Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
22. 05. 2020, 11:48

Veda

Závery o vplyve digitálnych médií sú často neúplné, nepodstatné alebo nesprávne

Aby sme pochopili dosah technológií na náš život, merať čas strávený pri obrazovke nestačí. Vedci vyzývajú na vznik projektu „ľudského skrínómu“.

Závery o vplyve digitálnych médií sú často neúplné, nepodstatné alebo nesprávne

Foto: http://screenomics.stanford.edu

O digitálnych médiách sa hovorí veľa. Zvýšený čas, ktorý trávime pri obrazovke, vyvolal obavy z vplyvu médií na demokraciu, závislosti, depresie, vzťahy, učenie, zdravie, súkromie a mnohé ďalšie oblasti. Tieto účinky často považujeme za obrovské, dokonca apokalyptické.

Avšak dáta z vedeckých štúdií často nepotvrdia to, čo sa zdá byť pravda na základe našich každodenných skúseností. V jednej štúdii za druhou sa ukazuje, že čas, ktorý strávime pri obrazovke, často nekoreluje s týmito vážnymi následkami v rozsahu, ktorý by zodpovedal obavám a očakávaniam spotrebiteľov médií, kritikov, učiteľov, rodičov, pediatrov a dokonca ani vedcov samých. Napríklad z nedávnej analýzy viac ako 200 štúdií o sociálnych médiách vyplynulo, že dlhší čas strávený pri obrazovke (z angl. screen time, pozn. prekl.) nemal takmer žiaden dosah na psychické zdravie. 

Komplexná štúdia u mladých ľudí zistila, že čas strávený pri obrazovke má len malý dosah na vývoj mozgu, a nenašla žiadny vzťah medzi využívaním médií a kognitívnymi schopnosťami. Analýza dvadsiatich štúdií o účinkoch multitaskingu s médiami – teda používania dvoch alebo viacerých obrazoviek súčasne – ukázala, že následkom multitaskingu sa kognitívny výkon o málo znížil, no poukázala aj na nové štúdie, ktoré dokazovali opak.

Ako výskumníkov z oblastí komunikácie, psychológie a medicíny, ktorí sa venujú vplyvu médií, nás zaujíma, ako používanie digitálnych technológií ovplyvňuje myšlienky, emócie, správanie, zdravie a spokojnosť jednotlivcov.

Viac ako len „čas strávený pri obrazovke“ 

Precenili sme silu médií v našich moderných životoch? Pravdepodobne nie, no nikto z nás to nemôže vedieť naisto, pretože máme vážny nedostatok vedomostí o tom, čo ľudia vlastne vidia a robia na svojich displejoch. 

Ľudia po celom svete sa dnes pozerajú na takmer rovnaké obrazovky a trávia s nimi veľa času. Tu však podobnosť medzi nami končí. Našimi displejmi prejde mnoho rôznych aplikácií, hier a správ. Je veľmi ľahké vytvoriť si svoju vlastnú cestu týmito zážitkami a prispôsobiť si ich, preto každý z nás nakoniec pozerá úplne odlišný obsah v odlišnom čase. Žiadni dvaja ľudia nemajú pri používaní médií rovnaký zážitok. 

Foto: Flickr/Lucélia Ribeiro

Aby sme mohli zmerať vplyv médií na život ľudí, či už je pozitívny, alebo škodlivý, potrebujeme vedieť, čo presne ľudia na svojich obrazovkách vidia a robia. Vedci sa však často chybne odrážajú od pomerne slepej veličiny: čas strávený pri obrazovke. 

Používanie médií najčastejšie hodnotíme tým, koľko času trávime pri obrazovke. No je známe, že tieto merania vedia byť veľmi nepresné a popisujú len celkový čas, počas ktorého sme obsah sledovali. 

Dnes môžeme na jednej obrazovke okamžite prepínať medzi písaním susedovi, sledovaním aktuálnych správ, rodičovskou komunikáciou s našimi deťmi, objednávaním večere, plánovaním víkendu, sledovaním pracovnej videokonferencie a dokonca monitorovaním auta, domáceho zavlažovania či osvetlenia. K tomu môžeme pridať tie menej pozitívne spôsoby použitia technológií – šikanovanie spolužiaka, nenávistné reči alebo čítanie falošných správ. To, že poznáme celkový čas, ktorý človek strávil pri displeji – jeho dennú dávku médií –, nám nepomôže diagnostikovať problémy, ktoré sú spojené s ktorýmkoľvek z týchto obsahov. 

Návody na používanie médií, ktoré sú založené len na čase strávenom pri obrazovke, sú ako lekárske rady, ktoré vám povedia, aby ste znížili príjem svojich liekov na polovicu. Ktoré tabletky a kedy?

Komplexný a jedinečný spôsob, akým používame médiá

Čo by bolo lepším kritériom, ktorým by sme mohli merať mediálnu spotrebu, než čas strávený pri displeji? Niečo, čo oveľa lepšie zachytí zložitú povahu toho, ako jednotlivci médiá používajú. Možno detaily o jednotlivých kategóriách obsahu, ako napríklad mená programov, softvéru a stránok, by boli poučnejšie. Niekedy tieto informácie môžu stačiť na to, aby sme na problém upozornili – možno ním je hranie obľúbenej hry viac, než sme plánovali; časté návštevy nedôveryhodného politického webu alebo príliš veľa času stráveného na facebooku. 

Foto: Flickr/Marco Verch

Avšak ani sledovanie veľkých obsahových kategórií nie je také užitočné. Kým ja môžem stráviť svoju hodinu na facebooku komunikovaním o sebe a sociálnym porovnávaním, vy ju môžete vyplniť správami, nakupovaním, vzdelávacími kurzmi, hrami či videami. Náš výskum ukazuje, že ľudia dnes na svojich smartfónoch a laptopoch prepínajú z obsahu na obsah v priemere každých 10 až 20 sekúnd. Mnoho ľudí v priemere interaguje so svojím smartfónom niekoľko stokrát denne. Táto rýchla kadencia nepochybne ovplyvňuje to, ako spolu konverzujeme a ako hlboko sa informáciami zaoberáme. A každý kúsok obsahu je obklopený ďalšími druhmi materiálu. Keď čítame správy na facebooku, prekladáme politický obsah sociálnymi vzťahmi a každý z nich mení interpretácie toho druhého.  

Výzva na Projekt ľudského „skrínómu“

V dnešnej ére technológií a veľkých dát potrebujeme digitálny rekordér, ktorý by dokázal zaznamenať mediálne zážitky na obrazovkách jednotlivcov v celej ich komplexnosti. Voláme ho „skrínóm“ (z anglického screen, teda obrazovka, pozn. prekl.) – analogicky podľa genómu, mikrobiómu a iných „ómov“, ktoré definujú jedinečné charakteristiky každého jednotlivca a to, čomu je vystavený. 

Individuálny „skrínóm“ zahŕňa aplikácie a webové stránky, špecifický obsah, ktorý sledujeme aj tvoríme, všetky slová, obrazy a zvuky na obrazovke, ako aj čas, kedy sa odohrali, ich trvanie a sekvencie. Obsahuje tiež informáciu o tom, či tento obsah tvorí používateľ alebo ho prijíma od druhých. Zahŕňa aj charakteristiky použitia obrazovky, či už sú to zmeny v tom, ako s ňou používateľ interaguje, ako rýchlo prepína medzi jednotlivými obsahmi, „skroluje“ po obrazovke alebo ju vypína a zapína. 

Náš výskum ukazuje, že ľudia dnes na svojich smartfónoch a laptopoch prepínajú z obsahu na obsah v priemere každých 10 až 20 sekúnd. Mnoho ľudí v priemere interaguje so svojím smartfónom niekoľko stokrát denne.  Zdieľať

Bez toho, aby sme poznali celý skrínóm nemôže nikto – vrátane vedcov, kritikov, vzdelávateľov, novinárov či politikov – presne opísať chaos nových médií. Potrebujeme oveľa lepšie dáta – kvôli našej vede, tvorbe našich politík, nášmu rodičovstvu a ďalším oblastiam. Potrebujeme, aby ich zhromažďovali a podporovali jednotlivci a organizácie, ktorým záleží na tom, aby sa tieto informácie odovzdávali ďalej všetkým, nech ich môžeme analyzovať a aplikovať.

Prínosy, ktoré nám prinieslo štúdium ľudského genómu si vyžadovali zrod novej vednej oblasti – genomiky. To isté bude platiť o ľudskom skrínóme, čo je jedinečný individuálny záznam zážitkov, ktoré tvoria naše psychické prežívanie a sociálny život na digitálnych zariadeniach. Vedci dnes majú k dispozícii technológie, vďaka ktorým môžu začať seriózne študovať skrínóm, ako to opisujeme v časopise Nature. Teraz potrebujeme dáta – spoločnú snahu vytvoriť, zmapovať a analyzovať veľké a obsažné súbory skrínómov. Projekt ľudského skrínómu by mohol pomôcť akademikom, zdravotníkom, vzdelávateľom, rodičom, skupinám zastupujú, technologickým spoločnostiam a tvorcom politík, aby maximalizovali potenciál médií a napravili ich najškodlivejšie účinky. 

Copyright: The Conversation, pôvodný text: Screen time: Conclusions about the effects of digital media are often incomplete, irrelevant or wrong. Preložila S. Gajdošová.

Odporúčame