Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
08. jún 2020

Nečakaný obrat

Švédi si začínajú sypať popol na hlavu

A pritom nechýbalo veľa, aby sa švédska stratégia boja s pandémiou stala svetovou.

Švédi si začínajú sypať popol na hlavu

Švédsky hlavný epidemiológ Anders Tegnell. FOTO TASR/AP

Vyspelá severská krajina svojím liberálnym prístupom k pandémii vyvolávala od začiatku veľkú polemiku nielen v novinárskych, ale najmä odborných kruhoch. A to predovšetkým tým, že namiesto reštrikcií zvolila cestu odporúčaní a spoliehala sa tak na individuálnu zodpovednosť občanov.

Kým nielen lídri okolitých krajín hľadeli na Švédsko s dešpektom a nepochopením, vláda a takmer všemocný Úrad verejného zdravotníctva si stáli hrdo za svojím. Aj napriek pomerne vysokému počtu obetí na počet obyvateľov svoju stratégiu nespochybňovali a neustále upozorňovali, že dlhodobé uzavretie krajiny je neudržateľné. Hovorili, že ak by postupovali rovnako ako iné krajiny, išlo by o čisto politické konanie nepodložené vedou.

Vlastné opatrenia považovali za najvhodnejší spôsob, ako sa dlhodobo naučiť žiť s koronavírusom, na ktorý zatiaľ svet nenašiel vakcínu. Spoliehali sa tak na regulované šírenie infekcie so žiaducim vedľajším účinkom – docielením kolektívnej imunity. O Švédsku ako o budúcom modeli ešte v máji dokonca rozprával aj predstaviteľ WHO Michael Ryan.

Minulý týždeň však vo Švédsku došlo k zvratu. Najprv sám švédsky premiér Stefan Löfven po nátlaku opozície pre denník Aftonbladet ohlásil zriadenie komisie, ktorá prešetrí postup úradov počas koronakrízy. Vnútorne však názor nezmenil. Stále tvrdí, že celkový prístup krajiny v boji s pandémiou je správny.

Väčším prekvapením bolo vyhlásenie hlavného epidemiológa krajiny Andersa Tegnella – miestnej hviezdy koronakrízy –, ktorý pre švédsky rozhlas priznal, že krajina mala v úvodnej fáze pandémie zaviesť prísnejšie epidemiologické opatrenia. Z úst spolutvorcu miestnej stratégie a človeka, ktorý už viac ako dva mesiace denne vždy o druhej popoludní robí tlačovky, išlo o pomerne zásadnú otočku.

Švédsky premiér Stefan Löfven a ministerka zdravotníctva a sociálnych vecí Lena Hallengrenová. FOTO TASR/AP

Na otázku, či zahynulo príliš veľa ľudí, odpovedal autenticky: „Áno, určite,“ a dodal, že krajina musí do budúcnosti zvážiť, či existuje spôsob, ako tomu zabrániť. Stratégiu krajiny však vzápätí šalamúnsky celkom nezavrhol, pretože „funguje dobre“, no má „potenciál na zlepšenie“. A aby ľudia naozaj nevedeli, čo si majú o tom celom myslieť, dodal, že neverí, žeby dôkladnejšie obmedzenia krajine pomohli. 

„Nechápem, čo by sme urobili inak. Na základe vedomostí, ktoré sme vtedy mali, si myslím, že sme urobili, čo bolo potrebné.“ Keby sa však s rovnakou chorobu stretli opäť, myslí si, že by si krajina zvolila strednú cestu medzi opatreniami Švédska a zvyšku sveta.

Počet novonakazených neklesá

Proti švédskemu prístupu sa už na začiatku pandémie búrila odborná verejnosť, keď sa vyše 2 000 vedcov podpísalo pod otvorený list. V posledných týždňoch sa proti epidemiologickej špičke krajiny postavila aj Tegnellova predchodkyňa Annike Lindeová, ktorá spočiatku svojský prístup krajiny podporovala, no po zasiahnutí populácie seniorov svoj názor prehodnotila. Spätne si myslí, že krajina si mala prejsť aspoň mesačným lockdownom.

Kritika znie aj zo strany miestnych médií, a to aj do vlastných radov. Redaktor novín Dagens Nyheter Peter Wolodarski pred časom vyzval švédskych zdravotníckych odborníkov, aby konečne prestali zvyšok sveta poučovať a svoje zlyhanie prijali s reflexiou a pokorou. Redaktorka novín Expressen zas uverejnila článok, v ktorom apeluje na svojich kolegov, aby prestali Švédsko vykresľovať ako rozumnejšiu krajinu než všetky ostatné.

Zmenu postoja si možno vysvetliť aj stále rastúcim počtom prípadov, ale aj obetí, no najmä obrovským zlyhaním švédskych inštitúcií v prípade domovov sociálnych služieb. Občania nad 70 rokov tvoria až 90 percent tých, ktorí podľahli koronavírusu, pričom väčšina z nich pochádza práve z týchto zariadení.

Graf zobrazujúci švédske obete ochorenia Covid-19 podľa veku. Zdroj: Wikipedia.org

Samozrejme, situácia sa región od regiónu veľmi líši. A rozdiely sú aj pri mestách. Kým napríklad Malmö pandémiu zvládlo celkom dobre a jeho čísla sú porovnateľné s Dánskom, ktoré si však na rozdiel od neho prešlo úplnou blokádou, o Štokholme sa to nedá povedať.

Švédsko už dlho v číslach s okolitými krajinami nehrá rovnakú ligu. Severská krajina sa v počte obetí na milión obyvateľov dostala už do „extraligy“, keďže je momentálne v tomto rebríčku siedmou na svete (465). A to na prvom a treťom mieste sú miništátiky San Maríno a Andorra. V posledných týždňoch v tomto ukazovateli už predbehla aj krajiny ako Francúzsko (447), Holandsko (351) či Spojené štáty americké (340), ktoré sú v absolútnych číslach najzasiahnutejšou krajinou sveta.

Síce tri korunky stále nedosahujú úroveň Veľkej Británie (598), Španielska (580) či Talianska (561), nemožno vylúčiť, že sa im v blízkej budúcnosti ešte viac nepriblížia či dokonca ich nepredbehnú. Kým v týchto krajinách je už pandémia na ústupe, počet novonakazených vo Švédsku stále rastie, i keď obetí pomaly ubúda.

V čom Švédi zlyhali?

Švédsko od začiatku pandémie zaznamenalo už takmer 4 700 úmrtí na ochorenie COVID-19 (na milión obyvateľov o približne 5-krát viac ako v Dánsku a až takmer 10-krát viac ako v Nórsku či Fínsku). Koronavírusom sa nakazilo už vyše 45-tisíc ľudí. Čísla nakazených sú však určite vyššie, keďže prvý faktor švédskeho zlyhania je nedostatočné testovanie.

V počte testov na milión obyvateľov Švédsko predbehlo aj Slovensko či Srbsko. Pritom škandinávska krajina si pôvodne stanovila cieľ 100-tisíc testov týždenne, ktorý však splnila len na tretinu.

Horší je však jednoznačne počet obetí. Hoci aj ten vo Švédsku postupne klesá, za posledných sedem dní na prelome mája a júna bola miera úmrtnosti na obyvateľa v tejto krajine podľa portálu Our world in data najvyššia na svete. Nasvedčujú tomu aj iné čísla – napríklad v apríli zomrelo vo Švédsku 10 458 ľudí, čo je najsmrteľnejší mesiac od roku 1993, keď došlo k prepuknutiu sezónnej chrípky.

Ohniskom nákazy vo Švédsku sa však nestali ani otvorené školy či bary, reštaurácie a fitness centrá. V krajine „vybuchli“ domovy sociálnych služieb.

Čísla by vôbec nemuseli byť také hrozivé, keby vláda splnila to, čo si zaumienila – ochrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, a to najmä seniorov vo vekovej kategórii 70+. Tí sú totiž hlavnou obeťou švédskej stratégie – tvoria až spomínaných 90 percent z celkového počtu.

Polovica z nich zomrela v domovoch sociálnych služieb a ďalšia štvrtina mala domácich opatrovateľov.

Architekt švédskej stratégie, epidemiológ Anders Tegnell, ktorý je spolu s Úradom verejného zdravia zodpovedný za reakciu krajiny na Covid-19, ešte v apríli priznal, že krajina v tomto smere zlyhala, keď nedokázala zabrániť šíreniu nákazy v domovoch dôchodcov. Hoci prejavil „hlbokú ľútosť“, už vtedy povedal, že to švédsky prístup ku korone „nediskriminuje ako celok“. A ani jeho „hlboká ľútosť“ prístup k seniorom v nasledujúcich mesiacoch zásadne nezmenila.

Hlavný štátny epidemiológ Anders Tegnell počas tradičnej pravidelnej tlačovej konferencie. FOTO TASR/AP 

Inzercia

Je pravda, že vláda na svoje pomery už 31. marca zakázala návštevy domovov seniorov. Aj napriek tomuto zákazu však korona spustošila niekedy aj celé zariadenia. Najkritickejšie to bolo v oblasti Štokholmu. Problém je však oveľa komplexnejší. Je známe, že pracovníkom týchto zariadení chýbali ochranné prostriedky, neboli na koronavírus vôbec preventívne testovaní a museli pracovať aj v prípade, že mali príznaky ochorenia Covid-19.

Problémom je však aj to, že viac ako polovica sociálnych pracovníkov je nedostatočne kvalifikovaná a pochádza zväčša zo zraniteľného prisťahovaleckého prostredia. Pritom títo ľudia pracujú aj v niekoľkých opatrovateľských domoch naraz a sú tak možnými prenášačmi vírusu. Nehovoriac o tom, že na rozdiel od iných krajín švédske domovy dôchodcov sú často veľkými komplexmi so stovkami rezidentov.

Ministerka zdravotníctva a sociálnych vecí Lena Hallengrenová síce teraz pre švédsku televíziu povedala, že zo zlyhania v prípade seniorov sa krajina musí poučiť, vo svete boli už krátko po vypuknutí pandémie známe prípady, ktoré mohli Švédov pred týmto scenárom vystríhať. Dnes sa ministerka dokonca z problému mierne vyviňuje, pretože tvrdí, že vláda bola pripravená zaviesť širšie opatrenia, no odborníci nič podobné neodporúčali.

Ľudia umierajú v starobincoch, no lôžka v nemocniciach sú voľné

Na domovy sociálnych služieb v čase pandémie stúpa aj počet sťažností. Od začiatku marca švédska inšpekcia zdravotnej starostlivosti (IVO) dostala viac ako 3 000 podnetov, pričom viac ako tretina (37 percent) priamo súvisí s koronavírusom. Audit už vykonala vo vyše tisíc zariadeniach a pochybenie zistila v každom desiatom. Generálna riaditeľka inšpekcie Sofie Wallströmová pre The Local uviedla, že podiel vážnych nedostatkov stále stúpa a problematických je už vyše 40 percent zariadení.

Predmetom sťažností boli aj podnety týkajúce sa neposkytovania primeranej intenzívnej zdravotnej starostlivosti, a to aj napriek tomu, že nemocnice hlásia množstvo voľných lôžok.

Švédske médiá prinášali v poslednom období niekoľko mrazivých správ o tom, ako viacero seniorov v domovoch sociálnych služieb zomiera v ťažkostiach bez poskytnutia kyslíka, čo potvrdzuje aj sonda švédskych inšpektorov.

Grafy zobrazujúce denný nárast počtu potvrdených prípadov nakazených a obetí koronavírusu. Zdroj: Wikipedia.org

V súčasnosti sa tiež zvyšuje počet pracovníkov, ktorí kritizujú regionálne zdravotnícke orgány za protokoly, ktoré odrádzajú ľudí v zariadeniach sociálnej starostlivosti od toho, aby posielali pacientov do nemocnice, a bránia opatrovateľskému personálu v podávaní kyslíka bez súhlasu lekára.

Rovnako vládne nariadenia odporúčali, aby starší pacienti neboli automaticky posielaní do nemocníc. Sčasti sa totiž obávali preťaženia systému v prípade špičky. V rozpore s tým sú však prázdne a nepoužité poľné nemocnice, ktoré sa Švédsko minulý týždeň rozhodlo dokonca uzavrieť.

„Bolo nám povedané, aby sme ich do nemocníc neposielali. Aj keď má človek len 65 rokov,“ povedala zdravotná sestra a členka opozičných pravicových Švédskych demokratov Latifa Löfvenbergová, ktorá pracuje v domove dôchodcov severne od Štokholmu. Pre BBC opísala praktiky v týchto zariadeniach, kde pacientom s koronavírusom miesto kyslíka na uľahčenie dýchania podávajú hlavne morfium na zmiernenie bolestí.

Teraz pracuje na oddelení Covid-19 v nemocnici vo švédskom hlavnom meste a hovorí, že aj demografia pacientov, ktorých lieči, je ďalším dôkazom, že starých ľudí neposielajú do nemocníc. Jeden záchranár zo Štokholmu, ktorý nechcel byť menovaný, pre BBC tiež povedal, že v čase pandémie nebol ani raz privolaný do domovu sociálnych služieb, hoci musel robiť aj nadčasy.

Kým niektorí podobné opatrenia obhajujú, pretože by podľa nich pri väčšine seniorov na základe ich zdravotného stavu išlo len o paliatívnu starostlivosť a na JIS-ke by aj tak dlho neprežili, miestni kritici tvrdia, že nebyť tohto prístupu, množstvo životov mohlo byť vo Švédsku zachránených. Stačilo by podľa nich, keby malo viac pacientov prístup k nemocničnej starostlivosti a pracovníci by im miesto podávania morfínu či čakania na špecializované tímy zdravotníkov mohli podávať aspoň kyslík.

Vo Švédsku tak v prípade seniorov postupujú diametrálne odlišne ako vo väčšine európskych krajín. A to aj tých najzasiahnutejších, kde vek pacientov nemá vplyv na prevoz do nemocnice. Predsa existujú prípady, a to aj zo Slovenska, keď boli do nemocnice presunuté takmer celé zariadenia seniorov. V prípade Švédska ide však skôr o nemysliteľný scenár.

Porovnanie denného vývoja úmrtí vo Švédsku za prvých päť mesiacov za posledných šesť rokov. Zdroj: Wikipedia.org

Napriek tomu, že v krajine dnes silnie hlas kritikov, verejnosť vláde i zodpovedným inštitúciám naďalej dôveruje. Kríza v krajine však zatiaľ nedosiahla ani žiaden významný stupeň politizácie. Kým na Slovensku by sa v takom prípade s tlačovkami už dávno roztrhlo vrece, švédske opozičné strany sa ocitli v neželanej kóme.

Hoci docielili, aby ľavicová vláda zriadila komisiu na prešetrenie postupov v čase koronakrízy, kritizovať dnes vládu je pre nich veľmi náročné, pretože na začiatku rovnako podporili Tegnellov prístup k pandémii. Okrem toho starostlivosť o starých je do veľkej miery aj v rukách regionálnych a okresných administratív, z ktorých mnohé kontrolujú práve opozičné strany.

Bude však zaujímavé sledovať, kto za zlyhania v krajine ponesie zodpovednosť. Epidemiológovia, ktorí tu boj s koronou riadia, alebo vláda, ktorá im nechala takmer voľnú ruku?

Mala švédska stratégia zmysel?

Cieľom ponechania otvorenej krajiny bolo v prvom rade podľa slov miestnych epidemiológov regulovať šírenie koronavírusu, zabrániť preťaženiu systému zdravotnej starostlivosti, no koniec-koncov aj dospieť ku kolektívnej imunite, ktorej mieru ani dnes nepoznáme. No potrebných minimálne 60 percent je zrejme stále v nedohľadne.

Nemenej dôležité pre vládu bolo určite tiež zabrániť tomu, aby krajina hospodársky upadala či v najhoršom scenári finančne skolabovala (k čomu má minimálne našliapnuté Taliansko). Švédska nezamestnanosť síce prekonala historické maximá, ekonomika na konci mája vykázala, že za posledný štvrťrok podrástla – o 0,1 percenta.

Napriek tomu sa Švédsko recesii v roku 2020 zrejme nevyhne, keďže prepad zasiahol väčšinu krajín sveta, čo v globalizovanom svete neminie ani Švédov, i keď možno v menšej intenzite. Aj vláda už nedávno uznala, že za celý rok 2020 bude ekonomika pravdepodobne klesať najviac od druhej svetovej vojny.

Aj preto si budú vo Švédsku naďalej klásť otázku, či táto stratégia vôbec mala zmysel. A či nebola len trucovitým dokázaním si veľkosti vlastného svojbytného ega. Už dnes však vieme, že miestni odborníci to v niektorých aspektoch dobre neodhadli. Nie je preto prekvapením, že švédskych turistov počas leta už odmietli viaceré krajiny, ako napríklad Cyprus, a aj susedné štáty ich zatiaľ vylúčili zo škandinávskej „cestovnej bubliny“.

Švédsky model totiž naznačuje, že dokonca aj v krajine s nízkou hustotou obyvateľstva a takpovediac zabudovaným sociálnym odstupom priamo v DNA platí, že len čo sa vírus dostane medzi najzraniteľnejších, je extrémne ťažké ho kontrolovať. Švédi pochybili už na štarte koronamaratónu, keď nedokázali včas zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok a základnej starostlivosti tým najzraniteľnejším. 

Keby nebolo zlyhania v DSS, Švédsko by sa dnes možno hrdilo, že pandémiu zvládlo aj bez reštrikcií, príkazov a obmedzovania slobody. Aj ostatné krajiny postupne prechádzajú po útlme nákazy do počiatočného švédskeho módu. Ale s tým podstatným rozdielom, že Švédi stále nedokázali nákazu utlmiť a začiatkom júna začal počet novonakazených ešte ďalej rásť.

Odporúčame