Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
10. máj 2020

Koronavírus opäť odhaľuje slabiny ruského režimu

S denným prírastkom, ktorý presahuje desaťtisíc nových prípadov, sa z Ruska stáva nové epicentrum nákazy.

Koronavírus opäť odhaľuje slabiny ruského režimu

Ruský prezident Vladimir Putin sleduje prelet bojových lietadiel na Červenom námestí v deň 75. výročia konca druhej svetovej vojny. FOTO TASR/AP

Rusko zažilo historicky prelomový týždeň. Vo štvrtok uplynulo 20 rokov od prvej Putinovej inaugurácie, v sobotu si krajina pripomenula 75. výročie od konca druhej svetovej vojny – po prvýkrát bez vojenskej prehliadky na prázdnom Červenom námestí – a v nedeľu najväčší štát sveta prekonal v počte nakazených na koronavírus hranicu 200-tisíc prípadov.

Rusko sa tak stalo piatou najzasiahnutejšou krajinou sveta.

S počtom nakazených sa symbolicky vrátilo do dnes už nebohej G8-čky, v týchto dňoch skôr C8 (Corona8), z ktorej bolo v roku 2014 po anexii Krymu suspendované. Medzi najzasiahnutejšie krajiny sveta totiž podobne ako v prípade G8 patria s najvyšším počtom nakazených Spojené štáty americké, ďalej Španielsko, Taliansko, Veľká Británia, v poradí piate Rusko nasledované Francúzskom, Nemeckom a Brazíliou. Japonsko a Kanadu tak v pomyselnej C8-čke nahrádza Rusko s Brazíliou a Španielov v tomto modeli pokladajme ako zástupcu EÚ.

Rusko však so svojím denným prírastkom vyše 10-tisíc nových potvrdených prípadov zrejme onedlho prekoná Taliansko či Španielsko. A čoskoro bude dýchať na krk aj Spojeným štátom, hoci v tomto prípade by si svojho dlhoročného rivala asi predbehnúť neprialo. USA však Rusko v počte nakazených na milión obyvateľov zatiaľ 2,5-násobne prevyšuje.

Treba však dodať, že Spojené štáty majú okrem výrazne väčšieho počtu obyvateľov oproti Rusku aj štvornásobne vyššiu hustotu zaľudnenia, nehovoriac o väčšom množstve mentropolitných oblastí, ktoré sa v čase pandémie ukazujú ako tie najrizikovejšie.

Koronavírus je v Rusku momentálne na vrchole svojho neúprosného prechodu cez 11 časových pásiem, zatiaľ čo hlavné mesto už ukrátil o veľkolepé oslavy víťazstva. Oslavuje však aspoň neďaleké, no mentálne blízke Bielorusko, ktoré sa nenechalo odradiť ani pandémiou a koniec druhej svetovej vojny si pripomenulo opäť grandióznou vojenskou prehliadkou, ktorú nerušili rúška a už vôbec nie sociálny dištanc.

Hore miestni obyvatelia na Nevskom prospekte nesúci portréty svojich predkov pri príležitosti 73. výročia porážky nacistov v druhej svetovej vojne v Petrohrade. Na fotografii dole je Nevský prospekt v ten istý deň o dva roky neskôr počas koronakrízy. FOTO TASR/AP

Svetová pandémia koronavírusu však v prípade Ruska znova naplno ukázala súbor problémov miestneho režimu, do ktorého možno zaradiť zavádzanie, neštandardné praktiky, ale i závislosť od ropy. Ohýbanie demokracie je akýmsi obalom celého súboru, ale v tomto bode nejde o žiadnu novinku.

Ruská pýcha klamstvom dýcha

V prípade ruského boja s koronavírusom možno na základe oficiálnych dát hovoriť o akejsi svetovej anomálii. Hoci počet prípadov nákazy prekonal už 200-tisíc, z ktorých až polovica bola zaznamenaná v Moskovskom regióne, Rusko sa naďalej pýši veľmi nízkou úmrtnosťou na ochorenie Covid-19, keďže počet obetí doteraz nedosiahol ani hranicu 2 000.

Hoci má krajina po Spojených štátoch druhé najrýchlejšie rastúce ohnisko nákazy na svete, jej úmrtnosť v porovnaní s ostatnými krajinami hlboko klesá (nedosahuje ani jedno percento).

Tieto čísla možno označiť minimálne za zavádzajúce. Rusko automaticky neuvádza Covid-19 ako príčinu smrti ani vtedy, ak bol zosnulý pacient pozitívne testovaný. Zatiaľ čo také Belgicko kraľuje rebríčku v počte obetí na obyvateľa práve vďaka svojej liberálnej metóde klasifikácie úmrtí na koronavírus, medzi ktoré radí už aj prípady obetí s možným podozrením výskytu ochorenia. A to najmä v spojitosti so zariadeniami sociálnych služieb.

Pritom USA či Taliansko, ako aj mnohé ďalšie európske krajiny pokladajú za úmrtie spôsobené koronavírusom to, pri ktorom bol zosnulý pacient na toto ochorenie pozitívne testovaný.

Mapa výskytu potvrdených prípadov koronavírusu v Rusku. Zdroj: Wikipedia.org

Rusko dnes obete rozdeľuje do dvoch táborov: úmrtia zapríčinené ochorením Covid-19 a tie, v prípade ktorých boli ľudia na koronavírus pozitívne testovaní, no podľa patológov nestoja za samotným zlyhaním organizmu. Tu možno skutočne viesť zdravotnícku polemiku, či je naozaj koronavírus príčinou všetkých úmrtí alebo je len v prípade ťažko chronicky chorých ich poslednou ranou.

Napriek všetkému, v usmernení ruského ministerstva zdravotníctva sa píše, že pri absencii klinických prejavov a patologických zmien, najmä na pľúcach, sa Covid-19 ako príčina smrti neuvádza.

Svedčí o tom aj prípad prvej ruskej obete na koronavírus ohlásenej 19. marca, v prípade ktorej úrady rýchlo odvolali danú príčinu smrti a uviedli, že 79-ročná žena zomrela kvôli odtrhnutej krvnej zrazenine. Podobnú situáciu s „de facto“ prvou obeťou koronavírusu sme však zaznamenali aj na Slovensku.

Použitím len o čosi otvorenejšej klasifikačnej metódy by sa podľa denníka The Moscow Times počet obetí v niektorých regiónoch, ako napríklad v Saratovskej oblasti, Sverdlovskej oblasti či v Čeljabinsku, zvýšil aj o 200 percent.

Niektorí kritici sa rovnako obávajú, že súčasná ruská metodika umožňuje úradníkom vyvíjať nátlak na patológov, aby sami podceňovali celkové počty úmrtí na koronavírus. Patológ z Petrohradu pre moskovský denník pod zárukou anonymity uviedol, že osobne diagnostikoval viac pacientov s úmrtím na koronavírus, než následne videl v oficiálnych štatistikách. Manipuláciu údajov vo vybraných regiónoch potvrdil pre dané médium aj štatistik pracujúci pre ruskú vládu.

Alexander Vanyukov, chirurg jednej z nemocníc v Moskve s odkazom na populárny seriál Černobyľ uviedol: „Pravdepodobne nikdy nebudeme poznať skutočné čísla, ale možno to zistíme o 30 rokov vďaka HBO.“

Obeťami zmesi zatĺkania a zlyhávajúceho zdravotníctva sa stalo už mnoho zdravotníkov. Príbeh jednej z nich priniesla aj Slobodná Európa. 41-ročná zdravotná sestra Anna Lopatina ochorela už koncom marca. Test na koronavírus bol však negatívny a Anna tak pracovala ďalej. Horúčky sa jej po čase vrátili, ale lekár jej opäť diagnostikoval len chrípku. V polovici apríla už skončila na klinike infekčných chorôb so zápalom pľúc. Kamarátke z oddelenia napísala správu: „Umieram.“ Napriek tomu, že oficiálne zomrela na zápal pľúc, pracovníci v ochranných oblekoch ju pochovali ako obeť koronavírusu v špeciálne zabalenej rakve.

Žena odchádza z obchodu počas dezinfekcie priestoru v obci Romanovka pri meste Petrohrad v sobotu 4. apríla 2020 v čase, keď počet potvrdených infikovaných osôb nedosiahol ešte ani 5 000. FOTO TASR/AP

Napriek podceňovaným dátam počtu úmrtí sa aj vďaka pomerne vysokému počtu nakazených či testovaných (na 1 milión obyvateľov je Rusko v rebríčku hneď za Novým Zélandom) viacerí odborníci domnievajú, že manipulácia sa v tomto smere nedeje v takom veľkom rozsahu, aby sa v prípade obetí ocitlo Rusko medzi najviac zasiahnutými krajinami sveta.

Ruský minister zdravotníctva Michail Muraško dokonca uviedol, že celková miera úmrtnosti v roku 2020 – aj napriek pandémii – sa medziročne znížila o 4,5 percenta, čo znie v kontraste s hlasmi kritikov priam neuveriteľne.

Treba však objektívne dodať, že hoci na začiatku pandémie Rusko v opatreniach otáľalo, hlas moskovského primátora vyzývajúceho k zatváraniu škôl, reštaurácií a sociálnemu dištancu sa do Kremľa rýchlo infiltroval. Moskva obmedzila lety a uzavrela svoju 4 000 kilometrov dlhú hranicu s Čínou.

Zaviedla aj povinnú karanténu pre ľudí prichádzajúcich zo zahraničia. V krajine platia veľmi prísne reštrikcie, ktoré sa vzťahujú k pohybu na verejnosti a Rusko dokonca pomerne skoro začalo odsudzovať bieloruský prístup k pandémii.

Defenestrácia neprispôsobivých zdravotníkov?

Svetovú tlač v spojitosti s koronavírusom v Rusku však zaujali aj prípady troch zdravotníkov, ktorí za posledné dva týždne v priebehu ôsmich dní vypadli za dodnes nevyjasnených okolností z nemocničného okna. Ide o dve lekárky, ktoré následkom pádu podľahli, a záchranára, ktorý je so zlomenou lebkou hospitalizovaný vo vážnom stave.

Vo všetkých troch prípadoch existujú dôkazy o závažnom konflikte s nemocničnými orgánmi v súvislosti s neadekvátnou odpoveďou na pandémiu koronavírusu.

Alexander Šulepov, záchranár v meste Voronež vypadol z okna na druhom poschodí miestnej nemocnice, kde sa liečil po tom, ako boli uňho zistené pozitívne výsledky testov na nový koronavírus. A to len krátko predtým, než mal byť z nemocnice prepustený. Do nej ho prijali 22. apríla. V ten istý deň spolu so svojím kolegom Alexandrom Kosjakinom však zverejnili na internete virálne video, v ktorom tvrdil, že ho vedenie nemocnice nútilo pracovať aj po tom, čo sa uňho potvrdilo ochorenie Covid-19.

Inzercia

Na snímke lekári v ochranných odevoch na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici v Moskve. Zatiaľ čo nemocnice v hlavnom meste patria medzi tie najmodernejšie, odľahlejšie regióny bojujú so základným vybavením. FOTO TASR/AP

Kosjakin ešte predtým na sociálnych sieťach kritizoval nedostatok ochranných odevov v nemocniciach, načo ho následne vypočúvala polícia za údajné šírenie falošných správ. Šulepov o tri dni neskôr svoje predchádzajúce tvrdenia o chýbajúcich ochranných prostriedkoch v nemocniciach odvolal a povedal, že video nahral v emocionálnom vypätí.

Z okna nemocnice však pred ním vypadla po telekonferencii s regionálnym ministrom zdravotníctva Borisom Nemikom ešte 25. apríla vedúca lekárka nemocnice v sibírskom meste Krasnojarsk Elena Nepomňaščajová. Tá, žiaľ, po týždni na JIS-ke zomrela.

Spomínaný konferenčný hovor sa údajne týkal plánov na prispôsobenie tamojšej kliniky pre pacientov s koronavírusom. Lekárka však bola podľa zverejnených informácií proti tomuto kroku, a to z dôvodu nepripravenosti, najmä nedostatočného množstva ochranných odevov v nemocnici. Regionálne oddelenie ministerstva tieto obvinenia poprelo a uviedlo, že nemocnica i zamestnanci boli dostatočne na situáciu pripravení.

Prvý prípad sa však odohral už 24. apríla, keď po páde zo šiesteho poschodia z okna nemocnice v centre na prípravu ruských kozmonautov zomrela Natalia Lebedevová, vedúca lekárka miestnej pohotovostnej služby. V nemocnici sa liečila s podozrením na koronavírus. Vedenie zariadenia však okrem toho, že došlo k „tragickej nehode“, žiadne ďalšie podrobnosti neuviedlo. V tomto prípade však kolujú teórie, že spomínaná lekárka mala liečiť moskovského „pacienta 0“. Noviny Moskovský komsomolec zas napísali, že Lebedevová spáchala samovraždu potom, čo ju manažéri obvinili zo šírenia vírusu v rámci vesmírneho programu

Všetky tri incidenty strhli diskusiu v ruskej tlači i na miestnych sociálnych sieťach. Je zriedkavé, aby lekári vypadávali z okien. Je možné, že to všetko je nešťastná náhoda, no rovnako môže ísť o dôsledok extrémneho tlaku, ktorému sú zdravotníci dnes v Rusku vystavení.

Červená krivka označuje rastu nových potvrdených prípadov ochorenia Covid-19, čierna tých, ktorí jeho následkom podľahli. Zdroj: Wikipedia.org

Populárna je však aj teória, podľa ktorej sa za úmrtiami ukrýva ruská vláda. Týmto spôsobom má umlčiavať ľudí, ktorí hovoria o zlyhaniach federácie v reakcii na pandémiu.

Nebolo by to prvýkrát, čo podobný spôsob využila. Aj z minulosti možno usúdiť, že s defenestráciou má istú prax. Známy je prípad ruského právnika Nikolaia Gorokhova, ktorý mal v roku 2017 vypovedať na moskovskom súde proti vláde, no deň predtým vypadol z okna svojho bytu na štvrtom poschodí. 

Zdravotnícky systém na kolenách

V prípade spomínaných zdravotníkov môže ísť aj o samovraždy z dôvodu nezvládnutého dlhodobého tlaku. Zo svetového pohľadu by nešlo v súvislosti s koronavírusom o raritu. A už vôbec nie v Rusku, ktoré je s počtom samovrážd vo svetovej trojke. Podľa posledných dostupných dát z roku 2016 spáchalo v Rusku samovraždu priemerne až 122 ľudí denne.

Tieto prípady môžu byť však ruským symbolom pandémie aj z iného pohľadu. Zdravotníci sú prepracovaní, unavení, čelia nátlaku a v súčasnej situácii nevidia žiaden záblesk blízkeho zlepšenia. Preplnenosť niektorých zariadení dokazovali aj obrazy sanitiek stojacich v dlhých radoch pred ich prijatím do nemocnice.

Lekári nielen v Rusku v čase pandémie ťažko znášajú svoje zlyhania, ako aj situácie, keď sa sami nakazia koronavírusom. Mnohým zariadeniam mimo dvoch hlavných mestských oblastí – Moskvy a Petrohradu – totiž chýbajú zdroje na zabezpečenie náležitej starostlivosti.

Rusko okrem dlhotrvajúceho problému so starým a zlyhávajúcim vybavením dnes čelí v nemocniciach nedostatku ochranných prostriedkov, nehovoriac o tom, že pľúcne ventilátory v Rusku skupovali miesto štátu najmä oligarchovia a miliardári, ktorí tak robili skôr preto, aby ochránili v prvom rade vlastné zdravie.

Niektoré nemocnice totiž nespĺňajú ani tie najzákladnejšie parametre. Polovica ruských zdravotníckych zariadení nemá teplú vodu a až tretina nemá vôbec zavedený vodovod a kanalizáciu. Vyše 40 percent z nich nemá ani ústredné kúrenie a vo všeobecnosti 14 percent z celkového počtu 116 865 budov zdravotníckych zariadení je v havarijnom stave. Niet sa čomu čudovať, ak následne na oddelení s nakazenými pacientmi dôjde k požiaru, ako tomu bolo v prípade jednej z moskovských nemocníc, pravdepodobne po vznietení pľúcneho ventilátora.

Aj v Moskve, ruskom ohnisku nákazy, stavajú robotníci na predmestí poľnú nemocnicu so zameraním na pacientov s koronavírusom. FOTO TASR/AP

Peniaze však nie sú ani v ďalších sektoroch, o čom svedčí napríklad aj fakt chýbajúcich toaliet vo viac ako troch tisíckach škôl naprieč celým Ruskom. Latríny, ako aj iné historizmy spojené s nedostatočnými hygienickými podmienkami v niektorých ruských oblastiach môžu byť v čase pandémie len ďalším nežiaducim katalyzátorom.

S pandémiou Putinovi klesá podpora

Pandémia však neodhaľuje len chronicky nedostatočné financovanie zdravotníckeho systému, ale aj extrémnu naviazanosť štátneho rozpočtu a celej ruskej ekonomiky na vývoz ropy a zemného plynu. Tie totiž predstavujú až 65 percent celkového ruského exportu a plnia približne 30 percent štátnej pokladnice.

Koronavírus a s ním spojené ekonomické ťažkosti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi tak pristrihli krídla. Pre ruský režim dopadlo načasovanie cenovej vojny so Saudskou Arábiou v prípade ropy katastrofálne, keďže dopyt po nej vo svete skolaboval a jej cena prerazila historické dno.

Ruský minister financií Anton Siluanov v štátnej televízii povedal, že si nepamätá krízu, akou je Covid-19, a dodal, že klesajúce globálne ceny ropy priniesli „dvojnásobný zásah“ do ekonomiky krajiny.

Bližšie sa ekonomickým dosahom pandémie na Rusko venoval vo svojom editoriáli Financial Times. Redakcia uviedla, že podľa odhadov MMF by sa ruské HDP mohlo v tomto roku znížiť o 5,5 percentuálneho bodu, i keď ekonómovia z Moskovského liberálneho inštitútu Gajdar odhadujú pokles o 7-12 percent. Príjmy z ropy vo výške 150 miliárd dolárov, ktoré má krajina uložené v Národnom fonde bohatstva, môžu podľa denníka pokryť niektoré rozpočtové schodky, no pri súčasnom nastavení sa môžu minúť oveľa rýchlejšie, než by sa predpokladalo.

Vládny pandemický podporný balík rovnako zatiaľ predstavuje menej ako 3 percentá HDP, čo je zlomok v porovnaní s väčšinou rozvinutých ekonomík sveta. Je zameraný viac na veľké spoločnosti než na malé podniky a namiesto priamej pomoci ho tvoria predovšetkým daňové prázdniny a záruky za pôžičky. Milionárom tiež vláda zdanila zisky z vkladov.

Ruský prezident Vladimir Putin (uprostred) s ochranným oblekom počas návštevy nemocnice pre pacientov s koronavírusom v moskovskej časti Kommunarka v Moskve 24. marca 2020. FOTO TASR/AP

O prácu podľa predpovede Alexeja Kudrina môže prísť až 8 miliónov Rusov, a keďže dve tretiny ruských občanov nemajú žiadne úspory, pandémia môže krajinu doviesť do krízy veľkých rozmerov. Kremeľ bude pravdepodobne čeliť ďalším otázkam o tom, či môžu obyčajní Rusi očakávať rovnaký druh rozsiahlej hospodárskej intervencie, aký sa vyskytuje v USA či iných európskych krajinách.

Putin musel zrušiť aj plánované referendum na schválenie ústavných zmien, ktoré by mu umožnili vládnuť aj po roku 2024, potenciálne až do roku 2036.

Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnilo Centrum Levada, má Putin najnižšiu podporu od roku 1999. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že Putinova obľúbenosť klesla v apríli na 59 percent zo 69 dosiahnutých pred pandémiou. V inom prieskume spoločnosti menej ako polovica respondentov (46 percent) uviedla, že ruská vláda na krízu reagovala primerane.

Je však dôležité uviesť, že koronavírus zatiaľ nie je pre Putina existenčnou hrozbou. Ruský prezident je minimálne vo svetle štátnej televízie stále zobrazovaný ako schopný líder s chladnou hlavou. Kľúčové bude však obdobie, ktoré príde po 12. máji, keď má dôjsť v krajine k postupnému rušeniu protiepidemiologických opatrení.

Ako minulý týždeň vyhlásil Putin: „Riziko nakazenia je na najvyššej úrovni a hrozba smrteľného nebezpečenstva vírusu pretrváva.“ Nebezpečný moment sa tak pre ruského prezidenta zvyšuje, no vzhľadom na jeho rokmi a krízami preverené schopnosti zrejme ani pandémia koronavírusu nebude tá, ktorá by dlhoročného vládcu vyhnala z prezidentského úradu.   

Dôsledky kokteilu zavádzania, neštandardných praktík, poddimenzovaného zdravotníctva či ekonomického úpadku si tak opäť odnesie najmä obyčajný ruský ľud.

Odporúčame