild. Tento nemecký bulvár je iný než náš Nový Čas, je oveľa politickejší, preto si napríklad kancelárka Angela Merkelová dlhodobo pestuje dobré vzťahy so šéfredaktorom Bildu Diekmannom, kým náš premiér by si zrejme meno šéfredaktorky NČ overoval u svojho Erika Tomáša.

Nemecky bulvár je nielen barometrom nálad, ale ich aj aktívne vytvára. Liberálny Spiegel nie tak dávno na svojej titulke vyhlásil mienkotvorný Bild za „podpaľačov“ (Die Brandstifter), ktorí plnia rolu pravicových populistov, a to aj spôsobom, ako strašia pred prisťahovalcami a berú multi-kulti ako nadávku. Jeden by tak očakával, že Bild sa teraz pri záplave utečencov postaví na barikády – a bude žiadať od kancelárky prísnu kontrolu hraníc a zastavenie prívalovej vlny. Ale opak je pravdou, aj Bild sa vezie na vlne nemeckej veľkorysosti – vyhlásil akciu „Pomáhame. Utečenci, vitajte“ a každý deň zásobuje čitateľov dojímavými fotkami, ako bežní Nemci pomáhajú utečencom. Prečo sa Nemci správajú inak než zvyšní Európania?

Hlavu si nad tým lámu aj špičkoví nemeckí komentátori.

♦♦♦

Jan Fleischhauer sa na stránke Spiegla pozastavuje nad tým, že eufória z utečencov naberá pochybné formy. „Mnohým už nestačí len priateľsky prijať cudzincov, ktorí k nám prichádzajú – ale chcú v každom žiadateľovi o azyl vidieť hneď nášho nového občana,“ čuduje sa konzervatívec Fleischhauer a píše o idealizácii cudzincov. Médiá podľa neho vytvárajú obraz Nemcov ako svetu otvoreného národa vítajúceho utečencov, ktorí majú tie najlepšie úmysly, sú perfektne vzdelaní a pripravení na rýchlu integráciu.

Podľa komentátora je to všetko síce dojímavé, ale úlohou novinárov - a už vôbec nie politikov - nie je byť dojatý, ale zachovať si zmysel pre realitu a nepodliehať výkyvom prchavých nálad. Fleischhauer pripomína, že len pred polrokom (po atentátoch vo Francúzsku) videli Nemci za každým bradatým moslimom džihádistu. Ak bude príliv moslimských utečencov pokračovať v tomto tempe, v dohľadnej dobe sa počet moslimov žijúcich v Nemecku zdvojnásobí. „Dá sa tušiť, že nebude chýbať veľa a staré obavy sa oživia.“

Komentátor poukazuje na to, že Nemci majú o rekordne pribúdajúcich azylových žiadateľoch len veľmi málo informácií: je známe ich meno, pohlavie, pôvod krajiny, ale nie sú žiadne spoľahlivé údaje o ich povolaní a stupni vzdelania.

Podľa Fleischhauera majú k idealizácii cudzinca sklon najmä ľavičiari: predstavujú si ho buď ako „vznešeného divocha“, alebo je pre nich stelesnením „vzkriesenia proletariátu“, o ktorý ľavica prišla, a teraz dúfa, že jej pomôže v boji proti kapitalizmu.

♦♦♦

Ľavicový komentátor Jakob Augstein je tiež zasiahnutý. „Nové Nemecko: Toľko radosti z cudzincov tu ešte nikdy nebolo. Milujeme zrazu pestrosť – alebo len chceme opäť utiecť pred sebou samými?“ Vzápätí Augstein prekvapuje svojou skepsou: jedna vec je pomáhať núdznym, celkom iná vec však bude integrovať milióny imigrantov do industriálnej spoločnosti. A takto vysvetľuje Augstein súčasnú nemeckú eufóriu: „Radosť z novoprišelcov je taká veľká azda preto, že sa s nimi nečakaným spôsobom spája nádej: byť iný. Menej nemecký. Nemecko je staré a unavené a neurotické. Teraz sa zdá, akoby sa Nemci chceli oslobodiť od samých seba. Pomáhame utečencom. A utečenci pomáhajú nám.“ To všetko v rámci hesla: „Ak sa ti zdajú príliš pestrí, ty si príliš hnedý.“

Augstein si myslí, že tento princíp nebude fungovať, pretože utečenci Nemecko nespasia. Naopak, teraz je jedinečná príležitosť, aby Nemci konečne objavili svoju Leitkultur (určujúcu kultúru), ktorú si musia osvojiť aj prisťahovalci. Nemecká otázka dneška tak podľa Augsteina znie: Čo je vlastne nemecké?

♦♦♦

Aj Berthold Kohler, vydavateľ Frankfurter Allgemeine Zeitung, si myslí, že nemecká debata o utečencoch je v skutočnosti debatou o Nemcoch. „V jadre tejto debaty je onen starý zápas Nemcov s ideou národa a otázkou, aká má byť krajina, v ktorej žijú. Väčšina migrantov, ktorým sa podarilo dostať do štátu svojich snov, sa zrejme až v integračných kurzoch dozvie, že k nemeckej identite patrí aj neustále pochybovanie o sebe.“ Kohler upozorňuje, že „prisťahovalci sem neprinesú iba svoje kuchárske recepty, ale aj svoje svetonázory a konflikty. Ani z vojnových oblastí neutekajú do Nemecka iba pacifisti. Ani akademickí vzdelanci nie sú imúnni voči náboženskému fanatizmu.“

Ako teda ukazujú tieto tri pohľady nemeckých topkomentátorov, verejná diskusia v Nemecku je opačná ako na Slovensku: kým u nás sú elity aj médiá zhrozené nedostatkom súcitu u bežného ľudu a politikov, ktorí nechcú prijať ani stovky utečencov, v Nemecku sa časť elít pýta, či toho ľudového súcitu nie je nadbytok. A čo si vlastne počať so sebou a státisícami nových obyvateľov.

Martin Hanus

Foto: Flickr

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo