Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci Komentáre a názory
25. máj 2020

Liberáli v defenzíve

Kto zdvihne ich vlajku a sebavedomie?

Liberál v parlamente má dnes výnimočnú príležitosť. Uvidí ju len ten, kto nevyplakáva nad návratom stredoveku.

Kto zdvihne ich vlajku a sebavedomie?

Lucia Ďuriš Nicholsonová, Miroslav Kollár, Gábor Grendel. Foto – TASR/Pavol Zachar, Lukáš Grinaj, Martin Baumann

Počas koronakrízy počúvame dookola rady tohto typu: kríza je v skutočnosti príležitosť. Kríza je šanca. Tí šikovní z nej vyťažia, využijú ju vo svoj prospech. Neupadnú do apatie, rezignácie, sebaľutovania či vytvárania apokalyptických vízií. Naopak, v kríze zacítia príležitosť, vyštartujú a ukážu svoj  potenciál.

Takže ak liberálna Slovač teraz cíti ohrozenie, lebo farská republika, lebo návrat stredoveku a betónovanie materníc, tak je tu predsa jedinečná príležitosť pre nového vodcu.

V parlamente (dokonca aj vo vláde) sú predsa aj liberáli. Isté rozloženie síl ukázalo hlasovanie o správe ombudsmanky, ktorá do nej premietla aj svoje ideologické postoje. Zo 132 prítomných vzalo jej správu na vedomie, teda sa s ňou dokázalo stotožniť, 34 poslancov. To nie je celkom zanedbateľná sila.

Len vo vládnucom hnutí Igora Matoviča je ľudí s liberálnymi preferenciami okolo pätnásť. Sú aj v strane Za ľudí, aj v SaS. A sú medzi nimi aj výrazné tváre a niektoré dokonca aj s ambíciami.

Toto nie sú presne tie slová, ktoré potrebujú počuť tí, ktorí bijú na poplach. Zdieľať

V OĽaNO je napríklad akčná a výrečná Monika Kozelová, liberálom sa cíti byť predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa. A je tu celkom mladý muž Andrej Stančík (24). Lenže ako povedal pre Denník N, v eurovoľbách volil Ivana Štefanca z KDH a situáciu s konzervatívcami a stredovekom nevidí tak dramaticky.

Ako veľká nádej pre liberálny svet sa mohol javiť podpredseda parlamentu Gábor Grendel z OĽaNO. Má istý druh charizmy, vyžaruje pokoj, rozvahu, skúsenosť, je aj dostatočne známy.

Lenže Grendel sa odmieta identifikovať ako jasný liberál. V rozhovore pre Aktuality sa sám definoval ako stredový politik, ktorý sa necíti ani ako čistý liberál a ani ako konzervatívec. A už vôbec nechce byť v polohe bojového liberála.

Grendel vedie svoju líniu stredom a nemá ambície stať sa vodcom nespokojného liberálneho tábora. Zdieľať

K voľnej nedeli napríklad odmietol povedať médiám dopredu svoj postoj, nesúhlasí s Oľgou Pietruchovou, že Slovensko smeruje vývojom k Poľsku či Maďarsku, a dokonca nehlasoval za prijatie správy ombudsmanky. Zdržal sa vraj z „vecného dôvodu“. Nepáčilo sa mu, že ombudsmanka ako najväčší problém, s ktorým za ňou ľudia chodia, identifikovala prieťahy v súdnom konaní, ale zo stostranovej správy mu venovala iba jeden a pol strany.

Takže Gábor Grendel vedie svoju líniu stredom a nemá ambície stať sa vodcom nespokojného liberálneho tábora.

Takéto ambície dlho jasne ukazovala Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Hlásila sa k agende LGBTI, je to bojovný typ, mala podporu vplyvných médií, ale stiahla sa do Bruselu. Niet pochýb, že slovenská politika ju stále priťahuje. Aj teraz sa ozvala otvoreným listom kolegom z Kresťanskej únie. Vyzvala ich, aby sa v čase obrovskej krízy nezaoberali prípravou zákona, ktorý „obmedzuje slobodu a zdravie žien“ a nerozdeľovali tak spoločnosť vášnivými ideologickými debatami. Dodala, že zo svojej pozície urobí všetko preto, aby sa „debata o interrupciách na európskej úrovni odvíjala v prvom rade od dát, a nie od ideológii, a od rešpektovania práv žien a ich možnosti slobodne sa rozhodnúť.“

Jej stranícky šéf však nie je medzi liberálmi veľmi obľúbenou persónou, veď podrazil Radičovú. Zdieľať

Lucia Ďuriš Nicholsonová sa tak pripomenula, ale má dvojakú smolu. Jednak je v tom Bruseli, čo ju čiastočne vyraďuje z hry. Jednak jej stranícky šéf nie je medzi liberálmi veľmi obľúbenou persónou. Nemôžu mu odpustiť, že podľa nich je práve on zodpovedný za pád vlády Ivety Radičovej. A Radičová je ešte stále akýmsi symbolom liberálnej političky, ktorá mohla dokázať veľké veci, keby ju „Riško“ nepodrazil.

Pole sa teda vyprázdnilo. Ale keby sme to obrazne vnímali ako bežecké preteky, vidíme toto: zrak fanúšikov sa uprene pozerá na štartovaciu čiaru a sleduje najmä favoritov. Ostatných vníma len periférnym videním. Štartovacia pištoľ vystrelí, ale tí najskúsenejší bežia akoby nasilu. Nemá to drajv. A zrazu zozadu vyrazí na čelo pelotónu muž, ktorý minimálne v tejto disciplíne vôbec nepatril medzi favoritov.

Inzercia

Takto sa javí nástup Miroslava Kollára z Kiskovej rozpadávajúcej sa strany. Pochopil príležitosť a sebavedomo sa jej chopil. Zjavne netúži byť iba  primátorom Hlohovca.

Kollár začal dobre, odmietol ako poslanec podpísať koaličnú zmluvu s tým, že jednoznačne podporuje vládnu koalíciu, ale „na netradičné experimenty nevidí dôvod“. Tým na seba pritiahol pozornosť. Zožal od mnohých potlesk a zahanbil niektorých kolegov, ktorí by si tiež radi zachovali istý štatút matovičovskej nezávislosti.

Miroslav Kollár je už na FB hádam viac ako Igor Matovič. Zdieľať

Kollár potom odmietol vidieť súboj o náhradu za Kisku ako automatické nástupníctvo Veroniky Remišovej. A zdá sa, že správne vycítil limity jej lídrovských schopností.

Vehemente obhajoval správu ombudsmanky, ktorá sa pre liberálny tábor ukázala citlivou vecou. Mimochodom, na FB je Kollár už hádam viac ako Igor Matovič či jeho menovec Boris Kollár. Akurát nejde cestou emocionálnych statusov, je aj osobný, ale v podstate vecný.

Pred pár hodinami na FB zverejnil fotografiu mierne ošúchanej knihy zo svojej knižnice, konkrétne ide o dielo Johna Deweya Rekonštrukcia liberalizmu. Kollár si ju zjavne opäť prečítal a vyhlásil, že sa nedá nič robiť, ide sa späť ku koreňom. A vracia sa aj k čítaniu Karla Poppera. Nie je to teda ľudový politik a asi ani nemá veľký záujem o progresivistické témy. Pôjde po línii klasického liberalizmu. Jasne tak ukázal svoju cestu.

Ukazuje však aj isté porozumenie pre hipsterov či zelených. Na FB ukázal fotku z Hlohovca, kde už majú prvú rozsievanú lúku medzi činžiakmi, teda namiesto koseného trávnika. A oslávil otvorenie kaviarní. Nekompromisný postoj má k uctievačom nacistických symbolov a neprijateľný je preňho aj Podmanický, ktorý celé roky držal chrbát Smeru.

Kollár si veľmi dáva pozor, aby nebol chápaný len ako komunálny politik. Na FB napísal, že sa pridal k spoločnému vyhláseniu svetových politikov, ktoré odsudzuje jednostranné zavedenie nového zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu Pekingom. Takisto sa vyjadruje k plánom politikov EÚ, ako riešiť postcovidovú krízu.

Určite je to lepší rečník ako Michal Truban. Zdieľať

Kollár má niekoľko benefitov. Určite je to lepší rečník ako Michal Truban. Vedie aj konzervatívnejší rodinný život, čo na Slovensku na voličov vždy dobre funguje. A ešte je tu niečo – zjavne si rozumie s prezidentkou Čaputovou a je pravdepodobné, že do veľkej miery zastupuje v straníckej politike aj jej postoje. Prezidentka sa nedávno pri svojej ďakovačke ľuďom v prvej línii zastavila aj v Hlohovci. Ďakovala tu sociálnym pracovníkom z centra pre seniorov a primátor vždy blízko pri nej.

Kollár je teraz priam v horúčkovitej aktivite. Čoskoro sa má meniť šéf Za ľudí. Je možné, že sa Kollár pokúsi prevziať rozpadnuté Za ľudí. Je možné, že pôjde vlastnou cestou a bude budovať vlastnú značku. Ako výrazný poslanec a komunálny politik má na to teraz oveľa lepšie príležitosti ako taký Michal Truban či Irena Biháriová, predstavitelia mimoparlamentnej strany.

 

Odporúčame

Pápež Benedikt XVI.: Prišiel kardinál, odišiel mních

Pápež Benedikt XVI.: Prišiel kardinál, odišiel mních

Panzerkardinal. Čím nahradíme túto prezývku po ôsmich rokoch pontifikátu Benedikta XVI.? Bol to pápež – revolucionár. Zábery pápeža dobrovoľne opúšťajúceho Apoštolský palác vojdú do histórie. Rozhodnutie Benedikta XVI. vzdať sa svojho úradu bolo revolučné. Nie preto, že k nemu došlo po niekoľkých...