Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
27. máj 2020

Korona

Koniec jednej štúdie, podľa ktorej bolo nebezpečné púšťať deti do škôl

Merkelovej dvorný virológ prišiel pred mesiacom s prelomovým výskumom, dnes však čelí ostrej kritike nemeckých médií.

Koniec jednej štúdie, podľa ktorej bolo nebezpečné púšťať deti do škôl

Christian Drosten, TASR/AP

Koncom apríla zverejnil tím virológov z berlínskej Univerzitnej nemocnice Charité štúdiu, ktorej výsledok okamžite obletel celý svet: ako z výskumu vyplynulo, deti by mali koronavírus roznášať rovnako ako dospelí. Špičkoví nemeckí virológovia preto varovali, že otváranie škôlok a škôl môže spôsobiť veľký problém.

Výsledky štúdie prišli v čase, keď bolo otváranie škôl horúcou témou nielen v Nemecku, ale aj v mnohých ďalších európskych krajinách.

Najskôr pozitívne indície, potom Drostenov zvrat

Dovtedajšie indície skôr optimisticky naznačovali, že na rozdiel od iných vírusov, kde sú deti rizikovými prenášačmi, je práve tento typ koronavírusu výnimkou. Vyzeralo to, že oveľa častejšie sa nakazia koronavírusom deti od dospelých než dospelí od detí.

V samotnom Nemecku už v apríli na základe zhromaždených dát vedeli, že nakazené deti majú väčšinou žiadne alebo len mierne príznaky, pričom sa zdalo, že vírus sa dá zachytiť v dýchacích cestách len na krátky čas, po ktorom by už nemali byť infekčné. Vo Francúzsku bol známy prípad pozitívne testovaného deväťročného dieťaťa, v súvislosti s ktorým hygienici podrobne preskúmali 172 osôb, s ktorými bolo dieťa predtým v kontakte, vrátane vlastných súrodencov. Výsledkom bolo, že dieťa nikoho z týchto kontaktných osôb nenakazilo. 

Povzbudivé výsledky priniesol aj masový prieskum z Islandu, kde nechali počas epidémie otvorené škôlky aj školy. Na obrovskej vzorke 13-tisíc obyvateľov sa zistilo, že aktívnu infekciu nemalo žiadne dieťa do 10 rokov. Ako to už však býva, aj k tomuto prieskumu boli vážne metodologické výhrady, preto sa nedal brať za bernú mincu.

O nákazlivosti detí stále neexistovali jasné dôkazy, len indície, ktoré naznačovali záver, že možno začať s otváraním škôl bez toho, aby sa výrazne zhoršila epidemiologická situácia.

Lenže práve výskum virológov z Charité Berlín mal ako prvý v Európe priniesť do debaty svetlo a vedecký dôkaz. Výskumníci na čele s celosvetovo uznávaným virológom Christianom Drostenom využili kapacity obrovského berlínskeho laboratória, v ktorom od januára testujú ľudí na Covid-19, preskúmali tak vzorky 3712 ľudí, ktorých rozdelili do desiatich vekových skupín (od 0 do 10 rokov, 11 do 20 rokov… až po skupinu 91 až 100 rokov). 

Koncom apríla tak Drostenov tím okamžite po spracovaní dát publikoval štúdiu, ktorá zvrátila dovtedajší mierny optimizmus. Štúdia totiž preukazovala, že medzi nakazenými deťmi a dospelými nie je žiaden signifikantný rozdiel, ktorý by sa týkal množstva vírusu v hltane. Z toho však vyplýva znepokojivý záver, že deti môžu vírus roznášať rovnako ako dospelí.

Podľa výskumníkov sa preto na zhromažďovanie detí na jednom mieste treba pozerať ako na rovnako rizikové, ako je to v prípade dospelých, preto varovali aj pred otváraním škôlok a škôl. 

Drosten výsledky zverejnil najskôr na svojom twitteri, odtiaľ už bola krátka cesta k palcovým titulkom vo všetkých médiách. Sám Drosten sa stal počas koronakrízy mocnou inštitúciou, kancelárka Merkelová odvíjala svoju korona-politiku práve od jeho rád a expertíz, stal sa takpovediac dvorným virológom vlády. Navyše, Drosten na dennej báze poskytoval rozhovory a verejnoprávna stanica NDR mu zriadila vlastnú rozhlasovú reláciu, v uplynulých mesiacoch ho tak bolo počuť viac než ktoréhokoľvek nemeckého politika.

Imidžu špičkového vedca, ktorý sa pred 17 rokmi preslávil tým, že identifikoval vírus SARS, neublížilo ani to, že sa v uplynulých mesiacoch v niektorých zásadnejších otázkach občas mýlil: napríklad keď odhadol, že vírusom sa nakazí 60 až 70 percent Nemcov, čo od neho prevzala aj kancelárka, ktorá týmto odhadom vystrašila Nemcov aj zvyšok sveta.

Bulvár spustil útok

Až teraz sa však verejný obraz Drostena otriasa v základoch: najčítanejší bulvárny denník Bild rozpútal v týchto dňoch proti vedeckej celebrite doslova kampaň, jeho štúdiu o infekčných deťoch označil za „hrubo nesprávnu“, píše o „pochybných metódach“ vedcov z Berliner Charité a sugestívne sa pýta, odkedy Drosten vlastne vedel, že jeho štúdia je zavádzajúca.

Inzercia

Bild svoj útok na najznámejšieho nemeckého virológa opiera o viaceré texty matematikov a štatistikov, ktorí v niektorých kľúčových bodoch spochybnili Drostenove závery. 

Jeho vedecký tím síce zhromaždil veľmi užitočné dáta, problém je, že ich štatisticky spracoval spôsobom, ktorý viedol k niektorým neudržateľným názorom. Háčik bol jednak v tom, že deti boli v skúmanej vzorke 3712 pacientov zastúpené len veľmi marginálne (len 49 detí vo vekovej skupine do 10 rokov). Ale problémom bola aj komplikovaná metóda štatistického párovania, ktorú napadli renomovaní odborníci, dátový analytik David Spiegelhalter dokonca odporučil Drostenovi, aby radšej celú štúdiu stiahol.

Kľúčová veta, že deti by mohli byť rovnako infekčné ako dospelí, tak už po pár týždňoch od zverejnenia údajne prelomového výskumu neplatí. Niektorí kritici dokonca tvrdia, že z nazbieraných dát v Drostenovej štúdii možno skôr usúdiť opak – napríklad množstvo vírusu, ktoré sa zachytilo u detí v škôlkarskom veku, je o 86 percent nižšie než u dospelých.

Škandál okolo štúdie však otvára hlbšie otázky o povahe dnešnej vedeckej práce. Na jednej strane postupoval Drostenov tím priam vzorovo: keďže vzhľadom na akútnu situáciu nechcel čakať na zdĺhavé posudzovanie recenzentmi a svoju prácu zverejniť až potom po zapracovaní ich prípadných pripomienok, sprístupnil ju okamžite na takzvaný preprintový server.

To je vcelku zaužívaná cesta, ako vedci bezprostredne zdieľajú svoje nové objavy pred komunitou svojich kolegov. Ich práce sa tak bleskurýchle dostávajú do vedeckej komunity, kde ich neposudzuje pár vybraných recenzentov, ale širší okruh expertov. Dochádza tak k prípadnej náprave nedostatkov a omylov, ktoré tak môžu autori vzápätí zapracovať do svojich publikácií.

V podstate ide o diskrétnu komunikáciu vedcov medzi sebou, až následne sa takto posúdené práce dostanú medzi širšiu odbornú či laickú verejnosť. Lenže takéto bežné postupy už v koronakríze neplatia, novinári dychtivo čakajú na každý nový výskum či prelomovú informáciu a z virológov či infektológov sú zrazu verejní činitelia, ktorým politici v niektorých krajinách dokonca odovzdali bezvýhradnú moc pri tvorbe politiky.

Keď rýchlosť ubližuje dobrej vede

Christian Drosten a jeho kolegovia si to zjavne uvedomujú, napokon svoju autoritu viackrát v uplynulých mesiacoch uplatnili – aj preto chceli okamžitým zverejnením najnovšej štúdie zabrzdiť úsilie politikov, ktorí sa z ich pohľadu až príliš horlivo hrnuli do otvárania krajiny vrátane škôl.

Očividne nerátali ani s tým, že bulvárni novinári budú sliediť po preprintových serveroch a hľadať prvé kritické posudky – Bild totiž začal s demontážou odbornej povesti Drostena hneď po tom, čo natrafil na prvé kritické posudky. Bulvár z nich vytiahol najšťavnatejšie vety bez toho, že by s Drostenovými kritikmi osobne hovoril, dotknutí matematici a štatistici boli zas zhrození, ako Bild nakladá s ich odbornými výhradami a spúšťa na Drostena guľometnú paľbu.

Za normálnych okolností by výskumníci z Berliner Charité v tichosti zapracovali pripomienky a následne predstúpili pred verejnosť s nanovo prepracovanými závermi. Teraz však čelia posmešným výčitkám, že nevedia dobre počítať, prípadne že úmyselne skreslili závery tak, aby zatlačili na politikov, že nemajú tak rýchlo otvárať krajinu.

Hlavný nemecký virológ si však za to môže aj sám. Súčasné nevyberané útoky by si ušetril, keby svoje prvé závery nepublikoval hneď na sociálnych sieťach, ale svoju nikým neposúdenú štúdiu poslal najskôr aspoň jednému renomovanému štatistikovi.

Napokon, na Slovensku nám to tiež niečo nápadne pripomína: Keby bol Smatanov Inštitút zdravotnej politiky komunikačne zdržanlivejší a najskôr dal na rady najlepších ľudí v odbore, rovnako sme nemuseli premrhať týždne jednou zbytočnou diskusiou.

Odporúčame