Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
14. 05. 2020, 07:02

Stane sa švédska stratégia v boji s koronavírusom svetovou?

Zdá sa, že Švédi spravili dobre, keď nechali školy otvorené. Ale to vôbec neznamená, že ich cesta má byť inšpiráciou aj pre Slovensko.

Stane sa švédska stratégia v boji s koronavírusom svetovou?

Ľudia pijú a jedia na terase reštaurácie v Štokholme počas koronavírusovej pandémie v nedeľu 26. apríla 2020. FOTO TASR/AP

Švédsky boj s koronavírusom od samého počiatku priťahuje veľkú medzinárodnú pozornosť z každej strany. Mekka Abby, Ikey a Volva sa dostala do centra pozornosti, pretože Švédsko sa v čase pandémie rozhodlo ísť proti prúdu a namiesto drakonických reštrikcií zaujalo relatívne mäkký prístup. Vykročilo cestou kolektívnej imunity s rizikom, že sa to do dejín zapíše ako nehumánny experiment.

Na druhej strane, nemožno ani povedať, že by Švédi v rámci protiepidemiologických opatrení neurobili vôbec nič. Hoci s oneskorením, ale predsa zakázali veľké zhromaždenia, no stále ponechali ľuďom možnosť združovať sa v skupinách s maximálnym počtom 50 ľudí, čo je i dnes pre väčšinu Európy nemysliteľné.

I keď väčšina škôl pre deti do 16 rokov ostala otvorených, stredné a vysoké školy prešli do online priestoru. Rovnako miestna vláda vyzvala starších ľudí na izoláciu, celú spoločnosť na prácu z domu, na dodržiavanie sociálneho dištancu, na zvýšenú hygienu, ako aj na obmedzenie cestovania v rámci krajiny.

Slovo „výzva“ je v tomto kontexte veľmi dôležité, pretože v krajine o takmer žiadnych zákazoch či príkazoch nemožno hovoriť. Švédsko sa kategoricky vyhýba tvrdým kontrolám či pokutám aj akýmkoľvek zásahom polície, i keď niekoľko reštaurácií pre nedodržiavanie pravidiel sociálneho odstupu už zavrelo.

Väčšina podnikov, kaderníctiev, reštaurácií, barov a dokonca i nočných klubov však ostala naďalej v prevádzke, za čo sa krajina spočiatku dostala pod paľbu niektorých odborníkov i svetových médií. Ani autor tohto článku tomuto prístupu nevedel prísť na chuť. Postoj sveta sa však vo vzťahu k Švédsku opäť trochu mení, dokonca Švédsko ako „budúci model“ označila aj Svetová zdravotnícka organizácia. Je to však oprávnené?

Neprenosnosť švédskeho modelu

Krajina si zvolila svojskú cestu, ktorá ju však stála svoju daň. V absolútnych číslach vo Švédsku podľahlo koronavírusu trikrát viac ľudí než je súčet obetí ostatných okolitých severských krajín. Odniesli si to najmä nepripravené domovy sociálnych služieb a prisťahovalecké komunity, ktoré žijú v preplnených viacgeneračných domácnostiach na predmestí veľkých miest. Zväčša nemôžu pracovať z domu, keďže vykonávajú skôr manuálne povolania.

Pri tomto probléme ide však o prepojené nádoby, keďže mnohí migranti pracujú aj ako opatrovatelia. Ale, samozrejme, veľkým problémom bol aj tu v prvom rade nedostatok ochranných prostriedkov či absentujúce komplexné školenie zamestnancov.

O zlyhaní systému a kolabujúcich domovoch seniorov svedčí aj počet tých, ktorí podľahli následkom koronavírusu vo vekovej skupine 70+. Je ich vyše 80 percent zo všetkých obetí. A až polovica z nich zomrela práve v domovoch pre seniorov. Svedčia o tom i hrozivé prípady, keď doslova vymreli celé opatrovateľské zariadenia.

Švédske obete koronavírusu rozdelené podľa vekových kategórií. Zdroj: Wikipedia.org

Išlo o veľké chyby s tragickými následkami, ktorým sa dalo opatreniami predísť. Toto zlyhanie ako jediné v čase pandémie pripúšťa aj štátny epidemiológ Anders Tegnell a obete z neho plynúce vrhajú na švédsku stratégiu najväčší tieň.

V počte mŕtvych na milión obyvateľov sú však tri korunky na tom veľmi podobne ako Holandsko či Írsko, ktoré na rozdiel od severanov reštrikcie zaviedli.

Švédi tiež stále neprekonali Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Španielsko a už vôbec nie Belgicko, i keď to má jednu z najliberálnejších metodík klasifikácie obetí koronavírusu vo svete.

Švédsky prístup k pandémii a aj možnosť dovoliť si ho, však odráža najmä charakteristickú kultúru krajiny. Jej aspekty sa nedajú ľahko replikovať kdekoľvek inde vo svete. Od špecifickej hustoty zaľudnenia po obrovskú dôveru v štát, inštitúcie a rady vedcov, čo je jeden zo základných prvkov švédskej spoločnosti, ako aj vysoká miera sebadisciplíny či celková nižšia miera socializácie.

Keď teda vláda nalieha na sociálne dištancovanie, Švédi ukazujú, že jej slovám dokážu vyhovieť. Obyvatelia majú veľkú vieru v to, čo úrady odporúčajú. Ale Švédi sú vo všeobecnosti aj zdravší než občania mnohých iných krajín. Vykročiť za cieľom dosiahnutia kolektívnej imunity v iných štátoch by mohlo tak vyústiť do oveľa vyššej úmrtnosti.

Nehovoriac o jedinečnej demografii a o tom, že viac ako polovicu švédskych domácností tvoria jednotlivci. Viacgeneračné domácnosti sú v krajine raritou. Preto aj Goldman Sachs varuje, že švédsky model sa nedá automaticky kopírovať. Zdravotnícke zariadenia vo Švédsku však napriek tomu dodnes nie sú preplnené a dve postavené poľné nemocnice sa ešte ani nepoužili. Šírenie vírusu sa spomalilo a počet hospitalizovaných klesá.

Miestni zdravotníci neboli vôbec vystavení otázke, koho k pľúcnej ventilácii pripoja a koho pre nedostatok prístrojov de facto odsúdia na smrť, ako to bolo v niektorých najviac zasiahnutých krajinách.

Je kolektívna imunita tou správnou cestou?

Spomalenie vírusu miestni odborníci pripisujú práve nadobúdaniu kolektívnej imunity. Hoci to úrady takto explicitne nenazývajú, jej dosiahnutie je nepochybne súčasťou širšej stratégie vlády.

Kolektívna imunita sa stala predmetom diskusie medzi epidemiológmi. Niektorí naznačujú, že budovanie tohto cieľa, keď dve tretiny populácie majú voči vírusu vytvorené protilátky, dáva vládam licenciu na to, aby zásadne odpísali životy mnohých starších a iných zraniteľných skupín spoločnosti. Iní zas tvrdia, že bez existencie vakcíny tie krajiny, ktoré implementujú prísne blokácie, jednoducho odkladajú horšie prípady na neskôr.

Grafy zobrazujúce denný nárast počtu potvrdených prípadov nakazených, obetí koronavírusu a hospitalizovaných. Zdroj: Wikipedia.org

Vo Švédsku sa však rozhodli nečakať na vakcínu a ísť druhou cestou. Štátny epidemiológ Anders Tegnell odhaduje, že až tretina ľudí v Štokholme už môže byť voči koronavírusu imúnna (ide o pomerne veľký rozdiel oproti dvom percentám v Nórsku či šiestim vo Francúzsku). Požadovaný cieľ na dosiahnutie kolektívnej imunity (60 percent populácie) by mohlo podľa Tegnella hlavné mesto dosiahnuť už v priebehu niekoľkých týždňov.

Švédski odborníci riadiaci pandémiu v krajine si tak od imunity sľubujú dobrú pozíciu pre potenciálnu druhú vlnu. No za kolektívnou imunitou sa ukrýva aj veľa neznámych. Stále nevieme, ako dlho sa v tele protilátky udržia, ani to, kedy druhá vlna príde. Švédi však rátajú aj s treťou či možnou štvrtou vlnou, preto berú toto riešenie v súčasnosti ako najlepšie možné.

S hlavným štátnym hygienikom Johanom Carlsonom spravil rozhovor aj nemecký denník Der Spiegel. Na otázku, či štát takto len neexperimentuje s populáciou, odpovedal protiargumentom, že za experiment pokladá bezprecedentné nariadenie nútiť ľudí ostať celé týždne doma.

Do toho epidemiológ Tegnell tvrdí, že miernejšie obmedzenia, ktoré umožňujú pokračovať v bežnom živote, s väčšou pravdepodobnosťou pomôžu spoločnosti zvládnuť pandémiu, ktorá má dlhotrvajúcu životnosť. A teda v preklade v istých mantineloch únosnosti „premoriť“ populáciu.

Uzatváranie krajiny dokáže chápať len v tom prípade, ak má daný štát slabý systém zdravotnej starostlivosti, ktorý by na niečo podobné nebol pripravený. Sever Talianska však ukázal, že ani jeden z najlepších zdravotníckych systémov obdobný nábor nemusí zvládnuť. Na otázku spravodajskej stanice CNBC, či by sa Švédsko v budúcnosti rozhodlo pre rovnakú politiku, odpovedal, že „do veľkej miery áno“.

Pri školách sa Švédi nemýlili

Štátny epidemiológ Anders Tegnell aj s hlavným hygienikom Johanom Carlsonom rovnako tvrdia, že ponechanie otvorených škôl krajine nespôsobilo „žiadne väčšie problémy“.

Carlson v rozhovore pre Der Spiegel tiež povedal, že databáza Úradu verejného zdravotníctva ukazuje, že učitelia nie sú ochorením Covid-19 nijako zvlášť dotknutí. Z epidemiologického hľadiska podľa neho nič nenasvedčuje tomu, aby otvorené školy spôsobovali problémy. Dáva mu za pravdu aj Národný inštitút pre verejné zdravie v Holandsku (RIVM), ktorý 22. apríla zverejnil prvé výsledky výskumu.

Do štúdie sa v Holandsku zapojilo takmer šesťdesiat rodín. V každej z nich musel byť najmenej jeden člen rodiny nakazený koronavírusom. Inštitút skúmal rodiny počas šiestich týždňov. Podľa jeho zistení deti do 12 rokov nie sú takmer vôbec infekčné.

Hlavný švédsky epidemiológ Anders Tegnell počas tlačovej konferencie. FOTO TASR/AP

Podľa profesora Jaapa van Dissela preto deti do 12 rokov nemusia nosiť rúška a nepotrebujú ani udržiavať sociálny odstup. Jeden z dôvodov, prečo sú deti veľmi málo infekčné, holandskí vedci pripisujú okrem iného nízkej výdychovej kapacite ich pľúc. Výskum nezaznamenal ani jeden prípad, keď dieťa nakazilo rodičov či starých rodičov žijúcich v rovnakej domácnosti. Dieťa sa nakazilo len od rodiča.

Mesiac od výskumu sa tak stále viac potvrdzuje, že žiaci v školách nepredstavujú pre učiteľov ani pre seba navzájom žiadne vážnejšie epidemiologické riziko a znamená to tiež, že môžu navštevovať aj starých rodičov bez toho, aby ohrozili ich život, keďže samy vírus neprenášajú.

Polemika nekončí

Hoci je porovnanie skúseností Švédska s inými krajinami v Európe pre množstvo špecifík veľmi zložité, aj napriek už takmer 3 500 obetiam a veľkému zlyhaniu v domovoch sociálnych služieb možno povedať, že krajina pandémiu síce svojsky, ale predsa zvláda. Aj tu odhady rôznych organizácií na základe laxného prístupu či v prípade bujnenia nákazy v DSS hovorili o 20-tisíc obetiach, ba dokonca až o 100-tisíc mŕtvych.

Ak však ide o ekonomiku, tá trpí aj vo švédskom modeli a môže dopadnúť ešte horšie, ako jej susedia. Švédska stratégia nebola vypracovaná prioritne s ohľadom na ekonomické požiadavky, keďže miestna ekonomika je silne závislá od globalizovaných dodávateľských i odberateľských reťazcov.

Či by však Švédsko malo ísť príkladom ako „budúci model“, k čomu sa prikláňa aj WHO, je však vzhľadom na všetko, čo o víruse stále nevieme, veľmi otázne. Je faktom, že úplné blokovanie života počas obdobia, kým sa vyvinie vakcína, by nebolo udržateľné, ale nevieme ani to, nakoľko je budovanie kolektívnej imunity účinné a či vírus nebude veľmi mutovať. To by bolo zlá správa pre Švédov, ale aj pre nás, lebo by to znamenalo nízku použiteľnosť budúcej vakcíny.

Je teda Švédsko schopné zastaviť či znížiť dopad druhej alebo tretej vlny, keď prídu? Dnes to nikto presne nevie, stále možno len hádať, či v čase, keď veľká časť sveta zažije druhú vlnu, o ktorej tiež nevieme, kedy a či vôbec príde, bude mať Švédsko to najhoršie za sebou. A nevieme ani to, či ľuďom dovtedy protilátky v tele zostanú. Nad tým dumá aj švédska hviezda epidemiológie – samotný Anders Tegnell. Hoci švédsky prístup nezlyhal, nevieme, či mal zmysel.

Teoreticky platí, že na konci dňa môže byť kolektívna imunita jedinou životaschopnou obranou proti koronavírusu. Spôsob, ako ju ale docieliť, bude ešte dlhú dobu vzbudzovať veľkú polemiku nielen v odborných kruhoch. Už dnes však možno povedať, že to, čo ako-tak funguje pre jedného, ​​nemusí nevyhnutne viesť k rovnakým výsledkom u druhého. A to je zatiaľ jediný jasný záver, ktorý švédsky model ponúka.

Odporúčame

Pomoooc!

Pomoooc!

Možno už je čas prestať sa baviť o tlačivách na priznávanie prvej pomoci a začať si voči ľuďom úprimne a zodpovedne plniť ústavné záväzky.