Keby sme do tradičného pomeru cena/výkon, ktorý používame pri kúpe auta či mobilu, zahrnuli aj emočnú spokojnosť, vyzerali by naše rozhodnutia trochu inak.

Tak to aspoň tvrdia závery viacerých vedeckých štúdií z oblasti experimentálnej psychológie, ktoré sa zaoberajú vzťahom peňazí a – pre nedostatok lepšieho slova – šťastia. Týmto pojmom výskumníci často označujú subjektívnu spokojnosť a pozitívne emócie. Slovenčina nemá ekvivalent ani pre všeobjímajúci anglický termín „well-being“, ktorý nové štúdie skúmajú. Jeho význam sa pohybuje na hranici slov blahobyt, zdravie, kvalita života, dobrý život, prekvitanie či prosperovanie.

Pre účely tohto článku upustíme od hlbšieho významu tohto slova a pozrieme sa na to, ktoré finančné rozhodnutia nám prinesú viac šťastia ako iné.

Efekt (štatisticky významne) šťastného darcu

Americkí výskumníci Lizz Dunn a Mike Morton sa zaoberali otázkou, ako „šťastnejšie míňať“. Svoje zistenia zhrnuli v knihe „Happy Money“.

V experimente, na ktorom by sme sa chceli zúčastniť asi všetci, dostali náhodní okoloidúci za úlohu minúť 5 alebo 20 dolárov. Mali za ne kúpiť niečo sebe alebo niekomu inému. Medzi účastníkmi boli aj takí, ktorí kúpili tú istú vec, napríklad kávu v obľúbenej americkej sieti Starbucks. Niektorí si ju nechali a niektorí sa rozhodli podarovať ju spolužiakovi či kolegovi. Vedci neskôr telefonicky zisťovali, ako sa po tomto zážitku cítili. Takto mohli zmerať, aký rozdiel v našom prežívaní spôsobí, keď namiesto seba obdarujeme niekoho druhého.

Foto: Flickr/Benjamin Forrest

Zaujímavé je, že ešte pred začiatkom experimentu mali účastníci predpovedať, po ktorom scenári sa budú cítiť lepšie. Väčšina ľudí si myslela, že viac pozitívnych emócií im prinesie, keď peniaze minú na seba. Zároveň väčšia časť čakala, že 20 dolárov im prinesie viac radosti ako 5 dolárov.

Ako v mnohých ďalších oblastiach, ktoré postupne odhaľuje kurz Veda o spokojnosti, aj tu nesprávne predpokladáme, čo nám prinesie šťastie. Ľudia, ktorí peniaze použili na obdarovanie druhého, boli výrazne spokojnejší ako tí, ktorí niečo kúpili sebe. A to bez ohľadu na to, či minuli 5 alebo 20 dolárov. Autorka kurzu, profesorka psychológie na Univerzite Yale, Laurie Santos zhodnotila, že efekt darovaných peňazí je v súčasnej experimentálnej psychológii jeden z najsilnejších javov, ktoré sa podarilo zmerať.

Výsledky jednotlivých prieskumov ukazujú, že je jedno, koľko darujeme. Radosť budeme mať rovnakú: väčšiu, ako by sa zdalo.

Prirodzenou ďalšou otázkou autorov štúdie bolo, či tento fenomén platí aj inde ako v Kanade, Amerike či Európe, kde si môžeme jednoducho dovoliť darovať 5 či 20 dolárov a kde nás takéto použitie peňazí vytrhne z našej zameranosti na seba.

Aby vedci vylúčili, že darovať peniaze poteší najmä tých, ktorí ich už majú aj tak dosť, vyskúšali tento experiment v rôznych krajinách, napríklad aj v Ugande. Okrem zjavných kultúrnych rozdielov a prístupu k peniazom má 5 dolárov v tejto africkej krajine aj výrazne inú hodnotu. Dokáže napríklad zabezpečiť rodine lieky na HIV na celý mesiac. Rozhodnúť sa minúť 5 dolárov na druhého v Ugande nie je ako darovať v Severnej Amerike kávu zo Starbucksu.

Výsledky ukázali, že tento efekt šťastného darcu je rovnaký všade, kde ho testovali. Dokonca aj u tých, ktorí mali sami problém zabezpečiť rodine lieky na maláriu. Minúť peniaze na druhých nám spôsobí veľké potešenie aj vtedy, keď to, čo darujeme, nie je z nášho nadbytku a môže zásadne ovplyvniť našu situáciu. Podľa výsledkov týchto štúdií platí, že sme šťastnejší, keď niečo darujeme, ako keď peniaze minieme na seba. Platí to naprieč kultúrami a do značnej miery aj naprieč príjmovými skupinami.

Foto: Flickr/Michael Livsey

Autorka knihy Lizz Dunn tvrdí, že pravdepodobne jedným z dôležitých faktorov, prečo sme šťastnejší, keď minieme peniaze na druhého, je pocit, že pri tom s druhým nadväzujeme spojenie a vzťah. A čím viac ho pri dávaní pociťujeme, tým máme väčšiu radosť.

Mnoho našich čitateľov pravidelne prispieva na charitu. Radi obdarujeme svojich blízkych na narodeniny či na Vianoce. No tieto výsledky naznačujú, že by sme sa všetci mali lepšie, ak by sme z darovania urobili súčasť každého dňa a každého prostredia, v ktorom sa pohybujeme. Čo keby sme, keď máme práve mrzutý deň, nesiahli po čokoláde či novom tričku, ale radšej niekomu darovali kávu či kvety?

Byť bohatý … na čas

Keď dnes používame slovo bohatý, je to väčšinou v kontexte vecí a peňazí. Vedci, ktorí skúmajú prepojenie medzi peniazmi a spokojnosťou, však vyvinuli termín „time affluence“, ktorý by sme mohli voľne preložiť ako „byť bohatý na čas“. Teda mať dostatok času na veci, ktoré máme radi. Aj keď si to nie vždy uvedomujeme, každý z nás sa dlhodobo rozhoduje pre jednu z týchto možností.

Práca, ktorá prináša vyšší príjem, si často vyžaduje viac odpracovaných hodín a niekedy aj potrebu byť k dispozícii po večeroch či cez víkendy. Keď si vyberáme tento typ situácie, voľného času nám zostane menej. Ak uprednostníme viac voľného času a rozhodneme sa pracovať na skrátený úväzok alebo si vyberieme prácu, ktorá si vyžaduje menšie nasadenie, budeme mať pravdepodobne zase menej peňazí. Aký vplyv majú tieto trvalé osobnostné dispozície na subjektívnu spokojnosť?

Severoamerický prieskum ukázal, že približne 70 percent respondentov si viac váži peniaze. Len asi 30 percent má na vyššom stupni rebríčka hodnôt čas. Avšak tí, ktorí trvalo a pravidelne dávajú väčšiu prioritu času, a teda sa pravidelne vzdajú peňazí, sú podľa tohto prieskumu spokojnejší.

Foto: Flickr/Marco Verch

Spomínaná kanadská psychologička Liz Dunn sa okrem šťastného míňania peňazí vo svojom výskume zamerala aj na to, aký je vzťah medzi časom, peniazmi a spokojnosťou. Tvrdí, že čím sú ľudia bohatší – tentokrát doslovne, na peniaze –, tým je menej pravdepodobné, že sa budú cítiť „bohatí na čas“. Podľa nej k tomu prispieva objektívna skutočnosť, že tí, čo zarábajú viac, pracujú viac, ale prispieva k tomu aj ich subjektívne vnímanie vlastnej hodnoty času. Čím viac vnímame náš čas ako ekonomicky hodnotnejší, tým viac máme pocit, že je vzácny a že je ho málo.

Takže podľa tohto výskumu sú tí, ktorí majú pocit, že trpia nedostatkom času, skrátka nešťastnejší. Zamýšľa sa teda nad tým, že je načase zmeniť naše priority – po tom, čo sme naplnili svoje základné potreby, má zmysel pýtať sa, či by nemal mať čas väčšiu prioritu.

Ďakujem, neprosím – radšej zážitok!

Druhou dilemou, ktorú pri míňaní peňazí viac či menej vedome riešime, je, či investovať do kúpy veci alebo – opäť pre nedostatok lepšieho slova – zážitku. Dnes totiž najmä vďaka darčekovým portálom, kde môžete svojim drahým kúpiť let balónom, školu šmyku či pivný kúpeľ, spájame slovo zážitok s adrenalínom alebo luxusným gurmánskym potešením. Pod zážitkom však máme na mysli akúkoľvek skúsenosť a situáciu – kino, popoludnie na kúpalisku či hodinu vo fitku.

Peniaze môžeme minúť na kúpu nových hodiniek alebo ich môžeme minúť na vznik určitej situácie – napríklad že si s kolegom sadneme na kávu. Keď sa chystáme vytiahnuť svoju bankomatovú kartu, je namieste otázka, či chceme tieto peniaze investovať do vecí alebo ich chceme „prežiť“.

Štúdia s priliehavým názvom „Zažiť alebo vlastniť, to je otázka“ sledovala rozdiely medzi účastníkmi, ktorí sa sústredili na kúpu zážitku, a tými, čo sa zamerali na kúpu veci. Ich úlohou bolo investovať viac ako 100 dolárov a kúpiť si vec alebo zážitok, ktorý ich poteší. Vedci v tejto štúdii pozorovali tri oblasti: akí spokojní sú účastníci, keď na danú kúpu myslia; ako prispela k ich subjektívnej spokojnosti; ale aj či ju spätne považovali za dobre minuté peniaze. Vo všetkých troch kategóriách vyhrali zážitky nad materiálnymi vecami.

Foto: Flickr/Janko

Podobne ako pri efekte darovaných peňazí si vedci kládli otázku, či tento úkaz predsa len nie je privilégiom bohatších, ktorí pekné veci až tak nepotrebujú. V druhej časti teda sledovali, či tento vzorec bude platiť v rôznych príjmových skupinách. Zážitková investícia priniesla viac šťastia než materiálna bez ohľadu na príjem, aj keď sa tento rozdiel s príjmom zvyšoval. Platí: čím sme bohatší, tým lepšie urobíme, keď ten istý obnos investujeme do zážitku.

Podobné prieskumy ukázali, že keď rozmýšľame nad tým, čo plánujeme zažiť, či už je to návšteva galérie, alebo výlet do Tatier, sme šťastnejší, ako keď rozmýšľame nad tým, čo si kúpime. Ba čo viac, myšlienky na materiálnu kúpu v nás spúšťajú pocity nedočkavosti, kým myšlienky na budúci zážitok pociťujeme ako pozitívne vzrušenie.

Z pohľadu psychológie je výhodou zážitku oproti veciam to, že táto pozitívna situácia „v pravý čas odíde“ a stane sa z nej dobrá spomienka, ku ktorej máme prístup stále. Na rozdiel od pekných vecí, ktoré nám postupne zovšednejú. Aj úžasný nový dom sa postupne stane novým normálom, na ktorý si zvykneme. Zážitky majú v tomto zmysle aj iné výhody. Keď v rozhovoroch s druhými hovoríme o svojich zážitkoch, a nie o veciach, nadväzujeme s nimi kontakt. Aj sami budeme radšej počúvať o tom, ako boli susedia na dovolenke v Slovenskom raji, ako o ich novom aute.

Foto: Flickr/Jack Baty

Vedci vypozorovali, že ďalšou oblasťou, kde zážitky porazili veci, je, že prinášajú menej závisti aj sociálneho porovnávania. Na rozdiel od áut, telefónov či šiat je veľmi ťažké povedať, čia návšteva kina bola lepšia. Navyše, zážitky väčšinou absolvujeme s blízkymi a pomáhajú nám budovať vzťahy, ktoré sú pre naše pozitívne emócie kľúčové. Keď o tom, kde sme boli a čo sme videli a zažili, hovoríme druhým, môžeme potešiť tých, čo ich nezažili. Zážitky teda pridajú na spokojnosti nielen nám, ale aj ľuďom okolo nás.

Keď sme si pri čítaní týchto riadkov povedali, že nám veda konečne odporúča dopriať si dovolenku v Karibiku či nebáť sa viac investovať do zbierky luxusných rumov, nie je to úplne tak.

Naša myseľ totiž na vyhodnocovanie situácií používa len tie referenčné body, ktoré jej dovolíme. Keď sa vyberieme mestskou hromadnou dopravou na výlet do Karpát či na košický Bankov; budeme pri tom všímaví, vďační a vedome sa budeme snažiť tento deň vychutnať. Naša myseľ nepostrehne veľké rozdiely v spokojnosti medzi prechádzkou za mestom a Karibikom. Zaznamená však rozdiel medzi ubehaným pracovným týždňom a týmto príjemne stráveným časom.

Keď však budeme počas prechádzky u babky na dedine celý čas myslieť na svojich susedov, ktorí si teraz užívajú dovolenku na jachte v Grécku, sami si vnesieme do svojho premýšľania referenčný bod, voči ktorému je tento zážitok „nedostatočný“. A s porovnávaním odíde aj naše pozitívne prežívanie.