Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
06. 05. 2020, 09:09

Ako Covid-19 ovplyvnil život v Ugande a na Klinike Jána Pavla II. v Buikwe

Ako Covid-19 ovplyvnil život v Ugande a na Klinike Jána Pavla II. v Buikwe

Všetky deti z nášho prístrešku pre siroty nosia rúška

Cez projekt Adopcia na diaľku pomáhajú Slovenky a Slováci získať vzdelanie deťom zo siedmich krajín sveta. Medzi nimi je aj Uganda. O situácii v tejto krajine nás informuje doktorka Barbora Šilhárová, riaditeľka centra HIA (Health Initiaves Association). Ide o jedno z dvoch centier v Ugande, s ktorými spolupracuje Slovenská katolícka charita. V súčasnosti je v tejto krajine prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku podporovaných viac ako 1 000 chudobných detí a sirôt.

Uganda patrí ku krajinám východoafrického bloku. Do okolitých krajín sa koronavírus začal šíriť v polovici marca 2020. V Keni zaznamenali prvý prípad 13. marca a v Rwande 14. marca. Ugandský president Yoweri Museveni zareagoval po zhodnotení vývinu situácie veľmi promptne, ešte pred potvrdením prvého prípadu v krajine. 18. marca vydal vyhlásenie o zatvorení všetkých škôl a vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa týka približne 15 miliónov študentov. Museveni taktiež zákazal tradičné svadby a pohreby, modlitebné stretnutia v kostoloch či mešitách a večerné vysedávanie v krčmách. Pre cestovateľov bola nariadená 14-dňová karanténa. Je tiež prikázané povinné umývanie rúk pred vstupom do akejkoľvek verejnej budovy, nepotriasať si ruky pri pozdrave a obmedziť návštevy a stretávania.

Prvý prípad COVID-19 v Ugande bol potvrdený 21. marca. Ešte v teň deň prezident pritvrdil preventívne opatrenia. Uzavreli sa tak hranice a letecká doprava bola obmedzená len na nákladnú. Keďže počet nakazených stále rástol, 25. marca prezident zakázal mestskú dopravu a krátko na to aj prepravu osobnými autami, výnimku tvoria len zásobovacie vozidlá. Na preprave miestnymi taxi (ide o dvanásťmiestne dodávky) a na doprave motorkami sú však naši dedinčania absolútne závislí, keďže nemajú autá.

Neskôr bolo zakázané nočné vychádzanie z domu. 14. apríla prezident vyhlásil predĺženie všetkých preventívnych opatrení o ďalších 21 dní, teda do 5. mája. V čase, keď píšem tento text, teda 15. apríla  máme v Ugande potvrdených 55 pozitívnych prípadov, nikto nezomrel a počet nakazených za posledné dni je výrazne nižší ako na začiatku. Väčšinou ide o cestovateľov alebo ich rodinných príbuzných, ale vyskytli sa už aj komunitné prenosy, kde zdroj nákazy nie je jasný. Našťastie je ich málo.

Pokladník v obchode má rúško a pred ním je šnúra na dodržanie odstupu

Rúško na tvári vidieť zriedka

Medzi obyvateľmi na začiatku zavládol strach a panika, že priebeh bude mať rovnakú krivku ako napríklad v Taliansku. Sociálne média zaplavili rôzne konšpiračné správy, ktoré situáciu ešte zhoršili. Postupne si však na podmienky zvykáme a strach sa zmenšuje. Niekedy som si nie úplne istá, či miestni naozaj rozumejú spôsobu prenosu. Síce sa všade umývajú ruky, ale rúško nenosí takmer nikto. Nie je to  tým, že by rúška neboli voľne dostupné. Dajú sa ako „kusovky“ kúpiť v každej lekárni a tiež mnohé podnikavé krajčírky šijú rúška za veľmi dobrú cenu. Možno ide skôr o to, že doteraz rúška v Ugande nosili len chorí, najmä ľudia s tuberkulózou.  Preto je rúško spájané priamo s ochorením a nie je vnímané ako preventívna pomôcka. Keď som si dala počas nákupu v meste Lugazi rúško, ľudia po mne nahnevane pokrikovali, že som im doniesla koronavírus. Keď som rúško dala dole, všetci naokolo boli pokojnejší. Časom sa však podobné reakcie zmiernili.

Rúška som videla len u nás na klinike a v troch supermarketoch, kde to majiteľka naozaj zobrala vážne a rúško nosí každý zamestnanec. Pred pokladňami sú natiahnuté šnúry, aby sa zákazníci veľmi nepribližovali, a pred vstupom vás upozornia, aby ste si najprv umyli ruky. V našej banke nastriekajú po umytí rúk ešte aj dezinfekciu a dodržiavajú sa 2-metrové odstupy.

V meste napriek minimálnej doprave však vidím posedávať hlúčiky ľudí a stretávať sa ako predtým. Trhovisko s ovocím a zeleninou je stále otvorené, ale pred vstupom si musíte umyť ruky. Na cestách je oveľa viac ľudí, pretože dochádzajú do práce pešo. Deti sú po prezidentskom príkaze, rovnako ako deti na Slovensku, doma, no neštudujú. Keďže bývajú často viaceré v jednej izbe, celý deň trávia vonku a pohľad na ne skôr pripomína školské prázdniny. Je ale pravdou, že hustota obyvateľstva tu úplne neumožňuje sociálnu izoláciu.

Motorky sú povolené len pre zásobovanie, a to do druhej hodiny poobede. Na prevoz vážneho zdravotného prípadu je potrebné tlačivo od starostu. Aby lekársky personál mohol použiť osobné auto na dochádzanie do práce, musí požiadať o povolenku v kancelárii krajskej zástupkyne prezidenta. Povolenie je vždy len pre jednu osobu v aute.

Pacienti sa vyšetrujú za prísnych hygienických podmienok a v rúškach

Prísne opatrenia na klinike

U nás, na Klinike Jána Pavla II v mestečku Buikwe, sa staráme o HIV pozitívnych pacientov a pacientov s inými chronickými ochoreniami. Máme tiež ambulanciu všeobecného lekára. Záštitu nad zdravotnými službami nám poskytuje Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Ešte pred prvým potvrdeným prípadom v Ugande sme na klinike zaviedli prísnejší hygienický režim nielen ohľadne čistoty priestorov, ale aj rozmiestnením bandasiek s vodou a dezinfekčným prostriedkom ku každému vstupu. Zamestnanci nosia rúška, aby chránili pacientov a tiež seba a svoje rodiny.

Pri prvom dokázanom komunitnom prenose, kde nebol zdroj nákazy jasný, sme sa báli najviac. Nie tak o seba, ako o našich HIV pacientov s oslabenou imunitou, o podvyživené deti a o našich starkých z programu. Preto sme zaviedli ďalšie opatrenia. Pred klinikou sme postavili dva stany a hneď pri bráne pacientov delíme na tých, ktorí sú bezpríznakoví a tých, ktorí majú možné príznaky koronavírusu.

Pre našich HIV pacientov, ktorí prichádzajú na pravidelnú kontrolu a predpis liekov, sa snažíme skrátiť dobu čakania a tým aj možné vystavenie sa nákaze. Preto im nachystáme a zabalíme lieky dopredu. Ak nemajú žiadne iné ťažkosti, otáčame ich pri bráne s igelitkou nabalenou liekmi a dátumom ďalšej kontroly na nálepke. Pred klinikou a na klinike nám visia plagátiky v lugande (úradný jazyk v krajine, ktorým hovorí najviac obyvateľov) aj v angličtine so základnou informáciou o koronavíruse.

Naši sociálni pracovníci aktuálne pomáhajú ako doručovatelia liekov pre pacientov, ktorí sa k nám nedostanú pre zrušenie miestnej dopravy. Našťastie sa podarilo vybaviť nálepky pre naše auto a tri motorky, vďaka čomu môžeme slúžiť komunite aj v týchto ťažkých časoch plných preventívnych obmedzení.


Pri bráne kliniky si treba umyť ruky

Potravinové balíčky aj susedská výpomoc

V Ugande sa nedá robiť riadna zdravotná starostlivosť o chronických pacientov, ak sa nezakomponuje aj sociálna zložka. Ako miestna nezisková mimovládna organizácia Health Initiatives Association (HIA) preto spolupracujeme so Slovenskou katolíckou charitou na zabezpečení vzdelávania pre naše znevýhodnené deti cez projekt Adopcia na diaľku®. Aktuálne vďaka tejto spolupráci pomáhame 300 deťom. Deti v projekte sú buď siroty, deti s chronickým ochorením (HIV alebo kosáčikovitá anémia), alebo deti slobodných matiek.

Veľa z týchto domácností malo už pred situáciou s koronavírusom problém, či budú mať dve jedlá denne alebo len jedno. Spomínané rodiny sú totiž často závislé na drobnom každodennom príjme z malého stánku s ovocím a zeleninou alebo rodičia pracujú ako vykladači tovaru či nájomní robotníci na stavbách a poliach. O tento denný príjem zrazu prišli. Niektorí zatiaľ prežívajú z toho, čo majú v záhradke, iní už obmedzili počet jedál na jedno denne a ďalší už teraz hladujú. Začali k nám na kliniku preto chodiť ľudia so žiadosťou o jedlo. Nežiadajú mäso ani drahé zbytočnosti, prosia o múku, fazuľu a soľ.

Sme radi, že aj vďaka pomoci zo Slovenska a Malým projektom Adopcie na diaľku® ich môžeme podporiť aspoň základným potravinovým balíkom. Pomoc je adresná a balík ide tam, kde ho naozaj potrebujú. Vďaka našim sociálnym pracovníkom poznáme veľmi dobre situáciu v rodinách. Balík preto dostanú len rodiny, ktoré sú naozaj v núdzi a nie ľudia, ktorí sa snažia zneužiť situáciu. Našťastie zásobovanie ešte funguje. Obchody nie sú vykúpené, pretože naši dedinčania z Buikwe nemajú finančnú rezervu, aby si zaobstarali niečo do zásoby. Dokonca vidím ozajstnú susedskú solidaritu, lebo ľudia, ktorí majú dve jedlá denne, sa delia s tými, čo nemajú nič.

Na uliciach sú pozatvárané obchody a nejazdia autá, ale ľudia sa voľne stretávajú

Veľká noc v čase korony

Veľmi pekné bolo, že sa počas veľkonočného obdobia zmobilizovali „bohatší“ dedinčania a rozniesli balíky múky a fazule ľuďom, ktorí nemali ako sláviť sviatky. V Ugande je Veľká noc naozaj o slávení v kostole, pretože iné veľkonočné zvyklosti ako máme my, nemajú (žiadna oblievačka, šibačka či veľkonočné vajíčka a zajačiky). Tradične idú Uganďania spoločne do kostola, a potom oslávia zmŕtvychvstanie rodinným obedom.

V kostole sa tento rok sláviť nemohlo a ľudia museli byť doma. Tí, čo nemali ani na slávnostný obed, boli veľmi vďační svojim susedom, ktorí im pomohli priniesť aspoň trochu sviatočnej atmosféry cez malú susedskú potravinovú výpomoc. Aj v našom prístrešku pre siroty si deti dali na chvíľu rúška dolu a spoločne si pochutnali na dobrom obede. Každý dostal kúsok hovädzieho mäsa a bublinkovú malinovku, čo pre nich boli hotové hody.

Veríme, že sa svet dá opäť do poriadku, deti pôjdu naspäť do školy a my sa postupne budeme vedieť vrátiť k práci a našim plánom. Na klinike sa snažíme odpovedať hlavne na potreby okolitej komunity, a preto by sme v tomto roku radi začali s výstavbou pôrodnice, kde budeme môcť poskytovať lepšie zdravotné služby a menej bábätiek by zomieralo pri pôrodoch doma a po pôrode miestnymi babicami, ktoré nemajú základné hygienické návyky. Aktuálne však riešime to, čo najviac treba. Našťastie sa krivka nakazených koronavírusom zmierňuje a s Božou pomocou neprídeme o to najdrahšie, čo máme, našich pacientov a deti.    

Barbora Šilhárová

Dnes treba vedieť

15:54

V nedávnom rozhovore pápež František dva razy spomenul Vergíliov historický epos Eneida. "To, že sa pápež odvoláva na Eneidu ako na zdroj inšpirácie, nie je len rečnícka figúra. Odzrkadľuje to Vergíliov zásadný vplyv na kultúru Západu. Ten pretrváva aj teraz, keď čoraz menej ľudí čítalo túto báseň alebo pozná jej príbeh." Oxfordský profesor Bill Carroll vysvetľuje, ako môžeme čerpať z koreňov našich tradícií, aby sme sa dokázali prihlásiť k hodnotám, ktoré tvoria skutočný základ toho, kým sme.

15:24

Podľa prezidentky je prirodzené, ak vláda hľadá ľudí, ktorým môže dôverovať. Ak má vláda zodpovedať za efektívne vykonávanie svojich rozhodnutí aj na lokálnej a miestnej úrovni, je to podľa Zuzany Čaputovej logické. Vláda tak môže následne od svojich nominantov žiadať aj príslušnú zodpovednosť.