Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
19. máj 2020

Nemocnice

Na onkológii nič nového

Čo všetko priniesla koronakríza onkologickým pacientom? Na začiatok by sa dalo lakonicky a cynicky skonštatovať, že nič nové.

Na onkológii nič nového

FOTO TASR – Henrich Mišovič

„Počas koronakrízy sa naplno ukázalo, aká podvyživená je slovenská onkológia. Podľa toho, čo nám pacienti telefonujú a píšu, už len vyplávalo na povrch, ako veľmi zle na tom v skutočnosti sme a aké nedostatočné sú kapacity,“ hovorí pre Postoj Jana Pifflová Španková z občianskeho združenia Nie rakovine, ktoré sa venuje monitoringu onkologických ochorení na Slovensku, ale aj individuálnej pomoci pacientom.

Tento nedostatok podľa Jany Pifflovej Špankovej ilustruje situácia z východného Slovenska. Onkologická ambulancia zameraná na rakovinu prsníka s približne 900 pacientkami v Prešove bola zrušená. V Košiciach odišla jedna ambulantná onkologička do dôchodku.

Hoci sa situácia v posledných týždňoch oproti začiatku koronakrízy a obmedzeniu zdravotnej starostlivosti zlepšila, aj po apeloch pacientských organizácií na ministerstve zdravotníctva, obmedzenia onkologickí pacienti cítia naďalej.  S nedostatkom onkologických ambulancií (podobne ako v iných špecializáciách) ide ruka v ruke aj predlžovanie termínov na vyšetrenie, lekár má zároveň oveľa menej času na jedného pacienta.

Mnohí pacienti na vyšetrenia dochádzajú aj zo vzdialenejších miest. Najprv absolvujú odber krvi a potom čakajú na výsledky, či vôbec v ten deň môžu podstúpiť liečbu. To zvyčajne trvá celé dopoludnie a ten čas musia niekde stráviť. Často nemajú na výber a – hoci s oslabenou imunitou – presedia niekoľko hodín na chodbách nemocníc.

A hoci Pifflová Španková nechce zľahčovať pandémiu koronavírusu, upozorňuje na dlhodobú nevšímavosť voči rakovine. „Tých onkologických pacientov je oveľa viac a máme oveľa žalostnejšiu situáciu v onkológii aj epidemiologickú – teda vo výskyte na počet obyvateľov – ako je to v súvislosti s infekčným ochorením Covid-19. Povedzme si, čo je väčší zabijak, väčší nepriateľ, väčšia hrozba  pre našich ľudí? Rakovina, na ktorú od začiatku roka zomrelo vyše štyritisíc ľudí? Alebo choroba, na ktorú sme sa všetci tak upriamili, do ktorej sme investovali toľko pozornosti a ohrozili a obmedzili toľko životov a toľko rodín a ktorá nám zobrala 28 životov?“

„Každá smrť je tragédiou, ale prežívať si pri všetkých zmysloch naplno svoje blížiace sa ohrozenie života – čo pre onkologického pacienta znamená nedostupnosť liečby, nemožnosť chodiť na liečbu alebo nemožnosť byť včas operovaný, diagnostikovaný –, to je smrť v priamom prenose a tá sa tu deje u tisícok pacientov,“ dodáva Jana Pifflová Španková.

Chýbajú lieky

Samotní pacienti sa sprvoti na rôzne organizácie, ktoré združujú ľudí s rovnakými onkologickými diagnózami, obracali s otázkami, čo sa vlastne bude diať po zavedení sprísneného režimu a rôznych opatrení v nemocniciach a ambulanciách. Či sa vôbec k liečbe dostanú, čo majú robiť, ak sa vyšetrenie či liečba odložili, alebo kam sa obrátiť, ak na sebe spozorovali podozrivé symptómy.

Začalo však pribúdať prosieb o radu, ako napísať žiadosť o preplatenie tzv. výnimkového lieku priamo na ministerstvo zdravotníctva. Napriek tomu, že žiadosť má podávať ošetrujúci onkológ do zdravotnej poisťovne pacienta, pacientské organizácie sa domnievajú, že ide o znak rezignácie samotných lekárov. Poisťovne totiž podľa ich skúseností väčšinu žiadostí zamietnu. Lekári sú frustrovaní aj z toho, že hoci vedia, ako funguje v onkológii svet, oni to nemôžu na Slovensku uplatňovať. Všetky postupy Európskej alebo Americkej onkologickej spoločnosti sú im nanič, ak sa nevedia dostať k moderným a účinným liekom.

 „Máme viacero konkrétnych e-mailov a vieme o desiatkach samoplatcov, čo si liečbu platia z vlastného vrecka. Mnohým lieky zaberajú a zmenšujú sa im nádory a napriek tejto terapeutickej odpovedi im poisťovňa na druhý- či tretíkrát liečbu neuhradí ani neprispeje aspoň časťou ceny. Tieto lieky sú pritom bežne dostupné vo všetkých okolitých krajinách,“ vysvetľuje Jana Pifflová Španková.

Z dostupných údajov za rok 2018 vyplýva, že zdravotné poisťovne (VšZP, Dôvera, Union) schválili zhruba 85 percent žiadostí o preplatenie lieku na výnimku – ide o všetky žiadosti, nielen o onkologickú liečbu.

Vlani z podaných 12 žiadostí o vstup nových onkologických liekov uspeli len dve. Ďalších 15 onkologických liekov, zväčša na veľmi zriedkavé diagnózy, bolo do kategorizácie zaradených zo žiadostí z predchádzajúcich rokov. Z 97 nových onkologických liekov registrovaných Európskou liekovou agentúrou po roku 2011 je na Slovensku z verejného zdravotného poistenia dostupná len tretina – väčšina opäť na zriedkavé formy nádorov.

 

 

Epidémia rakoviny

Na Slovensku ročne zomrie na onkologické choroby zhruba 13-tisíc ľudí. Je to približne štvrtina všetkých úmrtí a rôzne druhy rakoviny tak patria spolu s kardiovaskulárnymi chorobami medzi najčastejšie príčiny smrti. Počet mŕtvych na rakovinu každoročne rastie. Rastie aj počet novodiagnostikovaných prípadov.

Zdroj: Národný onkologický inštitút

Ak si slovenský trend onkologických ochorení porovnáme s tým celoeurópskym alebo celosvetovým, vidíme, že globálna krivka výskytu a úmrtnosti na rakovinu začala pred niekoľkými rokmi klesať.

Zdroj: Národný onkologický inštitút

Zdroj: Národný onkologický inštitút                           

Skríningy

Pomôcť včas odhaľovať rakovinové ochorenia už v počiatočných štádiách mal pomôcť tzv. populačný skríning. Ministerstvo zdravotníctva ho spustilo v prípade troch diagnóz. Rakoviny konečníka a hrubého čreva, rakoviny krčka maternice a rakoviny prsníka. Zdravotné poisťovne cielene na tieto vyšetrenia pozývali vzorku svojich poistencov, ktorá zodpovedá priemerným demografickým ukazovateľom Slovenska.

Napríklad VšZP mala pred rokom vyše 2 000 poistencov, ktorí si urobili test na prítomnosť krvi v stolici. Pozitívny test malo 267 ľudí. Zo 43, ktorí následne absolvovali kolonoskopiu, mali nádor v rôznom štádiu desiati.

Preventívne vyšetrenia je možné absolvovať aj v rámci preventívnej prehliadky u všeobecného lekára či gynekológa – ten ženu zároveň môže odoslať aj na špecializované mamografické vyšetrenie.

Inzercia

Metodické usmernenie zo 14. mája hovorí napríklad aj o tom, že „oddialenie diagnostiky a liečby u pacienta s onkologickým ochorením v čase pandémie COVID-19 by malo negatívny vplyv na prognózu ochorenia a zhoršenie zdravotného stavu pacienta s onkologickým ochorením“. Preto by pri dodržaní nevyhnutných protiepidemiologických opatrení mali všetky onkologické ambulancie a kliniky fungovať v štandardnom režime.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí navyše v pondelok (18. mája) informoval, že pred plánovanými operáciami už nebude potrebná 14-dňová karanténa.

Ministerstvo zdravotníctva na otázku Postoja či počas núdzového stavu vyhláseného pre zdravotnícke zariadenia a počas zastavenia elektívnych, teda plánovaných výkonov došlo k pozastaveniu skríningových vyšetrení, reagovalo, že žiaden takýto zákaz minister nevydal. V súvislosti s epidemiologickou situáciou došlo k obmedzeniu vyšetrení.

„Národný onkologický inštitút už diskutoval s jednotlivými zdravotnými poisťovňami ohľadom plnohodnotného nastavenia skríningových programov v štandardnom režime. Aj v čase pandémie sa však napríklad mamografické vyšetrenia naďalej realizovali – pretože riešia aj diagnostické vyšetrenia, to isté platí aj pre výkon kolonoskopie,“ uviedla pre Postoj hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Smrť v samote

Koronakríza a obmedzenie pohybu ľudí v nemocniciach prinieslo ešte jeden smutný jav. Mnohí zomierajúci na lôžkach v nemocnici sa pre zákaz návštev nemohli so svojimi najbližšími ani osobne rozlúčiť. Vo svojich posledných chvíľach tak zostali sami so svojou bolesťou. Bez útechy a posledného objatia.

Jana Pifflová Španková hovorí, že ak nám koronakríza niečo pozitívne dala, tak je to fakt, že sa dokážeme zamerať na akútny problém a hľadať jeho riešenia. „Chceli by sme apelovať, aby sme úsilie, ktoré sme venovali respiračnej infekcii, vedeli zamerať aj voči rakovine, ktorá nám zabíja tak veľa našich blízkych – mesačne viac ako tisíc ľudí. A aby tie rozpočty a to úsilie išlo aj do prevencie, aj do poskytnutia liečby,“ uzatvára.

Premiér Igor Matovič v istej (slabej) chvíli vyhlásil, že nechce byť premiérom, ktorému zomierajú ľudia. Nuž, smrť je nevyhnutnou súčasťou života, ale aspoň keby tých zbytočných smrtí (aj) na rakovinu, bolo z roka na rok menej.

Čo keby tak tou ďalšou hnusobou, s ktorou sa treba porátať, bola rakovina?

Alternatívci

V súvislosti s liečbou rakoviny, mnohokrát s jej nedostupnosťou, je pomerne rozšírený aj iný nebezpečný jav. Ten súvisí so všeobecnou krízou autorít – tentoraz zacielenou špecificky na lekárov. Takzvaná alternatívna liečba.

Je prirodzené, že človek s onkologickou diagnózou môže podľahnúť beznádeji alebo hľadať všetky spôsoby, ako sa z choroby dostať, najmä ak konvenčná liečba nezaberá.

A v časoch internetu nie je nič jednoduchšie. Ponúka sa všetko – od zaručených receptov „starých mám“, cez orientálny špiritizmus, vodu s pamäťou miliárd terabajtov, fascinujúce „prístroje“ s kopou led-svetielok až po ťažké a jedovaté chemikálie.

V tomto, zdá sa, si štát svoju informačnú povinnosť plní. Napríklad na webovej stránke www.onkoinfo.sk. Stránku síce spravujú pacientské organizácie, no s odborným dohľadom Národného onkologického ústavu, Národného onkologického inštitútu a Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Ak od štátu vyžadujeme, aby zabezpečoval zdravotnú starostlivosť – či už priamo alebo nepriamo a nielen onkologickým pacientom, ale všetkým, ktorý ju potrebujú –, mali by sme zároveň od štátu žiadať, aby sa dôsledne vyrovnal s rôznymi alternatívnymi medicinmanmi, šamanmi a priam šarlatánmi.

To nie je ani otázka akejsi novej legislatívy a jej zdĺhavej prípravy. Zákon už dnes pozná trestný čin podvodu. A nie je to ani otázka toho, či poškodení v dostatočnej miere podávajú trestné oznámenia alebo sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Títo šarlatáni totiž vo veľkom svoje služby inzerujú. A hoci sa tvária, že zvestujú zakázanú pravdu, možno ich nájsť aj jednoduchým vyhľadávaním na internete. Úlohou polície nie je len preverovať podania od občanov, ale aj aktívne vyhľadávať páchateľov trestných činov. Je to len otázka vôle.

Na obranu medicíny

Štúdium medicíny a farmácie patrí medzi najnáročnejšie vôbec. Nielen pokiaľ ide o objem vedomostí, ktoré treba zvládnuť, ale najmä preto, že v praxi títo ľudia prakticky denne rozhodujú o zdraví a živote iných. A získaním diplomu ich vzdelávanie nekončí.

Porovnajte si to s „expertom“, ktorý absolvoval tak maximálne dvojtýždňový intenzívny kurz čohokoľvek, prípadne si prečítal tajne zdieľanú „štúdiu“, ktorá konečne odhalila pravdu.

A títo „experti“, predavači nádeje, veselo parazitujú na zúfalých pacientoch, ktorým – v tom lepšom prípade – vôbec nepomáhajú, alebo – v tom horšom – priamo škodia. A sumy, ktoré títo podvodníci od chorých ľudí vytiahnu, sú porovnateľné s cenami tých najnovších a najdrahších liekov.

Toto všetko sa však deje len preto, že štát zlyháva tam, kde má primárne fungovať – v solidarite s chorými, slabými a bezmocnými.

Odporúčame