Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
30. apríl 2020

Tatranské „okienko“ nie je ako iné okienka

Život na vysokotatranských chatách počas covid sezóny.

Tatranské „okienko“ nie je ako iné okienka
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Život na vysokotatranských chatách počas covid sezóny.

Ešte stále nechávame v kalendároch bez zápisu víkendy, ktoré mali pôvodne patriť horám. Najmä tí menej šťastní, čo nežijú v okolí Popradu, už nedočkavo čakajú na to, kedy sa to zmení. 

No život vo Vysokých Tatrách sa nezastavil, ani ten na vysokotatranských chatách. Ako v tieto dni fungujú jednotlivé chaty? Čo bude táto situácia znamenať pre  ľudí pracujúcich vysoko v horách? Očakávajú chatári slabú sezónu alebo, naopak, dúfajú, že sa všetci pôjdeme vyvetrať do nášho národného parku? 

Oslovili sme tatranských chatárov zo Zámky, Zbojníčky, Terinky, Majlátky, Brnčalky, Plesnivca a Soliska, aby nám slovami aj fotkami priblížili život na miestach, ktoré sú pre mnohých z nás viac ako len cieľ peknej túry a možnosť dať si jedno čapované. 

Tatranské „okienko“ nie je ako iné okienka

Viaceré tatranské chaty zatvorili prevádzku ešte pár dní pred tým, než prišlo nariadenie hlavného hygienika a služby neposkytujú približne od polovice marca. 

O čosi neskôr spustili predaj základného občerstvenia cez výdajné okienko napríklad Zamkovského chata, Zbojnícka chata, Téryho chata, Majláthova chata či Chata pod Soliskom.

Menej tradičný pohľad na Vysoké Tatry z Kopského sedla. Foto: Matúš Matava

„Fungujeme v režime predaja cez okienko pri minimálnom počte personálu, v ňom zostávame aj po čiastočnom otvorení. Prevádzky sú vybavené dezinfekčnými prostriedkami a personál pracuje s ochrannými prostriedkami, teda s rúškom a rukavicami. Túto situáciu vnímame ako predĺženie mimosezóny, počas ktorej sa vykonávajú činnosti, na ktoré nie je za bežnej prevádzky čas, povedala za Majláthovu chatu a Chatu pod Soliskom Lucia Púčeková.

No vydávanie cez okienko nie je pre tatranské chaty také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Nesú väčšiu zodpovednosť ako cukrárne či pivárne v mestách. Keď turisti vedia, že na chate občerstvenie dostanú, aj keď len cez okienko, putujú k nej vo väčších počtoch. Podľa doterajších nariadení však zamestnanci nesmú vpustiť ľudí do priestorov chaty, kde sa nachádzajú toalety a kde je aj možnosť umyť si ruky či prebaliť dieťa. 

Turisti tak musia vyriešiť tieto záležitosti „naprírodno“ v okolí, čo môže mať po mesiaci takejto prevádzky nemilé následky. Problém by nastal aj v prípade búrky: ako udržať ľudí vonku a najmä ako im vysvetliť, že sa pred nepríjemným alebo dokonca nebezpečným počasím nesmú ukryť v takmer prázdnej chate?

Chata pri Zelenom plese. Foto: Matúš Matava

V národnom parku sú namieste aj otázky týkajúce sa spotreby a zneškodnenia jednorazového riadu, ktorý je na takýto predaj potrebný. „Vydávanie jedla do plastu je to najstrašnejšie, čo môžeme urobiť. Kvôli zárobku 5 eur zapraceme plastom celú planétu. Museli by sme ho nosiť nahor, potom zas nadol. Rozhodol som sa pre misky, taniere a príbory z kokosu, ktoré môžeme použiť namiesto paliva v kotle. Budeme používať príbor z dreva a papierové poháre bez obsahu mikroplastov, ktoré sú taktiež spáliteľné. Pomaly tento materiál dávame dohromady a keď sa nám podarí premontovať vonkajšie záchody na turecké, budeme môcť spustiť predaj cez vstupné dvere do chaty,“ povedal Tomáš Petrík, chatár z Chaty pri Zelenom plese. Takzvaná Brnčalka je zatiaľ pre problémy so sociálnymi zariadeniami zatvorená úplne a občerstvenie na nej nedostanete.

Tatranské chaty to majú náročnejšie, aj čo sa týka poskytovania ubytovacích služieb, ktoré patria až do štvrtej fázy uvoľňovania opatrení. Pre neisté načasovanie jednotlivých fáz ťažko odhadnúť  potrebný počet brigádnikov či zamestnancov na chatách. Otázne je, či vôbec budú môcť fungovať ako doteraz.

„Chatový systém je predaj postele, nie izby. No ubytovať úplne cudzích ľudí vedľa seba asi možné nebude. Budeme sa musieť prispôsobiť predpisom, ktoré schvália,“ dodal Petrík.

Východ slnka na Bielom plese. Foto: Matúš Matava

Ak by bolo chatárom umožnené prenajímať len celé izby, pre mnohých turistov zvyknutých chodiť jednotlivo či vo dvojiciach by to znamenalo rezervovať a zaplatiť celú izbu. Aj keď sa ceny nocľahov na chatách pohybujú nízko, zatiahnuť dvoj- či štvornásobok môže byť veľkou prekážkou. Zamýšľať sa môžeme aj nad variantom, že „hostelový predaj jednotlivých postelí umožnený bude. Tatranskí turisti sú oproti bežnej populácii pravdepodobne dobrodružnejší a ochotní prijať aj menší komfort.“ Budú sa však ochotní najbližšie mesiace deliť o izbu či sociálne zariadenia s neznámymi, keď okrem nezáživnej konverzácie či chrápania hrozí aj korona?

Turisti chodia, ale málo

Návštevnosť chát býva začiatkom roka a jari nižšia aj mimo „Covid sezóny“. Zvyčajne tichšie mesiace zmenila pre niektoré chaty tento rok akcia Doby Tatry, teda jej chatárske vydanie. 

Táto výzva pozývala navštíviť v priebehu troch mesiacov šesť chát, ktoré sú otvorené celoročne: Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata Plesnivec, Chata pod Soliskom, Chata pri Zelenom plese a Horský hotel Popradské pleso. Ako dôkaz dobýjania sa mali turisti pred každou chatou odfotiť. 

„Dobýjačov“ spoznali chatári ľahko podľa čiapky s logom výzvy a toho, že zaplavili internety fotografiami a videami z chát. Tí, ktorí sa rozhodli pre zimné výstupy v nevhodnom počasí či v obyčajných teniskách, vzbudzovali úsmevy aj otázniky. Keďže sa akcia skončila vo februári, boli „dobýjači“ , ktorých sa podľa organizátorov do výzvy zapojilo 3500, jedni z posledných návštevníkov, ktorí navštívili Tatry vo väčších počtoch.

Inzercia

Aktuálny pohľad na Téryho chatu. Foto: Archív Téryho chaty

Odkedy Tatry dobyla korona, sú počty návštevníkov nízke. „Ľudí chodí do prírody podstatne menej ako minulý rok v tomto čase,“ odhaduje Ján Matava z chaty Plesnivec. Väčšina z oslovených chatárov hovorí o desiatich či pätnástich turistoch denne, v sobotu príde možno dvakrát toľko. 

„V tieto dni máme výdaj cez okienko na terasu, ubytovanie neposkytujeme. Turistov chodí rôzne, niekedy aj nikto. Čo bude v lete, netušíme, ale dúfame, že ľudí bude chodiť viac. Voľný čas sme využili na údržbu a na čas strávený s rodinami, ale aj na túry,“ napísala nám Daniela Ševčíková zo Zamkovského chaty.

Azda bude dobré leto

To, aký dosah bude mať súčasný výpadok príjmov, sa chatári zatiaľ neodvažujú odhadnúť. 

„Straty, ktoré nastali, nám nikto nevráti. Ako budú vyzerať najbližšie dni a mesiace, netuší nikto, a teda sa na to ani nedá dostatočne pripraviť. Pravidelné dezinfekcie, rúška, rukavice sú už súčasťou každej prevádzky vrátane tej našej a zrejme ešte dlho budú. Skôr budeme musieť veľmi improvizovať a dúfať, že kríza zabezpečí aj to, že si budú ľudia potrebovať oddýchnuť a načerpať energiu práve v Tatrách. Ale skôr to odhadujem na zníženie. Aj pokojné Tatry majú svoje čaro. Ak by táto situácia trvala dva mesiace, pochvaľovala by som si. No čím dlhšie budú trvať tieto obmedzenia, tým viac môžu byť následky likvidačné. Momentálne všetci fungujeme z vlastných zásob, no tak sa nedá žiť veľmi dlho,“ povedala Dominika Dejczöová zo Zbojníckej chaty. 

„Náš pes Roman trávi čas pri kozube v prázdnej jedálni a chlapci brúsia stoly na terase.“ Foto: Dominika Dejczöová zo Zbojníckej chaty​

Na Chate pri Zelenom plese je zloženie návštevníkov takéto: 30 percent Slováci, 30 percent Poliaci, 30 percent Česi a zvyšných 10 percent ostatný svet. Uzavreté hranice znamenajú, že k chate má prístup len tretina doterajších návštevníkov a miestny chatár dopĺňa: „Skoro všetci majú už vyčerpané dovolenky, značná časť ľudí momentálne nezarába vôbec. Myslím, že letná sezóna bude veľmi slabá. No nechajme sa prekvapiť.“ 

Prevádzkovatelia chát sa zhodnú sa na tom, že leto bude rozhodujúce, ale so situáciou sa budú vyrovnávať dlhodobo. Výpadky, ktoré majú momentálne, nie sú až také veľké ako tie, ktoré pravdepodobne prídu so slabšou letnou sezónou. A tú očakáva väčšina chatárov.

„Či je to pre nás likvidačné? To uvidíme až v lete, keď máme hlavnú sezónu. To, či budú ľudia chodiť alebo nie, závisí aj od otvorenia hraníc, no v každom prípade očakávame veľmi slabú letnú sezónu. Momentálne máme na chate výborný tím ľudí a bol by som nerád, ak by sa pre koronavírus rozpadol, ale na druhej strane nie je v našich silách to ovplyvniť,“ povedal Ján Matava, chatár z Plesnivca. 

Chata Plesnivec. Foto: Matúš Matava

Tiché Tatry a najkrajší záver sezóny

Tak ako my všetci, aj tatranskí chatári a ich rodiny nachádzajú na náročnej situácii aj pozitíva. Predsa len, tráviť karanténu v horskom prostredí sa najmä rodinám v menších bytoch zdá určite ako tá lepšia možnosť. Tešia sa, že majú viac času byť spolu a menej práce, že sú v Tatrách  tichšie chodníky: „Fungujeme ako rodinná firma, ktorá je zvyknutá byť často spolu. Čo sa týka nášho tímu, tak je to rôzne: jedni skialpujú, druhí bicyklujú, jedna členka pracuje pre denník Postoj, poniektorí sa starajú o malé deti a tí starší sa skrývajú pred koronou, samozrejme v horách,“ napísal Ján Matava z Plesnivca. 

To, že toto obdobie je náročné aj pekné zároveň, vnímajú aj na Zbojníckej chate: „Samozrejme, že viac času trávim s rodinou, ktorá má viac voľna ako obvykle. Verím, že čoskoro príde uvoľnenie. Nejde len o živobytie, ale aj o osobnú slobodu, stretanie sa s priateľmi či kultúrne vyžitie. A to potrebujeme všetci ako soľ. Chlapci sa striedajú a starajú o chatu naďalej, no keď je priestor, lyže v kúte nezostanú,“ usmeje sa chatárka Dominika. 

Nočný časozber – pohľad na Vysoké Tatry z Rakúskej poľany. Foto: Matúš Matava

Súčasnú atmosféru tohto horského sveta, ktorý sa zrazu ocitol v tichu, približuje chatár Tomáš zo Zeleného plesa: „Pre členov tímu je teraz asi nemožné nájsť si inú brigádu, ale sneh je možné nájsť. Tento záver sezóny bol asi najkrajší v živote. Najulyžovanejší.“ 

A na záver sa zamýšľa: „Myslím, že tento svet potreboval zabrzdiť. Je smutné, že zomierajú ľudia, ale planéta sa nadychuje. Tu to najlepšie vnímaš, keď za deň preletí nad nami jediné lietadlo. Inak ich je tisíc a ani nepostrehneš ten hukot. Teraz letí jedno jediné o pol tretej a počuješ ho do zavretej chaty. Peniaze sa jesť nedajú. A my by sme sa mali začať správať úctivejšie k životu, životnému prostrediu aj k sebe navzájom. Nosenie rúšok nás núti všímať si druhých, pretože nimi chránime nielen seba, ale aj tých druhých.“

 

Odporúčame