Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. máj 2020

Ekológia

V biznise s odpadom sa točia miliardy

S odpadom sa dnes vo svete obchoduje ako so štandardnou komoditou. Hoci tento obchod podporuje najmä rastúca recyklácia, nezaostávajú ani spaľovne.

V biznise s odpadom sa točia miliardy

Skládka v Podunajských Biskupiciach. Ilustračné FOTO TASR – Marko Erd

Minister životného prostredia Ján Budaj má v pláne zakázať dovoz odpadu zo zahraničia. Presnejšie povedané, chce zrušiť výnimku, ktorá platí pre dovoz tzv. energeticky zhodnotiteľného odpadu. Teda odpadu, ktorý skončí v spaľovniach. Minister argumentuje aj tým, že znenie zákona o odpadoch nie je jednoznačné.

Posudzovanie toho, ktorý odpad je energeticky zhodnotiteľný, vychádza z použitia špecifických vzorcov výpočtu, ktoré špecialista hravo zvláda. Laik je z nich však prinajmenšom zmätený. Ak aj pôvodným zámerom zákonodarcu nebolo eliminovať širšiu verejnú kontrolu, výsledkom je, že v posudzovaní sa naozaj vyznajú iba tí, čo sa v energetike pohybujú.

Problémom je teda podľa ministra Jána Budaja to, že sa pod energeticky zhodnotiteľný odpad môže schovať prakticky čokoľvek. Nejde len o bežný komunálny odpad, ktorý v spaľovniach končí. Zákon umožňuje spaľovať aj iný ako komunálny odpad, ak sa splní niekoľko podmienok. Spaľovanie musí produkovať energiu, výsledkom musí byť energetický zisk, musí zhorieť väčšina odpadu a získaná energia sa musí použiť na výrobu tepla alebo elektriny.

Zákon síce zakazuje spaľovanie takých očividne škodlivých vecí, ako sú napríklad autobatérie, za istých podmienok je však možné páliť pneumatiky či časti áut. Nehovoriac o tom, že bežnou súčasťou komunálneho odpadu sú aj plasty, ktoré nie je možné z rôznych dôvodov recyklovať.

Len tak mimochodom, využitie plastov v celosvetovom meradle je najmä na výrobu obalov. Ich využitie je teda krátkodobé a hoci plastové obaly patria medzi najjednoduchšie recyklovateľný odpad, veľká časť končí na skládkach či v spaľovniach.Zdroj: oecd.org  

Na popol

Dopyt po spaľovniach vytvorila samotná Európska únia podporou (rozumej dotáciami) energetického zhodnocovania odpadu. Na počiatku bol, samozrejme, ušľachtilý cieľ znížiť skládkovanie. No keď už raz spaľovňa stojí, nepriamo vytvára dopyt po tvorbe odpadu.

Najviac odpadu produkujú ekonomicky najvyspelejšie krajiny. Krajiny OECD (36 krajín sveta) produkujú až 44 percent celosvetového odpadu. Krajiny východnej Ázie a Pacifiku 21 percent (70 percent z tohto množstva vznikne v Číne), 12 percent tvorí Latinská Amerika a Karibik a 5 percent subsaharská Afrika. 

Jednotkou v Európskej únii je Dánsko s produkciou 781 kg komunálneho odpadu na obyvateľa ročne. Slovensko tvorí v priemere 378 kg komunálneho odpadu na obyvateľa ročne. Údaje sú za rok 2017:

Bohaté krajiny Únie, ktoré produkujú veľa odpadu, zároveň minimalizovali skládkovanie. Veľká časť odpadu tak končí práve v spaľovniach. Nielen Dánsko, ale aj Švédsko, Nemecko či Rakúsko zvýšili svoje kapacity na spracovanie energeticky zhodnotiteľného odpadu natoľko, že aby systém ďalej fungoval, sú nútené odpad dovážať.

K niečomu podobnému sa schyľuje aj na Slovensku. Vlani na jeseň portál Euractiv opísal záujem zvyšovať kapacity spaľovania odpadu najmä v cementárňach. Tie zároveň podľa zistení uprednostňujú odpad dovezený zo zahraničia, najmä vďaka vyšším cenám, ktoré zahraniční dodávatelia oproti tým slovenským za likvidáciu odpadu platia. Koľko spaľovaného odpadu pochádza zo zahraničia, cementárne povedať nevedia.

Z celkovej produkcie komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje zhruba polovica. Energeticky sa zhodnocuje 10 percent. Únijný cieľ je v roku 2030 recyklovať 60 percent komunálneho odpadu. Ak by sa kapacity existujúcich spaľovní po celej Európe využili na maximum, viac odpadu by sa v podstate ani recyklovať nedalo. Plány však nerátajú s reálnou možnosťou stavby ďalších a ďalších spaľovní.

Peniaze nesmrdia. Ani z odpadu

Nielen energeticky zhodnotiteľný – teda určený na spálenie –, ale aj recyklovaný odpad (plasty či železný a neželezný šrot) je dnes významnou položkou v celosvetovom obchode. V biznise patrí medzi suroviny, podobne ako ropa či rudy.

Inzercia

Hoci cena odpadu na svetovom trhu pomaly klesá, objem obchodovaných surovín sa drží na približne rovnakej úrovni.

 

Zdroj: oecd.org 

Podľa správy OECD z októbra 2018 obchod s odpadom môže zvýšiť globálnu mieru jeho recyklácie, ak bude smerovať do krajín, ktoré odpad vedia efektívne zhodnotiť. Príkladom môže byť India, ktorá napríklad v roku 2014 importovala 13 percent celosvetového objemu obchodovaného šrotu, aby pokryla nedostatok primárnej suroviny. India patrí medzi najväčších svetových exportérov ocele.

Na druhej strane správa hovorí aj o rizikách. Objem obchodu sa zvyšuje medzi krajinami s rozdielnou environmentálnou legislatívou. Teda odpad smeruje z krajín s prísnejšou legislatívou pre nakladanie s odpadom do krajín s laxnejším prístupom. Takými sú zväčša krajiny tretieho sveta.

Z toho sa vynára súvisiace riziko, že rozvojové krajiny nemajú dostatočnú technologickú úroveň a kapacitu na bezpečné spracovanie dovezeného odpadu. Odpad z vyspelých krajín sa tak hromadí na skládkach v treťom svete so všetkými environmentálnymi a zdravotnými rizikami pre miestne obyvateľstvo. Kvalita života v týchto krajinách tak ďalej klesá, zisky z importu odpadu totiž kumuluje zväčša hlboko skorumpovaná vládnuca vrstva.

Tento rizikový tok obchodu s odpadom podporuje aj rozhodnutie Číny postupne utlmovať dovoz odpadu na spracovanie z iných častí sveta.

Terra dei fuochi

Obchod s odpadom však láka aj organizovaný zločin. Spomenutá správa OECD hovorí o potenciálnych problémoch s nelegálnym obchodom s odpadom. Ide najmä o elektronický odpad a toxické autobatérie. Taliansky novinár Roberto Saviano vo svojej knihe Gomorra, kde opisuje praktiky neapolskej vetvy organizovaného zločinu, hovorí aj o tom, ako prenikol do jej štruktúr a pracoval ako terénny vyhľadávač vhodných miest na uloženie nebezpečného a toxického odpadu. Táto oblasť sa nazýva Terra dei fuochi.

Nebezpečný odpad však talianska mafia nezahrabáva len na poliach Kampánie. Smeruje aj do zahraničia a využíva na to trasy, po ktorých obchoduje s drogami. Odpad smeruje napríklad do Rumunska či do Albánska. V súrnych prípadoch však nebezpečný odpad smeruje ilegálne aj do Nemecka.

„Jednou z vecí, ktoré ma rozrušili, bolo vidieť tváre zainteresovaných z Kampánie napäté a znepokojené z cunami (2004, pozn. autora). Hneď ako v správach videli obrázky katastrofy, zbledli. Bolo to, akoby každý z nich mal manželku, milenku a deti v nebezpečenstve. V skutočnosti bolo ohrozené niečo iné: ich podnikanie. V dôsledku vlny cunami sa na plážach Somálska našli stovky sudov pretekajúcich nebezpečným alebo rádioaktívnym odpadom zakopaným v 80. a 90. rokoch.“ – píše Roberto Saviano.

A ak Camorra vyváža odpad do spomenutých krajín, je dobre známe, že rôzne skupiny talianskeho podsvetia majú rozdelené regióny Európy a aj sveta, aby si vzájomne nekonkurovali. V súvislosti so strednou Európou vrátane Slovenska sa nie tak dávno spomínal vplyv kalábrijskej skupiny 'Ndrangheta.

Odporúčame