Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vláda Komentáre a názory
27. apríl 2020

Slovensku by prospel produktívny spor o podobu zdravotníctva

K nezhodám medzi ministrom zdravotníctva Markom Krajčím a poslankyňou SaS Janou Cigánikovou.

Slovensku by prospel produktívny spor o podobu zdravotníctva

Poslankyňa Jana Cigániková (SaS) počas hlasovania na 6. rokovaní NR SR v Bratislave 22. apríla 2020. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Keď minulý týždeň Jana Cigániková oznámila, že nepodporí programové vyhlásenie vlády, komentátormi to bolo analyzované hlavne ako politické gesto. Hľadala sa za tým frčka v rámci prekáračiek medzi Richardom Sulíkom na jednej strane a Igorom Matovičom na strane druhej.

No za rozhodnutím poslankyne SaS je tiež hlbší filozofický spor medzi dvomi koaličnými stranami o podobu slovenského zdravotníctva. Jana Cigániková svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že do dokumentu sa dostala zmienka o možnosti nahradiť súčasný systém viacerých zdravotných poisťovní jednou štátnou zdravotnou poisťovňou.

Minister Marek Krajčí sa netají, že je mu bližší model zdravotníctva so silnejším vplyvom štátu. Lenže tí, čo v zákulisí žartovne hovoria o „prvom skutočnom sociálnom demokratovi na poste ministra zdravotníctva“, by radšej mali hamovať.

Po prvé, tá jedna zdravotná poisťovňa je naznačená v programovom vyhlásení vlády len vágne a jednou vetou: „Ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze nebude dosahovať hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda SR zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia.“

Po druhé, nespokojnosť Marka Krajčího nie je zjavne ani tak s trhom ako s jeho karikatúrou. Z pohľadu ministra sme si (podľa jeho mienky) relatívne dobre fungujúce zdravotníctvo rozbili kvázi-trhom, ktorý nevytvoril ani tak konkurenčné prostredie ako oligopoly.

Zdravotníctvo dnes viac ako voľný trh pripomína to, čomu sa hovorí v angličtine „crony capitalism“. V teórii to znamená systém, v ktorom súkromní aktéri namiesto voľnej súťaže a služby zákazníkovi ovplyvňujú štátneho regulátora, aby cez neho upevňovali svoje postavenie na trhu, respektíve, kde politici a úradníci vypaľujú privátnych hráčov, aby proti nim nepoužili svoju regulačnú právomoc.

Ani ekonomický liberál by kritiku takýchto pomerov nemal odbavovať ako „socializmus“. Lebo „crony capitalism“ nie je nutne ten želateľný kapitalizmus, ktorý slúži zákazníkovi – v prípade zdravotníctva pacientovi.  

Samozrejme, proti takejto diagnóze sa dajú vzniesť aj námietky o tom, či je fakticky správna. Napríklad že naše zdravotníctvo je aj teraz viac štátne ako privátne.

Inzercia

Tri milióny Slovákov sú poistené v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ak sa v zdravotníckej kapitole programového vyhlásenia vlády píše, že kabinet sa pousiluje „o výraznejšie posilnenie svojej pozície v oblasti zdravotného poistenia“, potom sa natíska otázka, kam ešte možno pozíciu vlády posilňovať. A prečo sa radšej nevydá cestou aktívneho využívania svojich terajších pák. Štát tiež významne kontroluje nemocnice.

V každom prípade, ak náš zdravotný systém uviazol v akomsi pološere, kde sa zbiehajú nevýhody štátnej regulácie i trhového mechanizmu s minimom ich výhod, možný je pohyb dvomi smermi: buď dokončiť konkurenčný systém viacerých zdravotných poisťovní, alebo sa vrátiť k unitárnemu zdravotníctvu.

O tomto by sa mala viesť široká spoločenská diskusia. Preto by spor medzi Janou Cigánikovou a Markom Krajčím nemal vyšumieť do stratena ani sa stať sekundárnym politickým bojiskom medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Ak by sa výmena názorov medzi zdravotníckymi politikmi SaS a OĽaNO udržala vo vecnej rovine, mohlo by ísť o produktívny odborný spor, z ktorého výsledku by profitoval aj občan-pacient.

Napriek tomu, že do programového vyhlásenia vlády sa dostala veta o možnosti zvážiť unitárny systém, podstatný je odsek nad ňou. Hovorí, že vláda vytvorí možnosť pripoistenia a rôznych balíčkov v rámci nadštandardu, kde by sa medzi zdravotnými poisťovňami mohla rozvinúť súťaž. To si vyžaduje rozumne zadefinovaný základný balík garantovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ktorý nechá dosť priestoru poisťovniam aj pre nadštandard.  

Aby k tomu však poisťovne mali podnet, treba ešte jednu vec: Ponechať im priestor na tvorbu zisku, o ktorom už Marek Krajčí vyhlásil, že bude mať tendenciu ho obmedzovať...

Hoci hodnotenia zdravotníckej časti programového vyhlásenia vlády idú po osi „viac štátu“ alebo „viac trhu“, možná je tiež iná perspektíva. Marek Krajčí si v tomto dokumente stanovil toľko ambicióznych úloh, až je otázne, či všetkými stihne pohnúť. Vrátane viditeľných cieľov ako výstavba nemocnice Rázsochy či stavba dvoch regionálnych nemocníc. Vieme, ako opozícia proti expremiérovi Ficovi dokázala využiť, že diaľnica do Košíc nebola dobudovaná v ním sľubovanom termíne. 

V prospech Krajčího ambícií hrá, že jeho stranícky kolega Eduard Heger bude mať prst na štátnej kase. No tá nie je bezodná – na rozdiel od nárokov koaličných partnerov. A to ešte nevieme, koľko z nej odčerpá boj s následkami prebiehajúcej pandémie.  

Odporúčame