Blog 28. máj 2020

Gymnáziá, pripravte sa! Bude to jazda!

Martin Brestovanský
Martin Brestovanský
Rozhodnutie ministerstva zrušiť štandardný postup prijímania žiakov na stredné školy postavený na objektívnych kritériách (Monitoroch 9 a prijímacích testoch) a nahradiť ho prepočtom výsledkov vysvedčení z jednotlivých základných škôl pripravil tristnú budúcnosť pre značnú časť jednej ročníkovej generácie. Mám na mysli tak prijatých ako aj neprijatých.
Rozhodnutie ministerstva zrušiť štandardný postup prijímania žiakov na stredné školy postavený na objektívnych kritériách (Monitoroch 9 a prijímacích testoch) a nahradiť ho prepočtom výsledkov vysvedčení z jednotlivých základných škôl pripravil tristnú budúcnosť pre značnú časť jednej ročníkovej generácie. Mám na mysli tak prijatých ako aj neprijatých.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Brestovanský

Gymnáziá, pripravte sa! Bude to jazda!

Už keď vyšlo toto rozhodnutie von, napadlo mi prepočítať si, čo to spôsobí v dynamike prijímania žiakov (zameral som sa na deviatakov, t.j. prijímacie konanie na štúdium na 4-roč. gymnáziách). K dispozícii som mal niekoľko výsledkov prijímacích konaní prezentovaných na webstránkach náhodne vybraných gymnázií, ktoré tam zostali ešte z minulého roka. Nie všetky uvádzali detailné údaje rozlišujúce body za jednotlivé komponenty celkového hodnotenia (suma váh prijímacích pohovorov, monitoru a priemerov vysvedčení). Tam, kde som sa k detailnému rozpisu dopátral, je výsledok tohto krátkeho skúmania zrejmý: skoro 30% študentov pozvaných na zápis na základe celkových výsledkov, by prijatých na vybrané gymnázium nebolo, ak by sa započítavali len priemery ich vysvedčení. Pomohlo im, že dobre napísali monitory a prijímacie testy.

Inými slovami, žiak s lepším vysvedčením zo školy A, podal v dvoch porovnávacích testoch slabší výkon ako žiak zo školy B s horším vysvedčením. Čiastočne by sa snáď tieto rozdiely dali interpretovať cez subjektívny stav, stres, či iné prekážky, ktoré mohli znížiť aktuálny výkon inak dlhodobo dobrého žiaka. No je to argument jemne pritiahnutý za vlasy – prečo by mal stres zažívať len žiak s dobrým vysvedčením? Oveľa logickejší a z mnohoročných skúseností mnohých riaditeľov jednoznačný argument spočíva v naozaj významných individuálnych rozdieloch v tom, ako formálnymi známkami ohodnocuje daný výkon žiaka tá-ktorá škola. Tieto rozdiely môžu tvoriť pri rovnakom výkone aj dva stupne. Rodičia, ktorí dali svoje dieťa na lepšiu ale prísnejšiu školu, si dnes môžu búchať hlavu.

Treba dodať, že vyššie uvedený výsledok malého prieskumu platil pre minulý rok, v ktorom už pred prijímacími konaniami prišlo k istej redukcii slabších žiakov s výbornými vysvedčeniami vďaka slabým výsledkom v monitore. Takíto žiaci si pravdepodobne rozmysleli svoje ambície dostať sa na gymnázium, pretože napriek dobrým známkam vedeli viac-menej objektívne odhadnúť svoje možnosti. Tento rok však takýto regulačný prvok nanešťastie odpadol.

Preto je veľmi zaujímavé pozrieť sa na dynamiku medzi vysvedčeniami a výkonom v prijímacom konaní v tomto roku. Samozrejme, je to možné len tam, kde sa gymnáziá odhodlali napriek všetkým prekážkam využiť ministerskú kolonku „vlastné kritérium“ na zorganizovanie vlastných prijímačiek. Jedno z týchto odvážnych gymnázií bolo bilingválne gymnázium C. S. Lewisa v Bratislave. Išlo o seriózne testovanie vedomostí a študijných predpokladov realizované buď online alebo prezenčnou formou. Aj napriek tomu, že váha subjektívneho parametru vysvedčenia stále zostala vysoká (2/3), predsa len objektívne testovanie dokázalo významne revidovať absolútne postavenie známok zo základnej školy.

Ideálom, ktorý by vyjadroval spravodlivosť nastavenia, v ktorom za jedinú premennú rozhodujúcu o štúdiu na strednej škole môže byť považované vysvedčenie, by bola priama úmera medzi hodnotením v prijímacích testoch a priemerom známok z vysvedčenia. Teda čím lepší výsledok v testoch, tým lepšie vysvedčenie. Štatisticky tento vzťah vzájomnej závislosti dvoch premenných vyjadrujú tzv. jednoduché lineárne korelácie. Korelačný koeficient (Pearsonovo r) sa môže pohybovať na škále od -1 (nepriama úmera) až po +1 (priama úmera). Ak napr. r=+0.5, ide o tzv. stredne silnú pozitívnu koreláciu, ktorá sa v sociálnych vedách považuje už za zaujímavé zistenie o vzťahu sledovaných premenných. Ak je korelácia na úrovni 0, znamená to, že medzi dvomi premennými nie je žiadny vzťah, nijako spolu nesúvisia (pozri obr. nižšie, zdroj).

Ukážka korelácií, zdroj: http://www.fhpv.unipo.sk/cvt/statistika/stbasic2.htm

V každom prípade, korelácia medzi vysvedčením a výsledkami na prijímačkách by mala byť v ideálnom prípade r=+1, v realite by sme mohli očakávať výsledky na úrovni niekde medzi r=+0.4 až +0.8. Stredne nižšie a slabé korelácie (0.2 až 0.4) by mali navodzovať otázky, či je všetko v poriadku vo vzťahu medzi týmito dvomi spôsobmi zisťovania vzdelanostnej úrovne jedného uchádzača.

A tak som si zobral údaje za neprijatých študentov na gymnázium C.S.Lewisa, spolu sa na školu hlásilo tento rok 315 žiakov, prijímali 80, niektorí asi vyhodnotení neboli, teda korelácie sa dali počítať pre skupinu n=226. Treba dodať, že body za prijímacie testy sa rovnali percentilu umiestnenia v poradí na základe výsledkov testov, teda nešlo priamo o body za testové úlohy. To však na zmysle počítania korelácií nič nemení. Výsledok ma šokoval: r=-0.102. Zistenie síce nie je štatisticky signifikantné (p=0.126, teda neplatí tu bežná podmienka p<0.05), ale to tu nehrá rolu. Z korelačného testu vyplýva, že blížiac sa k štatistickej významnosti, platí, že čím lepšie vysvedčenie uchádzač mal, tým slabšie výsledky v prijímacích testoch dosiahol.

Ak by niekto hľadal chybu v nastavení testov na tomto gymnáziu, mýlil by sa. Ide o špičkových učiteľov, školu s vynikajúcimi výsledkami s veľkým množstvom absolventov na výborných zahraničných univerzitách. Takéto výsledky by nedosiahli, keby robili doposiaľ v prijímacom konaní systémové chyby. Jadro problému treba hľadať na opačnej strane – obrovskej nerovnosti medzi základnými školami v tom, ako hodnotia žiakov a ako sa toto hodnotenie odzrkadľuje na ich vysvedčení.

Pravda je, že prijímacie konanie na tejto škole sa príliš nepodobá konaniam na bežných verejných gymnáziách, ale opäť, to nie je v tejto chvíli podstatné.

Podstatné je, že očakávania excelentného gymnázia negatívne korelujú s formálnymi výstupmi slovenských základných škôl. Vyriešenie tejto disproporcie by mohlo byť jedným z krokov pre skvalitnenie základného školského vzdelávania na Slovensku.

V tomto roku sa kvôli koronovane hlúpym rozhodnutiam dostane študovať na gymnáziá približne 30% žiakov, ktorí sa tam budú trápiť. Ale trápiť sa nebudú len oni, aj ich učitelia. A trápiť sa budú na iných školách aj tí, ktorí sa na gymnáziá študovať nedostali, hoci na to objektívne mali. Bude to jazda!

Korekcia (29.5., 16:30)

Ako som uviedol v texte, korelačný výpočet som realizoval na vzorke neprijatých žiakov pri tohtoročnom prijímacom konaní na gymnáziu C.S.Lewisa. Dnes poobede, v rozhovore so zástupcami školy sme si uvedomili, že výsledky by mohli korigovať práve študenti, ktorí prijatí boli, pretože medzi nimi sa nachádza jednak vysoké percento jednotkárov ako aj vysoké percento úspešných v prijímacích testoch. Previedol som teda ešte dva výpočty. Jeden pre samotnú skupinu prijatých študentov (n=80), druhý pre celý výber uchádzačov, u ktorých sa dali zistiť oba údaje (N=306). Prvý výpočet neukazuje žiadny vzájomný vzťah (r=0.04) medzi vysvedčením a úspešnosťou na teste. Avšak druhý výpočet napokon na spodnej hranici potvrdzuje našu pôvodnú hypotézu (r=0.4 až 0.8), že medzi vysvedčením a testmi musí byť vzájomná súvislosť. Korelácie boli signifikantné (p<0.001) vo výške r=0.345 (pozri graf).

Môžem teda upokojiť viacerých učiteľov základných škôl, že ich hodnotenie predsa len do istej miery zodpovedá kritériám úspešnosti tohto gymnázia. Zaujímavý je ten jav, že v dvoch oddelených skúmaných skupinách (prijatí/neprijatí) žiadne pozitívne súvislosti nenastávajú, ale v celkovom výbere áno. Ako túto zvláštnosť interpretovať? Nechám to na diskusiu...
 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0