Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
29. august 2015

Americký politológ: Rusko nezaujíma Donbas, ale geopolitika

Od samotného začiatku ukrajinskej krízy bola politika Moskvy v prvom rade motivovaná geopolitickými súvislosťami, a nie samotným vývojom na Ukrajine. Tvrdí to komparatívny politológ Edward W. Walker z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Walker na svojej internetovej stránke EurasianGeopolitics.com u...

Od samotného začiatku ukrajinskej krízy bola politika Moskvy v prvom rade motivovaná geopolitickými súvislosťami, a nie samotným vývojom na Ukrajine. Tvrdí to komparatívny politológ Edward W. Walker z Kalifornskej univerzity v Berkeley.

Walker na svojej internetovej stránke EurasianGeopolitics.com uvádza, že Kremeľ sa v skutočnosti príliš nezaujíma o federatívne usporiadanie Ukrajiny ani o práva po rusky hovoriacich občanov Ukrajiny, či o takzvaných fašistov v Kyjeve - ak tieto veci nemajú vplyv na vonkajšiu orientáciu Ukrajiny a geopolitické záujmy Ruska. Podľa Walkera, ktorý sa špecializuje na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, Ukrajina je jedným z kľúčový prvkov v ambícii Moskvy vytvoriť v rámci multipolárneho sveta eurázijský pól, v ktorom bude dominovať práve Rusko. No predovšetkým Ukrajina hrá podstatnú rolu v politike Ruska zameranej na obmedzenie rastu politického, ekonomického a vojenského vplyvu USA, EÚ a NATO v postsovietskom priestore.

Takže pri predvídaní ďalších krokov Ruska na Ukrajine je potrebné mať na zreteli predovšetkým ich geopolitické súvislosti. Kremeľ podľa politológa už určite zistil, že - po prvé - ukrajinská kríza zhoršila bezpečnostnú pozíciu Ruska voči NATO. Po druhé, NATO začalo presúvať značný silový potenciál na východ, pričom posilnilo vojenskú spoluprácu so Švédskom, Fínskom, Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom. Po tretie, aj keď sa Rusko pravdepodobne dostane z hospodárskej recesie do konca tohto roka, jeho ekonomika bude rásť aj v ďalších rokoch len veľmi pomaly. V dôsledku toho bude pre Kremeľ stále ťažšie plniť svoj ambiciózny vojenský rozpočet. Po štvrté, dlhšie obdobie ekonomickej stagnácie môže vyústiť do domácich nepokojov - čo by sa iste Západ pokúsil využiť. Po piate, spolupráca s Čínou a ďalšími krajinami takzvaného zoskupenia BRICS či inými protizápadnými vládami môže dlhodobo posilniť geopolitickú pozíciu Ruska, no nevyrieši jeho momentálnu pozíciu voči NATO. Po šieste, Kremeľ chce zabrániť tomu, aby sa rovnováha vojenských síl na západnej hranici Ruska prevážila na stranu NATO.

Aké sú teda možnosti pre Rusko? Podľa Walkera s najväčšou pravdepodobnosťou zaujme obrannú pozíciu. To znamená, že sa bude zameriavať na domácu a vonkajšiu bezpečnosť či potláčanie domáceho disentu. Zároveň sa bude stále viac spoliehať na svoj jadrový potenciál a vyvíjať nové zbrane, presunie konvenčné sily k svojim západným hraniciam a prípadne sa bude snažiť o vybudovanie vojenskej prítomnosti v Bielorusku. Doma sa bude snažiť zdržiavať ekonomickú liberalizáciu, keďže tá by mohla spôsobiť problémy pri financovaní jeho obranného rozpočtu.

Ďalšie strategické možnosti sú podľa Walkera o niečo menej pravdepodobné. Rusko by sa mohlo snažiť využiť súčasné vnútorné rozdelenie v Európe súvisiace s imigráciou a krízou v eurozóne - najlepšie tak, aby sa celý európsky projekt zrútil. To by znamenalo víťazstvo proruských a protiamerických síl v Európe, čo by prípadne mohlo viesť aj ku kolapsu NATO.

Inzercia

Treťou možnosťou je pokúsiť sa oslabiť a rozdeliť Západ vojenským zastrašovaním. Cieľom by bolo prehĺbiť rozkol medzi takzvanými jastrabmi a holubicami v rámci NATO vo všeobecnosti a tiež medzi USA (ktoré "sú z Marsu") a Európou (ktorá "je z Venuše").

Moskva by sa mohla tiež rozhodnúť vyrokovať rozsiahlu bezpečnostnú dohodu so Západom - alebo tiež, menej pravdepodobne, preventívne zaútočiť na pobaltské štáty a zároveň sa spoľahnúť na svoj odstrašujúci jadrový potenciál. Kremeľ by v tomto prípade stavil na to, že Západ radšej obetuje tri malé krajiny, než aby riskoval jadrovú vojnu. Následne by si Rusko mohlo vyrokovať - teraz už z pozície sily - nový bezpečnostný poriadok v Európe.

Americký politológ si nemyslí, že sa Kremeľ rozhodne podporiť výraznú ofenzívu separatistov na východe Ukrajiny - keďže negatíva tohto kroku by prevažovali nad pozitívami. To však podľa neho zároveň neznamená, že Moskva dovolí Kyjevu získať späť kontrolu nad Donbasom. Najväčšou dilemou Ruska teraz je, či podporiť prímerie na východe Ukrajiny hoci aj silou zbraní, alebo nechať konflikt dlhodobo bublať a využiť ho pri rokovaniach so Západom o rastúcej prítomnosti síl NATO na západných hraniciach Ruska. Prípadná vojenská ofenzíva a zábor nejakého významného ukrajinského mesta by problémy Ruska s NATO iba zhoršili, uzatvára politológ z Kalifornskej univerzity.

TASR

Odporúčame

KDH opäť predkladá zákon o lobingu, v parlamente doteraz neuspelo

KDH opäť predkladá zákon o lobingu, v parlamente doteraz neuspelo

Opozičné KDH sa nevzdáva myšlienky presadiť do slovenskej legislatívy zákon o lobingu. Podobne ako vlani aj predvlani, opäť prichádza s právnou normou, ktorá má dať lobingu jasné pravidlá. Zákon predložil na septembrovú schôdzu parlamentu poslanec Pavol Hrušovský (KDH). Právna norma má zadefinovať p...