Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
28. máj 2020

Záchranný balík

Slovensko dostane 8 miliárd eur od EÚ, no bez problémov to nebude

Celkový balík vo výške 750 miliárd eur má pomôcť obnove európskych ekonomík postihnutých pandémiou.

Slovensko dostane 8 miliárd eur od EÚ, no bez problémov to nebude

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Bruseli 27. mája 2020. FOTO TASR/AP

Politicky bolo vlastne nevyhnutné, že Európska komisia (EK) musí v tejto situácii priniesť na stôl veľký mešec peňazí.

Keď sa na prelome februára a marca začal koronavírus šíriť na starom kontinente, iniciatívu prevzali jednotlivé národné štáty, ktoré zatvárali svoje hranice a zavádzali opatrenia proti šíreniu nákazy. Na názor Európskej komisie sa nikto nepýtal. Zároveň s každým dňom rástli odhady hospodárskeho prepadu jednotlivých národných ekonomík v dôsledku pandémie.

V južnej Európe, najmä v Taliansku, sa ľudia cítili zvyškom EÚ ponechaní v štichu, čo viedlo k rastúcemu hnevu na Berlín i Brusel. Opäť začali zaznievať obavy, či vírus nepochová aj spoločnú európsku menu alebo dokonca Úniu samotnú.    

V stredu však predsedníčka EK Ursula von der Leyenová predstavila grandiózny záchranný plán na obnovu európskej ekonomiky: 750 miliárd eur, z ktorých 500 miliárd bude do ekonomiky napumpovaných vo forme nenávratných dotácií a grantov, kým 250 miliárd vo forme nízko úročených pôžičiek.

Slovensku sa ujde 8 miliárd eur. To je asi 8 percent nášho HDP, čo približne zodpovedá aj odhadom poklesu slovenskej ekonomiky tento rok v dôsledku pandémie.

Hamiltonovský moment?

Finančné trhy v reakcii na balíček poskočili radosťou. Dokonca sa zdá, že aj hnev Talianov na Nemecko sa rozplynul. Ale európsky záchranný program nie je bez problémov. Tie sa týkajú na jednej strane pôžičky a splácania peňazí a na druhej strane ich prerozdeľovania.

Európska únia si totiž chce tie peniaze požičať na finančných trhoch. Hoci má ísť o jednorazovú záležitosť a v technickom zmysle nejde o spoločné ručenie za dlhy, ktoré odmietali najmä fiškálne zodpovedné severoeurópske krajiny, môže tento záchranný balík slúžiť ako nebezpečný precedens smerom k federálnemu superštátu. Napokon, jeho zástancovia sa tým ani veľmi netaja.

V súvislosti s balíčkom sa skloňujú slovné spojenia ako európsky „hamiltonovský moment“. Je to narážka na Alexandra Hamiltona, jedného z otcov zakladateľov USA, ktorý v roku 1790 ako prvý minister financií Spojených štátov federalizoval dlh amerických štátov a tým prispel k fiškálnej centralizácii nového národa a posilneniu ústrednej moci...

Aj keď európsky záchranný balík nepredstavuje spoločné ručenie za európske dlhy, mohlo by ísť o posledný predstupeň k nim. Tak to vidí napríklad nemecký zväz daňovníkov, ktorý von der Leyenovej plán ostro skritizoval.

Prostriedky sa majú vyčerpať do roku 2024. Splácané majú byť až od roku 2028 do roku 2058, a to z príspevkov členských štátov pre EÚ, ktoré sa budú musieť zvýšiť.

Hovorí sa tiež o nových európskych zelených daniach, napríklad z plastových obalov. Prípadne o daniach z digitálnych služieb. Tie by mali dopadnúť najmä na firmy ako Google, Amazon, Facebook a Apple. Môže to viesť k preneseniu zvýšených nákladov na ich zákazníkov a keďže ide o americké firmy, aj k ďalším obchodným sporom medzi Bruselom a Washingtonom. Nie je ani isté, že sa z týchto zdrojov vyberie dosť peňazí.

Ako minúť 8 miliárd

Problémy môžu vzniknúť aj na výdavkovej strane. Peniaze majú prúdiť hlavne do modernizácie európskych ekonomík. Tak to aspoň prezentovala von der Leyenová.

Inzercia

Časť potečie do zdravotníckych systémov, aby ich prípadná ďalšia pandémia nenašla nepripravené. Ďalšie budú vynaložené na zelenú ekonomiku, digitálnu ekonomiku či budovanie infraštruktúry.

Pre Slovensko, ktoré je roky traumatizované nekonečným príbehom výstavby diaľnice z Bratislavy do Košíc, znejú napríklad výdavky na infraštruktúru ako užitočná vec. A skutočne, verejná infraštruktúra u nás trpí investičným dlhom. V tomto zmysle môžu peniaze zo záchranného balíčka pomôcť.  

To však nemusí platiť pre iné európske krajiny. Gro pomoci pôjde Taliansku a Španielsku, ktoré boli nákazou postihnuté najviac.

No napríklad v prípade Španielska sú ešte v čerstvej pamäti správy spred desaťročia, keď sa počas boomu, ktorý predchádzal európskej dlhovej kríze, pod hlavičkou „výstavby infraštruktúry“ stavali rôzne potemkinovské dediny v podobe „letísk duchov“ a „diaľnic do nikam“. K zníženiu 14-percentnej španielskej nezamestnanosti by skôr pomohla reforma pracovného práva než ďalšia infraštruktúra.

Poslanec NR SR Tomáš Valášek (Za ľudí), ktorý záchranný balíček v stredu privítal na Facebooku optimistickým „Vianoce prišli skôr tento rok“, upozornil aj na riziká. Tých 8 miliárd pre nás je nad rámec eurofondov. No aj tie čerpáme pomaly. Hoci sa nachádzame na konci súčasného rozpočtového obdobia 2014 – 2020, z dostupnej pomoci 19,3 miliardy eur Slovensko vyčerpalo len 6,3 miliardy. Teda tretinu.

Ročne sme boli z eurofondov schopní vyčerpať asi miliardu. Teraz sa od vlády očakáva, že do konca svojho funkčného obdobia v roku 2024 vyčerpá len z najnovšieho záchranného balíka 2 miliardy ročne. A k tomu ešte prostriedky z eurofondov.

Problém s prerozdeľovaním prostriedkov ukázala už doterajšia snaha vlády pomôcť z národných zdrojov. Aj minister financií Eduard Heger priznal v rozhovore pre Postoj, že pomoc sa môže zdať pomalá, lebo úrady práce, ktoré ju distribuujú, neboli na takýto nápor stavané.

Vo všeobecnosti platí, že vláda môže peniaze rozdávať plošne a rýchlo, no cenou za to bude podpora mnohých neefektívnych projektov či hráčov, ktorí to nepotrebujú. Alebo môže postupovať adresne, ale za cenu rýchlosti. Práve súčasnému kabinetu, ktorý si za svoju prioritu zvolil boj proti korupcii, hrozí, že ak nenájde správnu mieru, nároky na transparentnosť spomalia prerozdeľovanie peňazí do ekonomiky. Takže peniaze prídu neskoro tým, ktorí ich naozaj potrebujú, a napokon budú vynaložené neefektívne.

A zanedbateľný nie je ani dopad pomoci na celkovú podnikateľskú morálku. Majú sa podnikatelia a firmy sústrediť na dodávanie čo najkvalitnejších tovarov a služieb zákazníkovi? Alebo sa majú sústrediť na písanie projektov pre EÚ granty?

V tomto zmysle sa z predčasného májového „vianočného“ darčeka Európskej komisie ľahko môže vykľuť „danajský dar“.

Odporúčame