Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
05. máj 2020

Všetky oči na remdesivir

Pri ebole zlyhal, pomôže svetu teraz?

Všetky oči na remdesivir

Na snímke americkej farmaceutickej spoločnosti Gilead Sciences z marca 2020 vizuálna kontrola injekčnej fľaštičky s testovacím liekom remdesivir. Foto – TASR/AP

Počúvame o ňom už od februára ako o – zatiaľ – jedinom existujúcom lieku, ktorý má šancu účinkovať proti ochoreniu COVID-19. Kým dostupnú vakcínu neočakávajú experti skôr ako budúci rok, liek s názvom remdesivir sa pred pár dňami začal v Spojených štátoch oficiálne používať pre najakútnejšie prípady.

Momentálne sa vo svete testuje viac ako stopäťdesiat liekov, ktoré by mohli proti novému koronavírusu zabrať. Látka remdesivir, ktorú vyrába americká spoločnosť Gilead Sciences, sa skloňuje už od prepuknutia pandémie a vkladajú sa do nej najväčšie nádeje. V minulosti ju vedci skúšali aj pri infekčnej horúčke ebola, no liek zlyhal.

„Remdesivir je takzvaný ,prodrug‘ alebo ,prekurzor‘, teda chemická látka, ktorá v organizme zmetabolizuje na účinnú molekulu. Veľmi zjednodušene povedané, telo si liek rozloží na látku, ktorá potom lieči,“ napísal ešte v marci o ňom na sociálnej sieti slovenský vedec a člen permanentného krízového štábu Robert Mistrík.

Krátko nato, ako sa o remdesivire začalo celosvetovo hovoriť ako o možnej zbrani proti vírusu, spoločnosť Gilead Sciences musela pre priveľký dopyt zastaviť udeľovanie povolení na jeho používanie.

Mimochodom, za jeho vývinom stojí tím odborníkov, vedený českým biochemikom Tomášom Cihlářom.

V zámorí sa už podáva

Remdesivir si od začiatku získal sympatie aj u amerického prezidenta Donalda Trumpa. Práve USA minulý týždeň schválili používanie lieku pre pacientov v kritickom štádiu ochorenia.

Ako napísala agentúra AP, ide o míľnik v celosvetovom hľadaní účinných terapií na nový koronavírus. Remdesivir označuje za prvý liek, ktorý pomáha niektorým pacientom urýchliť čas liečenia.

Americká štúdia ukázala, že u hospitalizovaných pacientov skracuje čas vyliečenia v priemere o približne štyri dni. Štúdiu vykonali na viac ako tisícke pacientov, časť nich bola ako „kontrolná vzorka“, ktorá dostala iba placebo. Zatiaľ čo skupina, ktorá dostala remdesivir, mohla nemocnicu opustiť po jedenástich dňoch, tí, ktorým podali iba bežnú liečbu, mohli odísť po pätnástich dňoch.

„Údaje ukazujú, že remdesivir má jasný, výrazný, pozitívny vplyv na skracovanie času vyliečenia. Liek dokáže tento vírus zablokovať,“ vyhlásil hlavný poradca Donalda Trumpa v oblasti zdravotníctva Anthony Fauci.

Podávať by sa mal ľuďom, ktorí majú v ťažkom priebehu ochorenia ťažkosti s dýchaním alebo sú napojení na pľúcny ventilátor.


Sídlo spoločnosti Gilead v americkom Foster City. Foto – TASR/AP

Spochybnenie z Číny

Americká štúdia, ktorá potvrdila tamojším expertom účinky remdesiviru, však nebola jedinou. Testovanie na liek prebehlo aj v Číne. Konkrétne v pôvodnom ohnisku koronavírusu, v už neslávnom meste Wu-chan.

Časť štúdie unikla pred dvomi týždňami do médií a u mnohých, ktorí očakávali spásu v remdesivire, vzbudila pochybnosti. Ukázala totiž, že liek po podaní pacientom nezabral a ani neznížil prítomnosť patogénu v ich krvi.

Test sa vykonal na vzorke 237 pacientov, z ktorých 158 dostalo remdesivir a zvyšných 79 placebo. K žiadnemu významnému zlepšeniu stavu prvej skupiny však neprišlo. Liek navyše u niektorých vyvolal vedľajšie účinky a vedci ich museli z testovania stiahnuť.

Inzercia

Proti štúdii, ktorá nedopatrením unikla Svetovej zdravotníckej organizácii, však zazneli viaceré výhrady. Tou hlavnou je, že testovanie ukončili vo Wu-chane predčasne, pretože už nemali dostatočný počet pacientov v kritickom stave, na ktorých by účinnosť lieku vyhodnotili.

„Neohŕňam nos nad inými štúdiami, ale toto nie je dostatočná štúdia a každý v odbore to vidí,“ vyhlásil americký zdravotnícky expert Anthony Fauci.

Kritici poukazujú aj na to, že štúdia bola publikovaná podivným spôsobom, v neúplnom znení a nebola tiež podrobená recenznému posúdeniu.

Na definitívne označenie látky remdesiviru ako zbrane proti koronavírusu je určite ešte priskoro a možno sa ňou ani nikdy nestane. Môže byť však liekom, ktorý za istých okolností urýchli liečbu a čiastočne tak v boji s nákazou pomôže. „Nemyslím si, že toto už je pravý liek, ale myslím si, že nás navádza správnym smerom,“ povedal doktor Sameer Khanijo z Univerzitnej nemocnice North Shore v New Yorku. „Je dobré, že ako spoločnosť máme niečo, čo pomôže zmierniť ochorenie.“

Hľadá sa aj v Európe

Podobne ako pri vývoji vakcíny sú aj v prípade hľadania účinného lieku aktívni britskí vedci. V nemocnici v Southamptone začali skúšať látku obsahujúcu interferón beta, ktorý telo produkuje, keď dostane vírusovú infekciu. Ten sa bežne používa pri liečení sklerózy multiplex.

Prvé výsledky očakávajú experti z Británie podľa BBC koncom júna.

Liek sa užíva priamo cez dýchacie cesty a očakáva sa, že silnejšia dávka interferónu beta vyvolá silnejšiu antivírusovú reakciu aj u pacientov so slabším imunitným systémom.

Klinickým testom sa na začiatku podrobilo 75 pacientov, z ktorých polovica dostala liek a ďalšia placebo.

Prečítajte si tiež:
Tak kedy bude tá vakcína? Zdieľať

So zaujímavou informáciou prišli aj ďalší európski vedci. Nádej vraj vkladajú do upraveného ľudského enzýmu. Dve stovky pacientov nakazených koronavírusom z Nemecka, Rakúska a Dánska budú skúšať liečiť preparátom s názvom APN01. Ten obsahuje enzým, ktorý by mal podľa vedcov zastaviť šírenie infekcie v počiatočnej fáze.

„V podstate ide o to, že sa vírus dostáva do pľúcnych buniek tak, že nasadne na molekulu takzvaného receptora, čo je preň vstupná brána dovnútra buniek,“ hovorí pre Lidové noviny český biochemik Jan Konvalinka. „Autori tejto štúdie predložili vírusu rovnaký receptor v rozpustnej forme. Vírus sa potom namiesto bunky naviaže na tento rozpustný receptor. Je tak oklamaný a do bunky sa už nedostane.“

Na to, aby sa koronavírus dostal do buniek, je preň podstatný enzým ACE2 a preniká cezeň do dýchacích ciest a pľúc. Nachádza sa aj v srdcovom tkanive, ľadvinách alebo v tenkom čreve.

Štúdia, ktorú vedie švédsky inštitút Karolinska v spolupráci s rakúskou firmou Apeiron, je momentálne v druhej fáze. Na výsledky si tak, podobne ako pri ostatných testoch, budeme ešte musieť počkať.

Odporúčame