Začína sa islamizácia Slovenska pri Ficovej chate?

Odnedávna beží strhujúci film o realite slovenskej panelákovej rodiny, slovenská elita nebezpečne podceňuje úspech mesačníka ZEM&VEK, a akurát pri chate Roberta „200 kresťanov“ Fica vztýčili nevraživí moslimovia polmesiac. Tu sú tri postrehy o tom, čo mnou v týchto neskorých letných dňoch najviac pohlo.

Foto: TASR/Martin Baumann

Začnem najmilším prekvapením. Sídliskový sen, časozberný dokument o významnom piešťanskom raperovi Rytmusovi, je filmovou udalosťou roka. Predpokladám, samozrejme, že čitatelia tohto ctihodného portálu onen hiphop pre vulgarizmy odmietajú. V tejto súvislosti môžem ubezpečiť, že na poplach nie je dôvod, na Rytmusove pomery si film vystačí s minimom nadávok. „Škaredé slová, to je jediné, čo vím,“ rapoval raz Rhythmus so sebairóniou, „nič inteligentné ti asi nepovim“.

Sídliskový sen však ukazuje drsného rapera ako zraniteľné dieťa. Raz úpenlivo prosiaci, inokedy coolovo odmeraný bojuje syn o vzťah so svojím biologickým otcom, rómskym hudobníkom, ktorý opustil rodinu krátko po Rytmusovom narodení. Skutočnou hrdinkou filmu je blonďavá sídlisková mama, energická, srdečná, rázna. Len pár slovami rozpráši nejednu legendu z geta, ktorá sa synovi hodila do textu. Že ako mladý utekal z domu. Že všelijakých ľudí oslovuje ako bráchov, ale vlastnému bratovi nezavolá. Že jej podľa jednej pesničky kúpi všetko – a čo jej vlastne kúpil?

Veľké kino pocitov s veľkým finále zmierenia - „India, brácho!“ Pozbierajte odvahu, bratia a sestry, a choďte na tento film! Prisahám, ide v ňom takmer výlučne o rodinné hodnoty.

♦♦♦

Žiaden z mne známych novinárov nečíta ZEM&VEK, a keď sa ich naň opýtam, smejú sa alebo ho zosmiešňujú, „to je asi pre jednoduchších ľudí“. Toto leto mi padli prvýkrát do ruky dve vydania. Priznávam, celý jeden týždeň som nerobil nič iné, než hltal júnové a júlové vydania „geopolitického a kultúrneho mesačníka“. No určite pre jednoduchších ľudí, koľkí Slováci sa dokážu prekúsať ťažkými, historizujúcimi šesťstranovými slohmi?

A napriek tomu má úspešný startup možno viac predplatiteľov než perfektne zavedená značka .týždeň. Či sa vám to páči alebo nie, ZEM&VEK je mienkotvorný.

Zaiste, je pravda, že autori nášho slovenského Rasputina T. E. Rostasa naozaj šíria bludy. Dobre napísanú vojnovú reportáž, v ktorej sympatizujúci autor navštívi abcházskych dobrovoľníkov v proruskom tábore, som ešte zobral – veď aj naše liberálne noviny so sympatiami navštevujú fašistov v proukrajinskom tábore. Novinka, že to bol „slovanský národ“, ktorý kedysi „ovládol Áziu a Afriku“ a „zničil Rím“, slovanofila vo mne ešte potešila. Potom ma však zarazil nejeden údaj, napríklad, že ruský rozpočet napriek prepadu HDP v tomto roku „vykáže prebytok vo výške 70 miliárd dolárov“.

Úplne odpudivo na mňa pôsobil značne prítomný antisemitizmus, keďže „judaisti“ hýbali po bočných chodníčkoch dokonca aj genocídou na Arménoch. Ako uvidíte na mojom poslednom postrehu, nepoviem to, pretože by som bol politicky korektný. Vystrašene som sa sám seba opýtal: Vďačí prudký úspech ZEM&VEK prudkému antisemitizmu?

A napriek tomu som s čítaním nevedel prestať. Prečo vlastne? Už som nerozumel ani sám sebe. Zrejme to bolo témami. 140 strán bez reklamy, plných analýz globálneho finančníctva! Na túto tému tu čakám celých sedem rokov, od začiatku svetovej finančnej krízy. Namiesto toho ma štandardné slovenské médiá kŕmia článkami, ktoré akoby ani neboli písané pre Slovákov, ktorí boli odjakživa tvrdo pracujúcim a mizerne plateným národom, ale pre finančníkov zo City of London. Milí štandardní novinári, 45 percent Slovákov ste už stratili. Tí podľa jednej štúdie SAV veria: „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára.“ Smejete sa im? Pokladáte týchto 45 percent za stratených? Nechcete raz napísať aj niečo relevantné?

♦♦♦

Nedávno som si šiel zaplávať na Záhorie na jazero v Malých Levároch. Tu pri svojej chate sa dal toto leto odfotiť náš premiér, keď ako najsexy premiér sveta vystupuje z vĺn a v priliehavom premočenom tričku predvádza svoju ohromujúco vytrénovanú hruď. V rovnakom lete sa Robert Fico dopracoval k istej sláve, keď na údiv západoeurópskeho establišmentu oznámil, že Slovensko prijme len kresťanských utečencov.

Po tom, čo na diaľnici mojej rakúskej vlasti bolo nájdených 71 zavraždených utečencov, a po tom, čo nákladiak smrti so slovenskou reklamou na kurence oslávili mnohí na internete, sa vyjadrím k téme len so skľúčenosťou. Nemyslím si, že má ešte zmysel hľadať rozumnú pozíciu v tejto dokonale zblúdenej debate. Osobne sa mi zdá správne, keď Slovensko uprednostňuje kresťanov. Ako neustále Európou brázdiaci reportér by som vedel dlho rozprávať, čo znamená prítomnosť islamu pre Európu: od radikalizácie kedysi takých tolerantných balkánskych moslimov cez neprístupné zóny pre ženy napríklad vo francúzskych mestách až po obmedzenie slobody slova zo strachu pred islamistami. Áno, Slovensko by malo dobrovoľne prijať určitý počet obetí vojny. To posledné, čo mi na Slovensku chýba, je však islam.

Nedávno som bol teda jediný, čo si šiel zaplávať do Malých Levárov. Areál už roky upadá. Hrubými latami zaklincovaná reštika, na autokempe Rudava jediný karavan, väčšina jazier je až po hladinu pokrytá rastlinami. To málo vody, čo zostalo, páchne. Napriek sálajúcemu slnku si ostatní maximálne len namočili palce. Len ja som plával jazerom.

Na protistojacom brehu ma ožiarilo čosi, čo vyzeralo ako turecký polmesiac. Ale to predsa nie je možné, v Malých Levároch, pár stoviek metrov od Ficovej chaty! Priplával som bližšie. Naozaj, na brehu sedelo niekoľko telnatých rybárov a z tureckej vlajky bolo vytvorené pompézne ležadlo. Kúsok odtiaľ si robila piknik väčšia skupina žien, mnohé mladé, všetky zahalené.

Scenéria mi pripomenula anatolských prisťahovalcov v istanbulských parkoch. Počul som, že hovoria po turecky, mali ešpézetky Mníchova a blízkeho rakúskeho obvodu Gän­­sern­dorf. Tu predo mnou teda asi rybárčili moji krajania.

Sotva som uveril vlastným očiam, keď sa ma jeden mladý Turek, ktorému spod trička prevísalo brušisko, pokúsil zahnať preč. Gestom, akým sa zaháňajú muchy-mäsiarky. Potom na mňa zakričal zlou nemčinou, že chytá ryby a ja ho vyrušujem. Odpovedal som po slovensky: „Nerozprávate po slovensky?“ Po nemecky zvolal späť: „Scheiß auf Slowakisch.“ Tu vás musím varovať, bola to nadávka.

Opýtal som sa ho, či majú povolenie, to som sa už pýtal rakúskou nemčinou. Zrazu znervóznel, jeho tón bol hneď oveľa milší. Tá nadávka mimochodom znamenala: „Seriem na slovenčinu!“

A čo na to Fico? Náš premiér je na vine mnohému, napríklad za zblúdenú debatu o utečencoch, za rybárske povolenie, samozrejme, nemôže. A napriek tomu sa mi v jazere otvorili ústa. Keby sa Ficovi po ôsmich premárnených rokoch vládnutia podarilo zabrániť rozšíreniu islamu na Slovensku, preukázal by svojej vlasti aspoň malú službu. To je stále možné, moslimovia tu činia pol promile. Tým väčšmi ma vyrušuje, že som prvé nevýznamné príznaky islamizácie Slovenska zachytil práve pri Ficovej chate.

Martin Leidenfrost

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo