Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
07. máj 2020

Čo (ne)vieme o pôvode koronavírusu

Čínska netransparentnosť a ustavičné zatĺkanie naďalej prispievajú k šíreniu teórie o umelom pôvode koronavírusu či jeho úniku z laboratória.

Čo (ne)vieme o pôvode koronavírusu

Na snímke skúmavky so vzorkami v laboratóriu Chuo-jen 6. februára 2020 v čínskom meste Wu-chan. FOTO TASR/AP

Po piatich mesiacoch od vypuknutia epidémie je pôvod koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý si vyžiadal už viac ako 265-tisíc obetí a 3,8 milióna nakazených, stále celosvetová téma dňa. Vírus najskôr pustošil Čínu, následne prešiel do Európy a Spojených štátov, ktoré sú dnes podľa čísel najviac postihnutou krajinou sveta.

Otázka pôvodu vírusu, ale i zodpovednosti za pandémiu, viedla k eskalácii prestrelky medzi USA a komunistickou Čínou. Ide o jednu z najhorúcejších otázok súčasnosti.

Čína akékoľvek obvinenia stále odmieta

Zatiaľ čo čínsky veľvyslanec v USA vyzval amerických politikov, aby ukončili hru o obviňovaní Číny a sústredili sa na riešenie súčasnej situácie, americký prezident Donald Trump trvá na tom, že videl dôkazy, na základe ktorých usudzuje, že k úniku koronavírusu došlo z virologického inštitútu v meste Wu-chan.

A to aj napriek tomu, že tieto tvrdenia sú v rozpore s novými zisteniami vedeckých a aj spravodajských komunít Spojených štátov. Tie vylúčili aj akýkoľvek ľudský zásah do vírusu. Súčasne však pokračujú ďalej v skúmaní otázky, či prepuknutie pandémie nebolo predsa len výsledkom nehody či náhody z dôvodu nebezpečných laboratórnych praktík v spomínanom laboratóriu.

Utajovaná správa s názvom „Čína: Pôvody ohniska COVID-19 zostávajú neznáme“, o ktorej napísal americký týždenník Newsweek, vylúčila, že by ochorenie bolo geneticky skonštruované alebo zámerne vypustené ako biologická zbraň. A to aj z toho dôvodu, že je podľa spravodajcov veľmi nepravdepodobné, že by k úmyselnému vypusteniu nebezpečného vírusu došlo zo strany čínskeho režimu bez toho, aby mala naň účinný liek či vakcínu.

Americké spravodajské služby vylúčili akýkoľvek ľudský zásah do vírusu Zdieľať

Rétoriku po americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi však zostril aj šéf rezortu diplomacie Mike Pompeo. Ten v stredu opäť kritizoval údajné manipulácie Číny spojené so začiatkom svetovej pandémie.

Americký prezident Donald Trump počas vyhlásenia, keď povedal, že Čína by mala čeliť následkom, ak bola „vedome zodpovedná“ za vypuknutie pandémie nového koronavírusu. FOTO TASR/AP

Hoci nastavenie USA voči Číne sa od polovice apríla v zásade nemení len mierne stupňuje, olej do ohňa medzinárodnej potýčky prilial najmä nedeľný výrok ministra Pompea, ktorý vyhlásil, že existuje „veľké množstvo“ dôkazov o tom, že nový koronavírus pochádza práve z laboratória v čínskom meste Wu-chan.

Do diskusie o tom, či to tak je, alebo nie je, denne prispievajú vyjadrenia množstva vedcov vo svetových i slovenských médiách. I keď len pár dní na to už aj sám Pompeo začal zmierňovať svoje predchádzajúce tvrdenia o „veľkom množstve dôkazov“, stále nalieha, že Spojené štáty nemôžu mať pri Číne istotu v tom, ako to skutočne bolo. A niet sa čomu čudovať.

Rozplynutiu podobných teórií nepridáva ani postoj Číny, ktorú k participácii na medzinárodnom výskume okolo pôvodu vírusu či v otázke zatajovania skutočného rozsahu pandémie vyzývajú okrem USA a Austrálie aj niektorí predstavitelia Nemecka, Francúzska či Veľkej Británie.

Zatiaľ čo Čína tvrdí, že chce transparentné vyšetrenie pôvodu vírusu a je otvorená úzkej spolupráci s WHO, na druhej strane začatie vyšetrovania odmieta so zdôvodnením, že najskôr musí byť porazený samotný vírus. Na pôde OSN v Ženeve to povedal čínsky vyslanec Čchen Sü. Na podobné kroky je podľa jeho slov potrebná „správna atmosféra“. Pritom účasť vedcov zo zahraničia aj v prípade hľadania pôvodu vírusu nie je vôbec istá.

Viac o téme si prečítajte tu: Unikol koronavírus z čínskeho laboratória alebo ide o konšpiračnú teóriu? Zdieľať

Dokonca i zástupca WHO v Číne Gauden Galea pre Sky News povedal, že neexistuje nijaký dobrý dôvod, prečo by sa mala Čína podobnému vyšetrovaniu, minimálne zo strany WHO, teraz brániť. A to o WHO stále hovoríme ako o organizácii, ktorej postup vo veci pandémie vo vzťahu k miestnemu komunistickému režimu je prinajmenšom kontroverzný.

Veda vs. únik z laboratória

Slovenskí i svetoví vedci napriek tomu stále viac spochybňujú teóriu úniku vírusu z laboratória a silnú hodnotu pravdivosti nedávajú ani tvrdeniu o jeho vzniku ako výsledku úmyselného genetického inžinierstva. Dodávajú, že dosiaľ neexistuje ani žiadny dôkaz o tomto tvrdení. 

Zhodujú sa na tom, že pôvod vírusu je prirodzený, vzhľadom na jeho vysokú podobnosť s inými známymi koronavírusmi spojenými s netopiermi. Stále najpravdepodobnejším vysvetlením podľa nich totiž je, že vírus sa preniesol z netopierov či možno z iného zvieraťa na človeka, a to na „mokrom trhu“ vo Wu-chane, kde sa predávali v rôznom stave všakovaké zvieracie pochúťky.

Zamestnanec v ochrannom oblečení v laboratóriu Chuo-jen 6. februára 2020 v čínskom meste Wu-chan, ktoré sa špecializuje na dôkaz RNA nového koronavírusu SARS-CoV-2. FOTO TASR/AP

Vo svete renomovanej vedy vládne takmer konsenzus, ktorý razantne odmieta umelé vytvorenie vírusu. V časopise Nature Medicine bol ešte v marci uverejnený list kalifornského vedeckého tímu pod vedením profesora mikrobiológie Kristiana Andersena, ktorý na základe analýzy vlastností vírusu uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o „produkt prirodzeného výberu“.

Genetické údaje vírusu sú podľa nich údajne nevyvrátiteľným dôkazom toho, že nevznikol odvodením z „chrbtice“ iného vírusu akýmsi zostrihaním niektorých častí genómu či inou manipuláciou.

Pri téme genetického inžinierstva v spojitosti s koronavírusom podľa viacerých vedcov neexistuje vierohodný dôkaz.  Zdieľať

Aj Anthony Fauci, riaditeľ amerického Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby, ktorý stál viackrát v čase pandémie po Trumpovom boku, časopisu National Geographic povedal, že neexistuje žiaden vedecký ​​dôkaz o tom, žeby mal vírus pôvod v čínskom laboratóriu, ako ani o tom, že bol umelo vytvorený alebo vznikol úmyselnou manipuláciou.

Austrálsky virológ Edward Holmes, ktorý pomáhal zmapovať a zdieľať genetickú sekvenciu vírusu, hovorí v zásade to isté. I keď priznáva, že najbližším známym príbuzným SARS-CoV-2 je netopierí vírus s názvom RaTG13 (zdieľajú 96 percent svojho genetického materiálu), ktorý sa skutočne uchovával na virologickom ústave vo Wu-chane, neverí, že by to s novým koronavírusom malo nejaký súvis.

Pri téme genetického inžinierstva v spojitosti s koronavírusom neexistuje vierohodný dôkaz ani podľa vedcov zo Štátnej univerzity v Ohiu, ktorí tvrdia, že sekvencie v genóme vírusu, ktoré sa líšia od vírusov netopierov, sú rozptýlené pomerne náhodným spôsobom. Rovnako ako by to bolo v prípade, že by sa nový vírus vyvíjal prirodzene.

Virológ z Univerzity v Severnej Karolíne Ralph Baric dodáva, že aj štvorpercentná medzera je stále obrovskou medzerou a pri možnom vytvorení umelého vírusu by vedci vo Wu-chane museli začať ešte s niečím bližším SARS-CoV-2 než je RaTG13.

článku Denníka N únik z laboratória, genetickú manipuláciu či neprirodzenosť vírusu odmietajú aj slovenskí vedci. A to molekulárny biológ Tomáš Szemes, vedúci Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave, Ľubomír Tomáška, vedúci Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK, ako aj virológ Boris Klempa z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV. Odmietajú vyjadrenia českej molekulárnej biologičky Sone Pekovej, ktorá stojí v tejto téme na druhej strane vedeckej barikády od začiatku prepuknutia vírusu.

Rozruch však vyvolal aj francúzsky virológ, jeden z objaviteľov vírusu HIV a držiteľ Nobelovej ceny za medicínu za rok 2008 Luc Montagnier, ktorý rovnako ako Peková tvrdí, že vírus je umelého pôvodu a bol vytvorený v laboratóriu. Podľa jeho slov môže mať niečo spoločné aj s vírusom HIV, na margo čoho povedal, že „spojitosť s novým koronavírusom je asi taká, akoby sa rovnaký odstavec objavil štyrikrát v dvoch rôznych knihách“.

Na základe skúmania genetika Petra Forstera stále nie je ani zďaleka isté, že Wu-chan bol miestom, v ktorom sa vírus objavil prvýkrát. Zdieľať

Pri novom koronavíruse išlo podľa neho o „hodinársku prácu“ a zároveň nevydarený pokus na vytvorenie vakcíny proti AIDS, čo by podľa neho vysvetľovalo časti tohto vírusu v genóme SARS-CoV-2.

Iní francúzski virológovia slová Montagniera spochybnili, vraj nedávajú žiaden zmysel.

Inzercia

Tomu, že vírus vznikol v laboratóriu vo Wu-chane, neverí ani čínska špecialistka na vírusy netopierov Ši Čeng-Li, nazývaná aj ako „batwoman“, pre ktorú ide však o domáce pracovisko. V tejto veci má aj napriek tomu veľkú osobnú podporu medzinárodnej komunity výskumníkov.

V čom má čínska verzia medzery

Ale tým sa komplikácie nekončia. Verzia Pekingu, ktorá za miesto vzniku koronavírusu označuje trh vo Wu-chane, však nezohľadňuje fakt, že výskyt prvých prípadov nebol nijako prepojený s daným trhom. Aj vďaka správam zo sveta, konkrétne z Francúzska, ktoré len nedávno zistilo, že prípad koronavírusu sa v krajine galského kohúta vyskytol už v decembri 2019, nie je tak celkom jasné, či vo veci svetovej pandémie je epidemiologickým ohniskom nákazy práve toľko omieľaný Wu-chan.

Peter Forster, genetik v Cambridge, porovnal sekvencie vírusového genómu zozbierané z obdobia pri vypuknutí pandémie v Číne. Na základe skúmania však podľa neho stále nie je ani zďaleka isté, že Wu-chan bol miestom, v ktorom sa vírus objavil prvýkrát.

Koronavírus SARS-CoV-2 (žltá farba). FOTO TASR/AP

Sledovanie pôvodu nového vírusu nie je ľahké. Vedcom vo wu-chanskom inštitúte trvalo viac ako desať rokov, kým vystopovali vírus SARS vo vzdialených jaskyniach netopierov v provincii Jün-nan, ktorý v Ázii spôsobil pandémiu v roku 2002.

Nie je preto prekvapujúce, že začiatkom februára Čínska akadémia vojenských lekárskych vied dospela k záveru, že je nemožné vedecky určiť, či ohnisko Covid-19 mohlo byť spôsobené aj laboratórnym incidentom prirodzene alebo náhodne. Píše sa o tom v dokumente americkej obrannej spravodajskej agentúry DIA.  

Táto správa, z ktorej cituje Newsweek, však hovorí o tom, že približne 33 percent z pôvodných 41 identifikovaných prípadov nebolo priamo vystavených trhu vo Wu-chane, čo zvyšuje dôveryhodnosť teórií o prepojení s miestnym laboratóriom.

Virologický ústav vo Wu-chane sa posledných päť rokov zaoberá výskumom na zlepšenie vlastností vírusov s cieľom predvídať budúce pandémie. Zdieľať

Ak však prví ľudia neboli nakazení na trhu ani prostredníctvom s ním spätých sekundárnych kontaktov, je tak dôvod hľadať odpovede na otázku, ako si dané prípady nákazy vysvetliť.

Pripomeňme, že v prípade virologického ústavu vo Wu-chane ide o miesto s najväčšou zbierkou koronavírusov voľne žijúcich netopierov na svete, vrátane faktu, že sa inštitút už posledných päť rokov zaoberá výskumom na zlepšenie určitých vlastností vírusov s cieľom predvídať budúce pandémie.

Aj vírus v laboratóriu môže vzniknúť prirodzene

Vedecký časopis Nature uverejnil v roku 2015 článok, v ktorom sa objavili otázky o miere rizika spojeného s takýmto výskumom, čo prispelo k teóriám, že vírus mohol vzniknúť ako únik z laboratória. Virológ Simon Wain-Hobson z Pasteurovho inštitútu v Paríži v tomto článku poznamenal, že nový vírus „sa šíri pozoruhodne dobre“ v ľudských bunkách a „ak by vírus unikol, nikto by nemohol predpovedať jeho trajektóriu“.

Načrtol tak diskusiu o výskume na vírusoch, ako aj zvyšovania ich schopnosti rýchlosti šírenia. Keďže možný únik týchto pre ľudstvo nebezpečných vírusov sa deje po celom svete, námietky voči nemu vyjadrili stovky vedcov, ktorí neraz varovali, že podobné zaobchádzanie s vírusmi môže v budúcnosti spôsobiť pandémiu. Pritom v spojitosti s wu-chanským laboratóriom sa v minulosti hovorilo aj o nedodržiavaní dostatočne bezpečnej prevádzky.

Zamestnanec vyhodnocuje výsledky v laboratóriu Chuo-jen v čínskom meste Wu-chan. FOTO TASR/AP

Podobné príklady z minulosti totiž nie sú výnimkou ani pre USA, ale ani Čínu (únik vírusu SARS z pekinského laboratória v roku 2004). Vyniesť vírus z laboratória však nie je veľká veda. Stačí, ak ochorie laboratórny výskumník pracujúci s daným vírusom a nechtiac ho následne rozšíri medzi druhými. Pri úniku vírusu tak nemusí ísť explicitne ani o úmysel.

Aj keď stále nemáme definitívne stanovisko, súčasné dôkazy či vyjadrenia vedcov o tom, že vírus vznikol prirodzenou cestou, sú v prevahe. Napriek nim však evolučný biológ Jonathan Eisen z University of California pripúšťa aj možnosť, že vírus mohol v laboratóriu vzniknúť „prirodzene“ prechodom medzi zvieratami. To je napokon tiež jedna z výskumných techník pri zisťovaní vlastností vírusov, napríklad populárna pri fretkách. Takýto vznik vírusu sa podľa jeho slov dá len ťažko testovať a rovnako náročné by za takýchto okolností bolo potvrdenie či vyvrátenie úniku vírusu z laboratória. Pri niektorých experimentoch je podľa jeho slov takmer nemožné zistiť, ako k šíreniu došlo.

Jediným spôsobom, ako túto dilemu možno podľa Eisena vyriešiť, je transparentná a otvorená veda, ako aj poriadne vyšetrenie okolností vynárajúcich sa v súvislosti s koronavírusom.

Evolučný biológ Jonathan Eisen pripúšťa aj možnosť, že vírus mohol v laboratóriu vzniknúť „prirodzene“ prechodom medzi zvieratami  Zdieľať

Príliš veľa neznámych

Neznámy pôvod vírusu tak naďalej zostáva predmetom nielen vedeckej diskusie, ale aj politicky spochybňovaného sporu v medzinárodnom spoločenstve. Nehovoriac o ľuďoch v čínskom Wu-chane, ktorí tiež žiadajú komunistickú vládu, aby im vysvetlila, čo sa na začiatku pandémie stalo. Miesto toho sú však ľudia nielen z tohto regiónu neustále monitorovaní a zastrašovaní.

Čínska vláda stále hovorí, že reči o pôvode vírusu v laboratóriu sú silne politicky motivované, preto žiada, aby vyšetrovanie pôvodu COVID-19 viedli vedci, nie politici. Ak však Čína súčasne hovorí, že riešením celej koronarovnice s množstvom neznámych by malo byť transparentné vedecké skúmanie, a následne sama podobné vyšetrovanie odmieta, niečo tu zrejme nehrá.

Lekár si oblieka ochranný oblek a okuliare v nemocnici v meste Wu-chan 30. januára 2020. FOTO TASR/AP

Ak Čína čaká na vhodný čas, keď ponúkne vedcom z celého sveta už dnes skôr retrospektívny pohľad na danú situáciu, lepšia chvíľa než dnes už nenastane.

Zároveň ak má americká administratíva „veľké množstvo dôkazov“, ktoré usvedčujú Čínu zo zodpovednosti za samotné vypuknutie pandémie koronavírusu, najlepším riešením by bolo tieto fakty odhaliť a prestať z témy svetovej pandémie vytĺkať politický kapitál a podkurovať tak svetovej dezinformačnej scéne.

Klebety, domnienky a neoverené informácie sú to posledné, čo dnešný svet potrebuje. Pandémia koronavírusu totiž predstavuje aj riziko narušenia dôvery vo výskumné laboratóriá aj v samotný výskum, ako predísť pandémiám budúcnosti. Čínska kultúra nepriehľadnosti a všadeprítomnej propagandy sa tak stále viac ukazuje ako najväčšia slabina pri hľadaní pôvodu vírusu.

Keby miestny komunistický režim venoval toľko energie odhaleniu pôvodu vírusu, koľko venuje informačnej kampani na udržanie si svojho svetového renomé a zároveň aj umlčiavaniu a kontrolovaniu ľudí vo svojej krajine, výsledky by možno už boli na stole. Tým, čo však dnes Čína predvádza, by nejedného neprekvapilo, že niektorí nedotknuteľní už odpoveď poznajú, len si ju radšej nechávajú pre seba.

Odporúčame