Aktuálne 17. august 2015

Kvantitatívne uvoľňovanie zatiaľ neprinieslo zrýchlenie ekonomiky eurozóny

TASR
TASR
Program Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá sa rozhodla masívnym nákupom dlhopisov eurozóny podporiť jej hospodársky rast, dostatočne nezvýšil dôveru v ekonomiku regiónu. Vyplýva to z prieskumu medzi poprednými odborníkmi, ktorý si objednala agentúra Bloomberg.      Podľa ankety len 28 % z opýta...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

TASR

Program Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá sa rozhodla masívnym nákupom dlhopisov eurozóny podporiť jej hospodársky rast, dostatočne nezvýšil dôveru v ekonomiku regiónu. Vyplýva to z prieskumu medzi poprednými odborníkmi, ktorý si objednala agentúra Bloomberg.      Podľa ankety len 28 % z opýta...

Program Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá sa rozhodla masívnym nákupom dlhopisov eurozóny podporiť jej hospodársky rast, dostatočne nezvýšil dôveru v ekonomiku regiónu. Vyplýva to z prieskumu medzi poprednými odborníkmi, ktorý si objednala agentúra Bloomberg.
      Podľa ankety len 28 % z opýtaných expertov očakáva, že sa ekonomické vyhliadky eurozóny v krátkom časovom horizonte zlepšia. To je najmenej od spustenia tzv. kvantitatívneho uvoľňovania (QE) v marci tohto roka. ECB plánuje investovať mesačne 60 miliárd eur do nákupu dlhopisov eurozóny a program má zatiaľ trvať do septembra 2016.
      Banke sa podarilo stlačiť náklady na obsluhu dlhu členských štátov eurozóny na rekordne nízku úroveň, ale ani prílev nových peňazí do regiónu a oživenie exportu po oslabení eura nepomohli ekonomike nabrať rýchlejšie tempo. Naopak, jej rast sa v uplynulom kvartáli nečakane spomalil. Strážcovia meny už dali najavo svoje sklamanie a sľúbili, že ak to bude potrebné, prijmú ďalšie opatrenia na pomoc ekonomike.
      

Na porovnanie, v júli v prieskume na objednávku Bloomberg predpovedalo eurozóne zlepšenie hospodárskej situácie 50 % respondentov a v marci až 83 %. V najnovšom augustovom prieskume však viac ako dve tretiny opýtaných uviedli, že vyhliadky eurozóny sa nezlepšujú a zostávajú bez zmeny. To naznačuje, že tempo jej hospodárskeho rastu zostane mierne a bude mať tak len málo priestoru na manévrovanie a absorpciu externých šokov, napríklad ďalšieho spomalenia čínskej ekonomiky či prípadného zhoršenia gréckej krízy.
      Eurostat minulý týždeň oznámil, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v 2. štvrťroku vzrástol medzikvartálne o 0,3 % po 0,4-% zvýšení v predchádzajúcich dvoch kvartáloch. Dôvodom bola spomalenie všetkých troch najväčších ekonomík bloku: Nemecka, Francúzska a Talianska, pričom rast francúzskej ekonomiky sa úplne zastavil.
      Inflácia v eurozóne je však stále veľmi nízka, v júli zostala na júnovej úrovni 0,2 %. To je hlboko pod 2-% inflačným cieľom ECB.
      A aj keď dohoda o treťom úvere Grécku zmiernila obavy z rozpadu eurozóny, expertov pre zmenu znepokojujú slabý globálny dopyt a otrasy na finančných trhoch vyvolané pádom čínskych akcií. Vláda v Pekingu minulý týždeň vyvolala ďalšie otrasy, keď nečakane devalvovala čínsku menu.
      Podľa ekonómov tak eurozóne hrozí v tomto roku znova záporná inflácia, pravdepodobnosť, že k tomu dôjde, odhadujú na jedna ku trom.

TASR

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Aktuálne

Diskusia 0