Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
05. 05. 2020, 23:40

Boj proti korone je v skutočnosti „verejno-súkromným partnerstvom“

Aj keď etatisti sa už nádejajú, že pandémia prinesie väčší vplyv štátu.

Boj proti korone je v skutočnosti „verejno-súkromným partnerstvom“

Premiér Igor Matovič na návšteve spoločnosti Chirana, ktorá sa zaviazala dodať 300 pľúcnych ventilátorov pre slovenské zdravotníctvo. Ilustračné FOTO TASR – Radovan Stoklasa

„Proti pandémii je štát zrazu dobrý“; „Trh nie je riešením na koronavírus“; „Boj proti kríze umožnil štát, nie voľný trh...“ Výroky ako tieto zaznievajú v poslednom čase v súvislosti s pandémiou COVID-19 z rôznych strán.

Pre etatistov všetkých farieb je koronavírus potvrdením ich tézy o potrebnosti akcieschopného štátu, ktorý bol v uplynulých desaťročiach podľa ich mienky nespravodlivo spochybňovaný a vykazovaný výlučne do úlohy pasívneho nočného strážnika. Ba dokonca, v pandémii vidia bod obratu, ktorý so sebou určite nadlho prinesie rozsiahlejšie štátne zásahy do ekonomického i spoločenského života, nadšene podporené širokou verejnosťou.

Je to pomerne jednorozmerné vnímanie reality. A to z viacerých dôvodov.

Predovšetkým, ani zástanca najštíhlejšieho minimálneho štátu by filozoficky nespochybňoval, že vláda má svoje odôvodnené a nezastupiteľné úlohy v mimoriadnych situáciách, ako je napadnutie krajiny, prírodná katastrofa alebo pandémia. No z toho, že akcieschopný štát je potrebný v situácii ako koronakríza, ešte nevyplýva, že jeho zasahovanie je nutné vo všetkých z desiatok a stoviek oblastí, ktoré štát reguloval pred touto krízou alebo bude mať ambíciu regulovať po jej skončení.

Štát je v takejto mimoriadnej situácii užitočný, lebo má na povel tisíce ľudí (políciu, armádu a záchranné zložky), s ktorými môže podľa potreby disponovať, aby potlačil akútnu hrozbu pre zdravie občanov. Cez svoj legislatívny monopol môže jediným nariadením uzavrieť obchody alebo prikázať občanom dočasnú domácu izoláciu. Ako autorita, ktorá vyberá dane, tiež môže sústrediť a rýchlo vynaložiť obrovské množstvo finančných prostriedkov pre boj s krízovou situáciou.  

Málokto spochybňuje opodstatnenosť štátu a vládneho manažmentu v obdobiach hromadného ohrozenia. Pre toto štát existuje, kvôli tomuto platíme dane.

Na druhej strane, ani výnimočná situácia vojny, prírodnej katastrofy, priemyselnej havárie alebo pandémie neznamená, že štátny aparát sa nedopúšťa pri snahe zvládnuť túto výzvu milióna drobných chýb a organizačných neefektívností, ktoré za dobrého počasia slúžia ako argument, aby sa vláda toho radšej nesnažila organizovať až tak veľa.

V slovenskom kontexte si spomeňme napríklad na neadekvátne zásoby zdravotníckeho materiálu a otáznu pripravenosť orgánov, ktoré existujú, aby na mimoriadne situácie pripravené boli. Ďalej meškajúce peňažné podpory pre jednotlivcov a firmy, ktorým vírus zobral živobytie. Nedomyslené karantény navrátilcov, keď sa podľa medializovaných informácií stávalo, že vás ubytovali v izbe s dvomi cudzími ľuďmi, od ktorých ste sa pokojne mohli infikovať, a podobne...

Ak máte pocit, že tieto zmätky a organizačné nedostatky sa týkajú výlučne slovenského štátu alebo len Matovičovej vlády, skúste sa bližšie prizrieť situácii v Taliansku, Španielsku, v Spojenom kráľovstve alebo v Spojených štátoch. Viaceré zo štátov, ktoré fungujú efektívnejšie ako ten náš a majú k dispozícii aj väčšie ľudské či materiálne zdroje, prechádzajú koronakrízou s rozsiahlejšími problémami ako Slovensko.

Na druhej strane, počas tejto pandémie tiež vidíme veľa dobrého a podareného. A to tak na strane verejného, ako aj súkromného sektora.

Na nájdení lieku či vakcíny pracujú vo svete verejné výskumné ústavy i súkromné farmaceutické firmy. Priemyselné podniky prispôsobujú svoje výrobné programy tak, aby uspokojili zvýšený dopyt po medicínskom vybavení – ako u nás trebárs spoločnosť Chirana Medical v Starej Turej, ktorá sa pred mesiacom zaviazala dodať slovenskému zdravotníctvu 300 pľúcnych ventilátorov. Alebo si vezmime príklad ľudí z IT, ktorí štátu pomohli s vládnym koronawebom.

Boj proti koronavírusu u nás i vo svete nie je triumfom štátu a pokorením trhu, ale skôr „verejno-súkromným partnerstvom“. Vrcholoví politici komunikujú a koordinujú svoje kroky s vedcami i s predstaviteľmi biznisu. Občas sa tieto roly kumulujú dokonca v jednej osobe: Napríklad v našich podmienkach sa v členovi krízového štábu Robertovi Mistríkovi spája renomovaný vedec s podnikateľom, ktorý riadil súkromnú firmu, a bývalým prezidentským kandidátom.

Realitou súčasného sveta je zmiešaná, sociálno-trhová ekonomika, kde trhový mechanizmus, súkromné firmy a podnikateľská iniciatíva existujú popri masívnom štátnom aparáte, ktorý z komerčného sektora odčerpáva peniaze vo forme daní a rozsiahlo doň regulačne zasahuje. Ak je teda dnešné hospodárstvo zmesou štátu a trhu, neprekvapí, že aj proti vírusu bojujeme s celým arzenálom zbraní – či už pochádzajú zo zbrojnice verejného, alebo súkromného sektora.

Odporúčame