Keď vyučuje Alojz Hlina

Prekonať Igora Matoviča v umení robenia politického cirkusu je neľahká vec. Ak sa chce Alojz Hlina aspoň priblížiť svojmu bývalému politickému vedúcemu, má sa čo obracať.

31. august 2012. Alojz Hlina stojí pred pristaveným tankom pred vilou pod Bratislavským hradom, v ktorej býval predstaviteľ bývalého režimu Vasiľ Biľak.

Možno aj preto nedávno Hlina ohlásil veľkolepú akciu. Pri príležitosti výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa organizuje vojenský konvoj do Krajnej Bystrej, rodiska Vasila Biľaka, komunistického politika podpísaného pod známym pozývacím listom.

Poslanec Hlina chce okrem pripomenutia výročia reagovať aj na to, že v obci nedávno vyrástol Biľakov pamätník a rozhodol sa ísť na jej obyvateľov pedagogicky: „Možno nikdy nevideli bojové vozidlo. Nikdy nepočuli streľbu z guľometu a iných zbraní, ktoré sem pozval Biľak, preto im aspoň niečo pôjdem ukázať. Možno pochopia, že tu nejde o mlieko za dve koruny, ale o zradu.“

Ale dosť bolo zábavy. Pomerne veľká nostalgia za komunistickými časmi v rusínskych regiónoch na východe Slovenska je fakt. Smutný fakt. Nakoniec, práve tieto kraje patria k volebným baštám Smeru. Ale buďme trochu spravodliví. Nezanedbateľnou príčinou tohto stavu je aj to, že všetky vlády po Novembri 1989 na problémy tohto kraja z Bratislavy jednoducho nedovideli.

V čase prvej Československej republiky to bol veľmi chudobný región, ktorý počas rokov socializmus zaznamenal prudký, ale do značnej miery umelý rozvoj. Potom v 90. rokoch prišla stagnácia. Chýba tu infraštruktúra, aby tu prišli väčší investori, najväčším zamestnávateľom vo Svidníku je nemocnica, mladí odchádzajú za prácou do zahraničia, či iných krajov Slovenska, čo znamená veľkú stratu sociálneho kapitálu. Veľkou témou je aj spolužitie s Rómami.

Kto mohol, už odišiel a v mnohých dedinách ostali iba dôchodcovia, ktorí rojčia o starých dobrých časoch a tlieskajú, keď sa ich protagonistom inštalujú pamätníky. Keby tu boli lepšie cesty, dostatok pracovných miest a iná demografia, bola by aj nostalgia za Biľakovými časmi len bizarným reliktom na vymretie. Región potrebuje seriózny záujem politikov, nie výstrednosti určené pre bratislavských novinárov.

Ak teda chce poslanec Hlina skutočne bojovať proti spomienkovému optimizmu za socializmom, mal by do do Krajnej Bystrej namiesto tankov doniesť robotu. Na začiatok by stačilo, keby si tu otvoril napríklad svoju ďalšiu reštauráciu a zamestnal desať miestnych obyvateľov.

Jozef Majchrák

FOTO: TASR/ Martin Baumann.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo